Sociálna práca so seniormi

1. Sociálna práca so seniormi PhDr. Katarína Bundzelová, PhD.

2. Antropologický pohľad na starého človeka - seniora • Človek je dar, každý má nejaké poslanie... • Ľudská dôstojnosť - otázka ľudskej dôstojnosti je úzko spätá nielen s podmienkami života (v tomto prípade života staršieho človeka ), ale zachovanie ľudskej dôstojnosti je úzko späté aj so starostlivosťou o človeka v terminálnom štádiu svojho života, teda pri umieraní • Myšlienky Jána Pavla II. o starobe a starých ľuďoch: List starším ľuďom 1.10 1999: • „Staroba“ je v istom zmysle privilegovaným obdobím múdrosti, ktorá býva plodom skúsenosti, pretože "čas je veľkým učiteľom". • Známa je modlitba žalmistu: "A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca" “

3. Antropologický pohľad na starého človeka - seniora • Znaky ľudskej krehkosti, ktoré sa najzreteľnejšie prejavujú v starobe, v tomto svetle sa stávajú volaním po vzájomnej závislosti a potrebnej solidarite, ktorá spája generácie medzi sebou. • Každý človek potrebuje druhého a stáva sa bohatším vďaka darom a charizmám ostatných... • Cti otca svojho a svoju matku – desať božích prikázaní .

4. Demografia starnutia Základnými demografickými charakteristikami sú: • Klesajúca pôrodnosť • Stagnácia úmrtnosti • Zvyšovanie strednej dĺžky života (= nádeje na dožitie) • Nárast skupiny veľmi starých ľudí (80 +) • Nárast indexu feminity (počet žien na 100 mužov)pri narodení na 1000 dievčat pripadá 1060 chlapcov; pomer sa vyrovnáva okolo 40 rokov; v 60 rokoch veku na 1000 mužov pripadá 1316 žien; mužská nadúmrtnosť → fenomén osamelých starých žien , vysoký výskyt ovdovených žien • Kým v súčasnosti na 1 obyvateľa vo veku 65 rokov pripadajú dvaja obyvatelia vo veku do 17 rokov, v roku 2050 bude tento pomer opačný.

5. SOCIÁLNA PRÁCA • - definícia Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (1988). • Je to činnosť, ktorá predchádza alebo upravuje problémy jednotlivcov, skupín, komunít, vznikajúcich konfliktov z potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcií. Sociálna práca je nástrojom sociálnej starostlivosti o človeka. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú môžeme charakterizovať pojmami: POMOC, PODPORA a SPREVÁDZANIE.

6. Filozofia sociálnej práce • Základnou filozofiou sociálnej práce by sa mal stať aktívny záujem o človeka pri zachovávaní jeho sebaúcty, dôstojnosti, možnosti spolurozhodovať o svojom osude a pri akceptácii i podpore jeho schopnosti a možnosti prevziať zodpovednosť za seba i svojich blízkych. • Súčasnosť kladie vo všeobecnosti veľké požiadavky na poskytované služby, kde ide o pomoc konkrétnemu človeku s jeho ľudskou hodnotou a dôstojnosťou v situáciách, keď je odkázaný na pomoc iných. Vyspelosť a úroveň spoločnosti možno veľmi ľahko merať kvalitou poskytovaných sociálnych služieb.

7. Nový prístup sociálnej práce • Pre klientov (prijímateľov ss) zariadení sociálnych služieb je potrebné vedieť, že personál zariadenia bude orientovaný na ich potreby a priania a že sa v prípade odkázanosti na pomoc iných nemusia obávať zveriť sa do rúk profesionálov. V procese realizácie kvalitných sociálnych služieb už klienti nie sú iba objektom činnosti organizácie, ale partnerom poskytovateľa služieb. • Zároveň je to výzva pre poskytovateľov sociálnych služieb plánovať služby individuálne pre každého klienta, neustále nachádzať nové cesty rozvoja, vzdelávať sa, mať otvorené oči pre všetko nové, čo sa dá využiť v prospech klientov, a otvorené srdce pre každého klienta, ktorý k nim prichádza.

8. Gerontológia • je charakterizovaná ako veda o zákonitostiach starnutia človeka • je to interdisciplinárna veda, ktorá sa zaoberá problematikou starnutia a staroby • vedecká disciplína, ktorá vychádza z viacerých vedných disciplín • termín, ktorý vznikol z gr. slova geront – starec, starý človek a bol zavedený do praxe v 30-tych rokoch 20. storočia • Úloha – interakcia bio-sociálneho vplyvu na proces starnutia • Cieľ- zamedzovať predčasným prejavom starnutia, objavovať rezervy, ktoré sú a tak predlžovať aktívny život človeka

9. Delenie gerontológie • Gerontológia experimentálna - zaoberá sa výskumom starnutia organizmu, príčinami a mechanizmami starnutia, experimentálnymi možnosťami jeho ovplyvnenia. • Gerontológia sociálna - zaoberá sa postavením starého človeka v spoločnosti, jeho vzťahom k nej, jeho spoločenskou integráciou, osobnými a spoločenskými aktivitami na jednej strane a vzťahom spoločnosti k starému človekovi na strane druhej. • Gerontológia klinická, resp. geriatria - zaoberá sa starým človekom v zdraví a chorobe = diagnostikou, liečbou, rehabilitáciou a prevenciou jeho chorobných stavov a ich sociálnych dôsledkov.

10. Geragogika • v užšom slova zmysle : pedagogická disciplína, zaoberajúca sa výchovou a vzdelávaním seniorov. • v širšom slova zmysle: je chápaná ako teoreticko-empirická disciplína, zabezpečujúca pomoc a podporu seniorov pri uspokojovaní ich potrieb.

11. Hegyi (2010) delí vek na • - chronologický – kalendárny vek, (podľa OP) • - biologický vek– dôsledkom pôsobenia vonkajšieho prostredia, • - funkčný vek - zodpovedá funkčnému potenciálu človeka, je daný súhrnom biologických, psychologických asociálnych charakteristík, • - psychologický vek– zodpovedá nálade jednotlivca, jeho subjektívnym pocitom, • - sociálny vek– závisí aj od dôchodkového veku a prítomnosti alebo neprítomnosti životného programu.

12. Z biologického hľadiska sa ľudský život rozdeľuje do 4 období • 1. obdobie – detstvo a dospievanie 0 - 18 rokov • 2. obdobie – dospelosť 19 - 45 rokov • 3. obdobie - stredný vek 46 - 59 rokov • 4. obdobie - starší vek, tretí vek, včasná staroba 60 - 74 rokov a viac rokov

13. Z ekonomického hľadiska je dôležité delenie života na: 1.) Predproduktívny vek (deti a mládež) 2.) Produktívny vek (pracujúci) 3.) Postproduktívny vek (dôchodcovia) (Krajčík,.Š., ).

14. Členenie staroby • 65 – 74 rokov - včasná staroba dominuje problematika adaptácie na odchod do dôchodku, voľného času, aktivít, sebarealizácie • 75 – 89 rokov - vlastná staroba, zmena funkčnej zdatnosti, špecifická medicínska problematika, atypický priebeh chorôb • 90 a viac rokov - dlhovekosť

15. Veľký význam nadobúda sledovanie sebestačnosti a zabezpečenia. Toto delenie je veľmi praktické, pretože od 75. roku života prudko narastá potreba sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Oprávnene môžeme predpokladať, že organizmus začína starnúť hneď od prvých fáz jeho života. Je veľký rozdiel v myslení, cítení a sociálnom chovaní mladého dospelého človeka po 20. roku života a starého človeka, ktorý má okolo 80. rokov.

16. Svetová zdravotnícka organizácia /WHO/ člení obdobie života človeka takto: • 0-14 rokov - detský vek, • 15-29 rokov - mladý vek, • 30-44 rokov - dospelý vek, • 45-59 rokov - stredný vek, • 60-74 rokov - starší vek (presénium), • 75-89 rokov - starý vek (sénium), • nad 90 rokov - dlhovekosť. Odborníci sa zhodujú na tom, že človek má toľko rokov, na koľko sa cíti. Sú však jedinci, ktorí sa už v strednom veku cítia tak ako v staršom veku, ale môže to byť aj naopak.

17. STARNUTIE A STAROBA AKO VÝVINOVÉ OBDOBIE ČLOVEKA • Staroba je normálnou fázou života človeka. • Starnutie je celoživotný proces a môžeme povedať, že v určitom slova zmysle starneme od narodenia. • Každá etapa ľudského života je iná a každá je výsledkom predchádzajúcej etapy. • Po období detstva prichádza obdobie dospievania, dospelosti a nakoniec staroby. • Každé štádium vývoja človeka preto môžeme nazvať aj cestou ku starnutiu.

18. STARNUTIE • je kontinuálny proces, ktorý sa neprejavuje rovnakou rýchlosťou u každého človeka, ale je ovplyvnený mnohými faktormi. Je to proces nezvratný, naprogramovaný, neopakovateľný a zanecháva trvalé zmeny, je teda prirodzenou súčasťou ľudského života. • = starnutie je proces, staroba je výsledkom procesu starnutia.

19. Starnutie • – je všeobecný proces, je to normálne a  zákonité obdobie života, ktoré prebieha u  každého človeka inak. Je výsledkom vzájomného pôsobenia zdedených vlastností, teda genetických informácií a   faktorov vonkajšieho prostredia, v ktorom človek žije a pracuje. • Starnutie = zákonitý biologický proces

20. starnutie Starnutie je charakterizované viacerými činiteľmi: • ● je vnútorne (geneticky) naprogramované, ale priebeh je ovplyvňovaný vonkajšími faktormi ( prostredie, choroby, radiácia, fajčenie, obezita a pod.) •  je progresívne( jeho priebeh nie je možné zastaviť) • prevaha starobných zmien je regresívna (spätná) spojená so stratou funkcie • je nezvratné(zmeny vyvolané starnutím nie je možné vrátiť späť) • je nerovnomerné(niektoré orgány, tkanivá a funkcie starnú rýchlejšie, iné pomalšie). Priebeh môžu urýchliť vonkajšie faktory • ● má prísne individuálny charakter- rozdiely medzi jednotlivými starými ľuďmi sú výraznejšie ako u mladších. Následky starobných zmien sú vzájomne umocňované následkami chronických ochorení; za bazálnych podmienok sa neprejavia, prejavia sa počas záťaže (telesná záťaž, stres, akútna choroba) (Krajčík, Š., 2000 ).

21. STAROBA • je výsledkom procesu starnutia • prejavuje sa úbytkom síl, spomalením motoriky, únavou, zmenou zovňajšku. • je zavŕšením ľudského života, je spojená so špecifickými a osobitnými potrebami, ekonomický náročná, ohrozená nehodovosťou, kriminalitou a zneužívaním, obohacuje ľudskú spoločnosť, preto si zaslúži úctu. • je obdobím života, konečná etapa procesu starnutia, je to obdobie na konci prirodzeného vývojového procesu každého jedinca. • človek v tomto období často stráca nezávislosť a začína byť odkázaný na inú osobu, či spoločnosť.

22. CHARAKTERISTIKA STARNUTIA A STAROBY • Staroba je jedna z etáp ľudského života. Je záverečnou fázou ľudského vývinu a preto je potrebné posudzovať ho ako súčasť kontinuálnej premeny (Balogová, 2005). • Podľa Venglářovej (2007) je staroba súčasťou nášho života. Dnešná medicína je na takej úrovni, že umožňuje predĺžiť život ľuďom s rôznymi ochoreniami. Najnovšie sa hovorí nielen o dĺžke, ale aj o kvalite života. Veľký význam v starobe má samostatnosť, finančné zabezpečenie a možnosť spolurozhodovať o sebe.

23. Príprava na starnutie • Na proces starnutia pôsobia pozitívne (psychofyzický stav, socio - ekonomický stav, životný štýl) a negatívne ( prítomnosť ochorení, psychosociálne faktory, pracovné, životné prostredie)vplyvy. • Príprava na starnutie = je celoživotný proces, ktorej cieľom je pripraviť jedinca na aktívnu starobu, pokiaľ možno v dobrom zdraví, tvorivej pohode, dôstojnom prostredí a sociálnom zabezpečení

24. Fázy sociálnej prípravy • 1. Dlhodobá príprava /pernamentná/ • 2. Krátkodobá príprava

25. 1. Dlhodobá príprava • prebieha počas celého života človeka, je súčasťou výchovy k manželstvu, občianskej a etickej výchovy na školách. Premieta sa do systému primeraných postojov k starnutiu a staršej generácii vôbec. • - výchova k zmysluplnému životu, k spoločenskej aktivite, k rozvoju osobných záujmov a tvorivej činnosti. Dôležité je pevné rodinné zázemie.

26. 2. Krátkodobá (akútna) príprava • začína sa približne 3-5 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku so zameraním na zdravotnícke opatrenia, psychologickú prípravu na zmenu spoločenskej roly a optimálne vyriešenie sociálnej otázky v zmysle plynulého prechodu do dôchodku. • dôležité je naplniť starobu hodnotnou činnosťou.

27. Prípravu na starnutie možno v globálnom vymedzení rozdeliť na 3 základné roviny: 1. Zdravotnícka príprava 2. Psychologická príprava 3. Sociálna príprava

28. 1. Zdravotnícka príprava • spočíva vo včasnom lekárskom vyšetrení zameranom na včasné diagnostikovanie chorôb, najmä kardiovaskulárnych, prevenciu rizikových faktorov najmä hypertenzie, hyperglykémie, choroby pohybového systému.

29. 2. Psychologická príprava • vychádza zo zásad psychohygieny a gerontopsychológie. • k pozitívnemu ovplyvneniu psychických funkcií, procesov a stavov dochádza ich stálou stimuláciou primeranými požiadavkami v rodinnom i spoločenskom živote, pri práci, športe a v zmysluplnom využívaní voľného času.

30. 3. Sociálna príprava • znamená zabezpečenie zmeny organizácie práce v súlade s vekom, výkonnosťou, vzdelaním a zdravotným stavom. • prechod z pracovného prostredia do dôchodku by mal byť plynulý a postupný. • nastolená problematika zahŕňa aj otázky bývania, stravovania, dĺžky dovolenky, trávenia voľného času atď.

31. 3. Sociálna príprava • - istým vyvrcholením príprav na starnutie a starobu je práve čas odchodu do dôchodku, ktorý znamená zmenu v živote jednotlivca, na ktorú sa musí adaptovať. Dôchodok predstavuje komplexnú a mnohostrannú zmenu, ktorej súčasťou môže byť strata identity pracovníka, motivácie, privilégií a často aj príjmu. S odchodom do dôchodku sa tiež spája prerušenie kontaktov a priateľstiev s kolegami, čo môže viesť k pocitu osamelosti a odvrhnutia až sociálneho vylúčenia.

32. Dĺžku života a kvalitu staroby ovplyvňujú tieto faktory • zlepšenie hygienických pomerov • likvidácia infekčných ochorení • prevencia, očkovanie detí aj dospelých • objavenie významu vitamínov • objavenie nových liekov • skvalitnenie diagnostiky, prevencie, chirurgických metód • skvalitnenie prostredia a ekológie.

33. Zmeny v starobe • Zmeny v starobe, ktoré sprevádzajú starnutie majú charakter: Biologický, Psychický, Sociálny, Spirituálny. • S týmito rovinami sa spájajú aj jeho potreby: zásada neprehliadať osobné potreby starých ľudí. Maslowova hierarchia potrieb = teória ľudských potrieb: • Zákl. ľudské potreby sú rozčlenené do 5 kategórií a to na potreby: • Fyziologické potreby (jesť, spať, piť, oddych..), Potreba bezpečia a istoty (ekonomické a soc. bezpečie), Sociálne potreby (láska, kontakty), Potreba autonómie (nezávislosť) a Potreba sebarealizácie ( záujmové a pracovné aktivity). Pokiaľ nie je uspokojená potreba nižšia, nemôže determinovať potrebu vyššiu. Potreby sú komplementárne prepojené.

34. Zmeny v starobe 1)Zmeny telesné –biologické - zmeny vzhľadu, • úbytok svalovej hmoty, • zmena činnosti zmyslov, • zmeny tráviaceho systému, • zmeny termoregulácie, • degeneratívne zmeny kĺbov,...

35. Zmeny v starobe 2)Zmeny psychické - najčastejšie psych. zmeny u starých ľudí (zhoršenie pamäte, problémy s osvojovaním si nového, nedôverčivosť, znížená sebadôvera, emočná labilita, zmeny vnímania, zhoršenie úsudku, sugestibilita..) • Povahové zmeny – šporovlivosť až lakomosť, alebo pôžitkárstvo a utrácanie. • Pozitíva vyššieho veku – snaha byť v centre pozornosti.

36. Psychické a psychologické následky starnutia •  spomalenie psychomotorického tempa (rozdiely od mladších sú v časových úlohách, nevyhovuje činnosť vyžadujúca rýchle rozhodovanie alebo kontinuálna činnosť automaticky riadená)  strata pružnosti, vyhýbanie sa riešeniu zložitých situácií • ľahká psychická únava • deficit v zmyslovom vnímaníanxieta, depresia, emočné problémy, izolácia, osamelosť • ochudobnenie fantázie a zníženie záujmov • nedostatok vôle sa rozvíjať, učiť sa nové poznatkykonzervatizmus, pohodlnosť, sklon k spomienkam • emočné poruchy– labilita a rýchle striedanie emócií, často ovplyvniteľné okolím, zvýšený sklon k úzkosti a depresii (pripomínajú detskú povahu) • zmeny povahy – zužovanie záujmov, koncentrácia na svoju osobu, zvýraznený záujem o fyziologické funkcie (trávenie); šetrnosť, lakomosť až pôžitkárstvo, míňanie peňazí; abuzus alkoholu; hypochondria; svojhlavoť, nedôvera k okoliu •  poruchy myslenia – rozvláčnosť, zabiehavé myslenie, nepodstatné podrobnosti, automatizmy • zníženie vštiepivosti pamäti – (zhoršovanie novopamäti, horšie chápanie a  výbavnosť pamäti, zvýraznenie staropamäti) •  zmeny osobnosti - introvertovanosť až samotárstvo a extrovertovanosť až táravosť); zvýraznenie psychopatologických rysov môže viesť k dekompenzácii •  poruchy adaptáciena zmenu zdravotného stavu i životné situácie

37. Povahové zmeny • Šporovlivosť až lakomstvo • Pôžitkárstvo a utrácanie • Snaha byť v centre pozornosti • Nedôvera voči okoliu • Svojhlavosť • Rozvoj nadmerného užívania alkoholu • Zvýraznený záujem o svoje fyziologické funkcie (napr. trávenie, bolesť)

38. Pozitíva vyššieho veku • Zvýšenie rozvahy • Trpezlivosť • Stálosť názorov a vzťahov • Dobrá slovná zásoba • Múdrosť a tolerancia

39. Zmeny v starobe 3) Zmeny sociálne • odchod do dôchodku, • zmena životného štýlu, • sťahovanie, • strata blízkych ľudí, • osamelosť, • finančné problémy.

40. Sociálny rozmer starnutia • a) najčastejšou sociálnou zmenou je odchod do dôchodku-ukončenie profesie býva vnímané ako zníženie autority, pokles spoločenskej prestíže, je spojený s nižším ekonomickým zaistením. Riziká- strata životného programu, nadbytok voľného času, osamelosť. Odchod do dôchodku má svoje pozitívne aj negatívne stránky. • Pozitíva: rozvíjanie záujmov na ktoré nemali doteraz čas, stretávanie sa s priateľmi.. • Negatíva: strata so sociálnym prostredím, strácajú sa kontakty s ľuďmi zo zamestnania, hmotná núdza. • b) smrť partnera a blízkych ľudí – je najťažšia skúška s ktorou sa starý človek musí vyrovnať. Chýbajú im pravidelné kontakty s rodinou a blízkymi a to je príčinou ich reálnej osamelosti. • c) nové bývanie a inštitucionálna starostlivosť- vážnou udalosťou v ich živote je presťahovanie sa do nového domu, alebo bytu (lacnejšie, menšie) alebo odchod do rôznych zariadení SS. Najvhodnejšie je umiestňovanie starších ľudí do zariadení , ktoré sú čo najbližšie k miestu ich pôvodného bydliska.

41. ADAPTácia • Psychologické a sociálne následky starnutia vyvolávajú procesadaptácie = všeobecné prispôsobovanie sa vonkajšiemuprostrediu. • Zvláštnosti adaptácie vo vyššom veku sú podmienené: - zmeneným funkčným stavom organizmu - poruchou adaptačných mechanizmov vo vyššom veku chronický stres - stresory biologické, psychické, sociálne - polymorbiditou a častejším výskytom komplikácií (3 a viac ochorení naraz) - zmenenými životnými podmienkami v starobe = tieto faktory spôsobujú geriatrický malaadaptačný syndróm.

42. adjustácia • Proces prispôsobovania sa sociálnym vzťahom sa volá adjustácia. Delíme na : • Aktívna ( ak si jedinec prispôsobuje prostredie, v ktorom žije) • Pasívna (ak sa on prispôsobuje prostrediu). Maladaptácia = môže dôjsť k tomu, že jedinec sa neprispôsobí.

43. Poznáme 5 modelov maladaptácie, resp. adjustácie • Konštruktívny typ(zmierený s procesom starnutia a so starobou- je tolerantný, prispôsobivý, jeho plány do budúcnosti sú reálne..)   • Závislý typ (je závislý od okolia, vyhýba sa nadväzovaniu nových kontaktov, podozrievavosť, je pasívny..) • Obranný typ (je samostatný, odmieta pomoc, zavrhuje akúkoľvek myšlienku na starobu ) • Nepriateľský typ (vyjadruje svoj odpor k starobe, za svoj stav obviňuje okolie, prežíva zmätok, hľadá odôvodnenia svojho mylného správania, závidenie mladosti, hostilnosť voči mladej populácii) • Sebanenávistný typ(obracia nenávisť proti sebe, obviňuje sa za každé zlyhanie, svoj život hodnotí kritický, sociálne sa izoluje, cíti sa osamelý a zbytočný, je unavený zo života).

44. Podľa správania rozlišujeme 4 typy starých ľudí - seniorov • Nepriateľský typ- agresívni a podozrievaví starí ľudia, ktorí nemajú radi mladých ľudí, ale ani svojich vrstovníkov • Hojdacie kreslo- starí ľudia, ktorí si vychutnávajú skutočnosť, že sú na dôchodku a vidia len jeho výhody. Tešia sa, že môžu odpočívať, dobre jesť a spať, nič ich nerozčuľuje, ale ani nezaujíma, žijú si spokojne, • Obrnenci - tí, ktorí sú spokojní s tým, že sú i naďalej nezávislí od ostatných, že si vystačia sami a nič od druhých nechcú. Ak však takíto ochorejú, sú veľmi nešťastní, pretože so zmenou a odkázanosťou na iných nikdy nerátali, • Starí dospelí- ľudia, ktorí si upravili životný štýl tak, aby im vyhovoval. Majú veľa záujmov, zábavných aktivít a povinností. Vedia byť závislí i nezávislí súčasne. Sú schopní byť v spoločnosti, ale neprekáža im ani samota. Sú zmierení so svojou starobou, neboja sa smrti a chorobu chápu ako súčasť života.

45. geriatrická zdravotná starostlivosť • - jej cieľom je predĺženie života, dosiahnutie čo najvyššej kvality života i v jeho posledných fázach a čo najlepšieho funkčného stavu a sebestačnosti geriatrického pacienta/klienta. Zohľadňuje zvláštnosti chorôb v starobe a má za cieľ: odstrániť alebo zlepšiť poruchu zdravia, uchovať alebo zlepšiť funkčnú kapacitu a kompenzovať obmedzenia, a zameriava sa zvlášť na geriatrické syndrómy a komplikácie chorôb. Geriatrickú starostlivosťdelíme: • Komplexná:zohľadňuje celkový stav, neobmedzuje sa na ochorenie jedného orgánu, berie do úvahy sociálne dôsledky ochorenia • Kontinuálna:je súčasťou liečby, je nepretržitá, z nemocničnej fázy plynulé prechádza do domácej starostlivosti • Aktivujúca:vedie k mobilizácii pacienta, ovplyvňuje jeho mentálny status, pohyblivosť a včlenenie sa do spoločnosti • Preventívna:snaží sa predchádzať komplikáciám • Plánovitá:vychádza z funkčnej diagnostiky. Má stanovené ciele a postupy na ich dosiahnutie • Diferencovaná - poskytuje adekvátne množstvo starostlivosti v súlade so stupňom závislosti.

46. geriatrická zdravotná starostlivosť (z.576/2004 Z.z.) - zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu a rehabilitáciu Poskytuje sa ako : • všeobecná ambulantná starostlivosť, • špecializovaná ambulantná starostlivosť a • ústavná starostlivosť pre geriatrických pacientov s akútnymi a chronickými ochoreniami. V rámci dlhodobej starostlivosti sa poskytuje v ZSS.

47. Poskytovanie adekvátnej starostlivosti podľa stupňa závislosti seniorov: stupne závislosti (WHO) Stupne závislosti podľa SZO • 1.stupeň - ľahká závislosť - klient si vyžaduje podporu, prípadne kontrolu pri vykonávaní aktivít denného života, niekedy potrebuje dohľad a pomoc druhej osoby, • 2.stupeň - závislosť stredného stupňa- klient si vyžaduje pravidelný dohľad a sústavnú pomoc pri vykonávaní niektorých aktivít a zabezpečovaní základných potrieb druhou osobou, • 3.stupeň - úplná (ťažká) závislosť - klient si vyžaduje trvalý dohľad a starostlivosť pri všetkých aktivitách denného života, všetky základné potreby resp. ich podstatnú časť musí zabezpečovať iná osoba.

48. V tejto súvislosti rozdeľujeme seniorov podľa funkčnej zdatnosti a rôznych potrieb na: • elitní seniori- zvládajú mimoriadnu záťaž, sú dôkazom toho, že aj vo vyššom veku, môže byť človek v dobrej fyzickej a psychickej kondícii. • zdatní seniori- pravidelne sa venujú náročnejším pohybovým aktivitám, udržujú si veľmi dobrú kondíciu. Vyžadujú si hlavne vytvorenie podmienok pre svoje aktivity. • nezávislí seniori- zvládajú bežnú dennú záťaž, nepotrebujú pomoc rodiny ani špecializované služby, ale majú pomerne slabú kondíciu, sú bez funkčných rezerv, čo sa môže prejaviť v záťažových situáciách. • krehkí seniori- majú problém so zvládaním náročnejších činností bežného života (varenie, nakupovanie, upratovanie a pod.). Obvykle potrebujú rodinnú, susedskú či opatrovateľskú výpomoc, • závislí seniori- majú problémy aj so základnými dennými aktivitami (pri jedle, vykonávaní hygieny, pohybe apod.), potrebujú priebežnú podporu rodiny alebo opatrovateľskú službu, často vyžadujú trvalú inštitucionálnu starostlivosť (ZPS, LDCH). • úplne závislí seniori- sú zvyčajne trvalo pripútaní na lôžko, vyžadujú si trvalú asistenciu, ošetrovanie a starostlivosť. Patria sem aj osoby s pokročilým syndrómom demencie a so závažnými poruchami duševných schopností. Väčšina týchto ľudí je umiestnená v rezidencionálnych zariadeniach, siaha od preventívnej starostlivosti až po terminálnu starostlivosť.

49. Geriatrická starostlivosť siaha od preventívnej starostlivosti až po terminálnu starostlivosť. • Všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť seniorom poskytuje všeobecný lekár a sestra. • Špecializovanú ambulantnú starostlivosť poskytuje geriater a sestra. Typy zdravotníckych zariadení a pracovísk: • Geriatrická ambulancia a Geriatrický stacionár • Geriatrické oddelenie, • Gerontopsychiatrické oddelenia • Geriatrická klinika • Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých • Doliečovacie oddelenie • Dom ošetrovateľskej starostlivosti (DOS) • Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS)

50. Prevencia v geriatrii • = súbor opatrení na ochranu a zveľaďovanie zdravia človeka. Rozoznávame4 hlavné štádiá - prevenciu, diagnostiku, terapiu a rehabilitáciu. • Prevencia sa usiluje o udržanie zdravia človeka, o prechádzanie a zabránenie vzniku choroby. (Využíva saskríning - dopredu naplánovaná a široko založená akcia, ktorá slúži k vyhľadávaniu asymptomatických (rizikových alebo chorých) osôb v populácii zdanlivo zdravých osôb. • Cieľom prevencie je zdravie a zdravý senior; v gerontológii aj predĺženie aktívneho obdobia ľudského života