380 likes | 711 Views
Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Janko Kráľ. Apríl 2012. Janko Kráľ. * 24.4.1822 Liptovský Mikuláš - † 23.5.1876 Zlaté Moravce. básnik slovenského romantizmu slovenský národný buditeľ aktívny účastník revolúcie 1848-49.
E N D
Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja Janko Kráľ Apríl 2012
Janko Kráľ * 24.4.1822 Liptovský Mikuláš - † 23.5.1876 Zlaté Moravce • básnik slovenského romantizmu • slovenský národný buditeľ • aktívny účastník revolúcie 1848-49
Zo života Janka Kráľa • narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Svätom Mikuláši • otec Ján Kráľ – mäsiar a krčmár • matka Žofia rod. Šľachtová – zemianka z Vrbice • mal štyroch vlastných súrodencov – Teréziu, Jozefa, Ondreja, Adama a jednu nevlastnú sestru Máriu, ktorá bola najstaršia z nich • sestra Terézia zomrela ako 6 ročná, brat Jozef zomrel už v prvom roku svojho života • otec bol dvakrát ženatý, jeho prvá manželka Anna sa utopila vo Váhu
Liptovský Svätý Mikuláš rodisko Janka Kráľa
Liptovský Mikuláš Rodný dom básnika Janka Kráľa na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši. Pamätná tabuľa s reliéfom Janka Kráľa od Alfonza Gromu na básnikovom rodnom dome.
Štúdium • 1828-1834 navštevoval základnú školu v Liptovskom Mikuláši • 1834-1837 vyššiu školu v Šajavskom Gemeri • 1837-1841 lýceum v Levoči • 1841-1842 štúdium v lýceu v Kežmarku • 1842-1844 štúdium v Bratislave na Evanjelickom lýceu
Ukážky z rukopisov Janka Kráľa • rukopis básne Génius Slovanstva, ktorý nás čiastočne zasväcuje do techniky básnikovej tvorby
Evanjelické lýceum v Bratislave v septembri 1842 sa Janko Kráľ zapísal do 4. ročníka stretáva sa s Ľudovítom Štúrom, ktorý je jeho profesorom češtiny vznikajú jeho prvé básne písané v českom jazyku v roku 1843 sa stáva zásluhou Ľ. Štúra slovenčina spisovným jazykom 31. decembra 1843 je Ľ. Štúr z lýcea odstránený začiatkom roku 1844 odchádza na protest J. Kráľ a ďalší dvanásti študenti z lýcea
Bratislava Evanjelické lýceum – pamätník s menami študentov Socha Janka Kráľa v petržalskom parku (dielo od F. Cibalu)
Po stopách JánošíkaPo odchode z lýcea v lete 1844 putuje Janko Kráľ po stopách Juraja Jánošíka. • k Výlomkom z Jánošíka načrtol hrdinovu družinu Kráľ vlastnoručne
Začiatky tvorby Janka Kráľa • svojimi baladami a dumami, pre ktoré čerpal námety z ľudovej tvorby, sa Janko Kráľ stal najvýznamnejším predstaviteľom romantizmu v slovenskej literatúre • už v čase štúrovských štúdií vznikajú jeho najznámejšie balady: Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko Zverbovaný
Divný Janko Hrdina v Zakliatej panne vo Váhu a divnom Jankovi mal vlastnosti ako sám básnik, ktorý ho vytvoril. „Nikoho si neváži, nikomu nedvojí, V ľuďoch lásku nehľadá, hnevu sa nebojí. Ľudia ho nenávidia...“
V revolučnom období 1848 - 48 Janko Kráľ publikoval svoje najvýznamnejšie balady, dumy a básne v časopise Orol Tatranský, neskôr v časopise Sokol: • Orol, Moja pieseň, Potecha, Kvet, Návrat, Duma bratislavská a ďalšie • Jarná pieseň – pochádza z trpkých zážitkov revolučného obdobia • Šahy – báseň pochádza z obdobia, keď bol Janko Kráľ väznený • Duma slovenská - ohlas básnika k Martinskému memorandu
Ukážky básnickej tvorby • báseň Slovo z Dobšinského časopisu Sokol
Rušné dni dospelosti • po odchode z lýcea Janko Kráľ putuje po Slovensku ( po stopách Juraja Jánošíka) • v rokoch 1845-1847 cestuje po Uhorsku, Srbsku, Chorvátsku, spoznáva život ľudu a spisuje ľudové piesne • revolúcia v roku 1848 zastihla Janka Kráľa v Pešti, tu verejne hlása sociálnu rovnosť, za čo ho následne uväznia ( prepustený je až januári 1849) • po revolúcií vstupuje do štátnych služieb – ako pisár, úradník a prísediaci súdu a strieda viaceré pôsobiská (Balažské Ďarmoty, Čadca, Turčiansky Martin, Kláštor pod Znievom a nakoniec Zlaté Moravce)
Podoby Janka Kráľa Portrét od Janka Alexyho Kresba Ľudovíta Ilečku Janko Kráľ v kresbe E. Makovického Štefan Bednár: imaginárny portrét Janka Kráľa
RODINA • 7. apríla 1851 - sobáš s Máriou Polexínou, rodenou Modrányiovou, dcérou hospodárskeho správcu v Uhrovci, s ktorou sa zoznámil v Balažských Ďarmotách • mali spolu štyri deti ( troch synov a jednu dcéru Anastáziu, ktorá sa narodila v Čadci)
Deti Vladimír Všeslav Ján Ivan Anastázia Mladen Radivoj Basilius
Tak ako rieka s riekoustretnutie s Boženou Němcovou • v Balážských Ďarmotách sa básnik Janko Kráľ zoznamuje s českou spisovateľkou Boženou Němcovou, ktorej manžel tu pôsobí ako úradník • Janko Kráľ bol pre Boženu Němcovú rovnocenným partnerom, blízky názormi, túžbami, no rozdielny v chápaní činu
Básnik Janko Kráľ v Čadci(1854-1858) • do Čadce prichádza Janko Kráľ v marci roku 1854, keď bol vymenovaný za okresného adjunkta pri slúžnovskom úrade a súde v Čadci • počas pobytu v Čadci nebol Janko Kráľ literárne činný, v tom čase nepublikoval a nezachovali sa ani žiadne rukopisy z tohto obdobia • v Čadci sa dňa 26.10.1857 narodila Kráľovcom dcéra Anastázia • v októbri 1858 odchádza J. Kráľ s rodinou z Čadce do Martina
Čadca • pobyt Janka Kráľa na Kysuciach v dokumentoch
Pamätná tabuľa, ktorá nám pripomína pobyt Janka Kráľa v Čadci je umiestnená na budove Mestského úradu v Čadci.
do Zlatých Moraviec prichádza Janko Kráľ v roku 1862 ako okresný úradník a sudca po maďarsko-rakúskom vyrovnaní v roku 1867 bol prepustený zo štátnych služieb v roku 1868 zložil advokátsku skúšku a začal pracovať ako advokát Zlaté Moravceposledné pôsobisko básnika
Básnik Janko Kráľ sa na sklonku svojho života staral o chudobince a „špitále“, kde sa raz údajne infikoval a ochorel na „choleru alebo týfus“. Zomrel náhle 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach • oznámenie o smrti a pohrebe básnika Janka Kráľa v novinách
Žiaciz Čadce sa starajú o hrob Janka Kráľa • štúrovský básnik J. Kráľ našiel svoje trvalé miesto v Základnej škole J. A. Komenského v Čadci • škola získala patronát nad hrobovým miestom J. Kráľa na Národnom cintoríne v Martine • pravidelne navštevujú miesto posledného odpočinku slávneho básnika a pripomínajú si jeho život a tvorbu
Použité pramene a literatúra: • výstrižky z periodík, knižné publikácie - knižničný fond KK • fotografie – archív KK