1 / 112

Soci lna pedagogika I sylabus k predn kam

lidia
Download Presentation

Soci lna pedagogika I sylabus k predn kam

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. Sociálna pedagogika I – sylabus k prednáškam letný semester 2005 /06 (2.roc. kombinované studium)

    2. Vznik a rozvoj sociálnej pedagogiky Vývoj sociálnych názorov a teórií letný semester 2005 /06 (2.roc. kombinované studium)

    3. Z coho vychádzame? Z pojmov a názorov, teórií? Co bolo na pociatku? Aký je zmysel života? Ako by sme mali žit?

    4. Z chaosu k systému

    5. názor cirkvi - duchovný pohlad na pociatku bolo slovo a to slovo bolo od Boha a to slovo bolo BOH

    6. názor vedy – vedecký pohlad na pociatku bol Big Ben a následne na to evolúcia : ...... - prvotnopospolná spolocnost - ........

    7. Syntézou vytvoríme celostný model: evolúcie ludstva (dejiny ludstva)   názorov na život a fungovanie sveta a spolocnosti (filozofia, právo), na chápanie fungovania prírody ako systému (prírodné vedy) na fungovanie a premeny výchovy (pedagogika) na fungovanie spolocnosti (sociológia – sociálna práca).

    8. Sociálne myslenie Príciny vzniku – odpoved na otázky: Proc? Kdy? Riešenia - odpoved na otázky: Jak?

    9. Mýtus alebo od myšlienky ku konceptu teórii

    10. Prvotnopospolná spolocnost komplex všestrannosti, možnosti a nevyhnutnosti   malby a kresby vytvárali symboly (prvotná predstava o fungovaní sveta)    symbol bol zaciatkom mýtov (boh svetla, tmy apod.)    nebeské entity dostávali dary a boli im obetované zvieratá a pod.

    12. Starý Orient útržkovité koncepcie a myšlienky presahujúce rámec náboženských doktrín, povier, kastovníctva vzniklé na základe zovšeobecnenia životných situácií prejavujúce sa ako príslovia a návody ucencov, celostný model sociálnej teórie nemal šancu uspiet,

    13. Konfucius (550 – 480 p.n.l)

    14. „ … nerob iným to co necheš, aby iní robili tebe…“ (Doctrine of Confusius ) „... výchova a morálka musia byt riadiacim základom úcty a oddanosti ....“ (Doctrine of Confusius ) „... ked si ustálime na veci názor, získame vedomost. Smer našej vôle sa obráti k pravde, že srdce sa stáva dobrým. Takto získané názory mravnosti zmeníme na cnosti....“ (Doctrine of Confusius )

    15.  Sociálne myslenie v starovekom Grécku a Ríme

    16. -vplyv na vznik sociálnych teórií - kultúra, spolocnost, zákony, - mestské štáty – najznámejšie – Sparta, Atény, Marathon, - tajomstvo císel – Pythagoras – základy astronómie, - slobodný obcan -verejná záležitost - sociálne teórie sa zaoberajú len „plnohodnotným obcanom“ - východiská sú v slobode obcana a žití z práce „svojich“ otrokov, kde netreba sociálnej garancie.

    17. Platón (470 – 399 p.n.l) „... starajúc sa o blaho iných nachádzame svoje vlastné...“ „ .... odpúštaj celému svetu, iba sebe nic...“

    18. Ústava (Politeia) -  návrh ideálnej spolocnosti založenej na cnostiach, -  spravodlivé usporiadanie štátov a ich systémov , ktoré sú v správe filozofov, -  sebestacnost, -  vzdorovanie osudu, -  odsúdenie smútku nad smrtou blízkych, -  opatrovanie chorých a zranených len vtedy ak je šanca na vyliecenie, -  filozofovia sú bez majetku,

    19. dielo Zákony -         uznanie nereálnosti ideí v diele Ústava -         upúšta od sveta žien, -         vlecenie detí k zásadám výchovy

    20. Aristoteles (384 – 322 p.n.l) „... Netreba prijímat dary, ponúkané inými ludmi a to preto, že ich treba vždy oplatit...“ „...ludia sú politické zvieratá...“

    21. Politika -         rozvoj teórie na základe analýzy stavu pozorovanej skutocnosti – prírody, spolocnosti, -         netvoril ideálny štát – prerábal zákony existujúcich mestských štátov (158), -         utváranie spolocnosti - špecifickost, povaha, podmienky daného národa, -         všeobecné blaho, -         najvyššie dobro je blaženost a je spojené s mravným konaním, -         základy prvotnej demokracie – snaha byt dobrým a prospešným,

    22. Cicero (4 p.nl. – 65 n.l) „ ... múdry clovek podáva trosecníkovi ruku a pomoc prístreška, sústrast je nerest duše...“

    23. Listy Luciliovi,O milosrdenstve,O krátkosti života - štát nemôže zmenit a zlepšit život jedinca, -  zväzok medzi ludmi je zväzkom mravným – pramenom humanity, -  dôraz na filantropizmus (vo vtedajšom pojatí milost krála poddanému) a altruizmus, -  filantropizmus chápe vo význame preukázania dobra a pomoci vyššie postaveného cloveka (zrovnatelné s významom charitas, sprepitné a pod.)

    24. Helénsky vek Alexander Velký - štát je duša sveta, - oslobodenie sa od hmoty,

    25. Stoicizmus Marcus Aurélius - udalosti sveta sú predurcené – dogmaticky dané doktríny, - zmena svetskej podoby je daná konaním dobra a rovnováhou telesného a duchovného (logos)

    26. Staroveký Rím a Grécko položili základy myšlienky a základy západného myslenia a dali impulz k rozvoju vied

    27. Ucenia cirkví a sociálne myšlienky  

    30. Východné náboženstvá Hinduizmus Budhizmus Islam

    31. Hinduizmus Od Védy (vedenie) cez vecnú cestu (Sanatana Dharma) k spiritualizmu

    32. -         vyváženost a harmónia, -         Véda – najstaršia indická posvätná kniha, -         Základné piliera hinduizmu: Avidjá (nevedomost) Vidjá (múdrost) Buddhi (osvietenie) Mókša (uvolnenie)

    33. - kastovný systém – prísna sociálna hierarchia – povolania, snatky, a pod. - karma – vplyv cinou na život – odmena za skutky, - reikarnácia – stahovanie duší, - diela: Mahabhárta a Rámájana, Védánta, a pod.

    34. Buddhizmus buddha – Osvietený,

    35. asketický život, - odstranovanie ega meditáciou, - etika a jej naplnanie vedie k slobode, Théraváda, Mahájána, Zenbudhizmus,

    36. Islám Korán Muhamad

    37. -mier a podriadenost - nájdenie mieru je závislé na podriadení sa Bohu, - Korán – prvá súra – snaha po zjednotení a vytvorenie monoteizmu, - Ilm – vedenie k pochopeniu dobra a k dobrým skutkom, -  sloboda je základ zvládnutia vedenia štátu a práce pre jeho ciel podla islamských princípov, -islámsky fundamentalizmus – vlastná interpretácia – jeden národ, jedna viera, džihád

    38. Krestanstvo Od Boha cez Ježiša po súcasnost

    39. pomoc blížnemu svojmu ako cnost, pravidlá správania sa – desatoro božích prikázaní kritika bohatých a nemravných, základy sociálneho ucenia, sociálnej starostlivosti – pomoc druhým (Milosrdný samaritán), spisy – Starý zákon, Nový zákon, charitatívna etika podla knihy Mojžišovej, láska je univerzálna, zmysel pozemského je v pomoci a konaní dobra, spása duše v posmrtnom živote

    40. Starý zákon Hlavné premisy Kritika bohatých a mocných Charitatívna etika

    41. súbor cca 46 kníh – najznámejšie : -         Genezis, -         Exodus, -         Sudcov, Žalmov, -         Knihy prorokov,

    43.  1. Ja, ktorý som tu, vᚠBoh, vyslobodil som vás z moci temnôt a hriechu !  2. Pánu Bohu svojmu sa budeš klanat a jedine jemu budeš slúžit !  3. Nevyslovíš meno Pána, svojho Boha, zbytocne!  4. Pamätaj na den odpocinku, aby si ho zasvätil Pánovi, svojmu Bohu !  5. Cti svojho otca a matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dáva Pán, tvoj Boh !  6. Nezavraždíš !  7. Nezamoríš zem nemravnostou a ohyzdnostou!  8. Neukrivdíš blížneho na majetku: krádežou, násilím, podvodom!  9. Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu ! 10. Nebudeš svojmu blížnemu závidiet to, co mu patrí !

    44. Novodobá krestanská tradícia

    45. Ježiš Nazaretský (0 n. l – 33) Historický Ježiš alebo biblický Kristus?

    46. život vecný, posmrtný – ktorému sa ako hodnote podriadujú ostatné ako zdravie, moc, láska a pod. milovanie seba a blížnych z lásky k Bohu,

    47. Nový zákon Evanjelium podla Marka, Evanjelium podla Matúša, Evanjelium podla Lukáša, Evanjelium podla Jána,

    48. Milánsky edikt 313 Milánsky edikt 313 – krestanstvo sa stáva štátnym náboženstvom,

    49. 1054 rozdelenie cirkvi Východná Západná

    50. Tolerancný akt 1689 – povolenie slobody vyznania v GB - dvaja pápeži – vatikánsky, anglikánsky – rozpor vo vnútri církvi – zaciatok konfliktu a schizmatu (celibát, majetok cirkvi a pod.)

    51. Reformné krestanské smery

    52. Reforma rieši zastaralost a nevládnost dogiem a posúva veci vpred

    53. snaha po sociálnej rovnosti, snaha opustit „demagógiu“, snaha po zmene,

    54. Ján Hus (1373 – 1415)

    55. - náboženská otázka presahujúca rámec spolocnosti, - oblast sociálna a národná vychádza s rovnosti – husitské hnutie, - spolocný majetok - spolocná domácnost,

    56. Martin Luther (1483 – 1546) ...nikto medzi krestanmi nemá žobrat...

    57. Ku krestanskej šlachte nemeckého národa obce sa starajú o „svojich“ chudobných

    58. Súcasnost krestanstva

    59. súcasná sociálna politika cirkvi vychádza zo spisov nazvaných encyklika – dokument svätej stolice, ktorým sa pápež vyjadruje k problémom doby

    60. Lev XIII – 1891 – Renum Novarum reakcia na dianie v spolocnosti (Marx a Engels) - vycíta, že postavenie robotníkov chcú Marx a Engels riešit vzburou chudobných voci bohatým, - odmietajú toto „sociálne“ násilie,

    61. - štát nesmie zasahovat do rodiny, - štát dbá o blaho všetkých, - vytvorenie inštitúcií, ktoré by sa starali o znevýhodnené skupiny,

    62. Pius XI – 1931 – Quadragesimo anno (2. cast Kapitál a práca) - spravodlivá mzda, -  stanovenie jej výšky, -  za prácu adekvátna odmena,

    63. Pius XI - 1963 – Pacem in terris -   dodržiavanie ludských práv a snaha po skvalitnení spolužitia obcanov, -   právo na dôstojný život s apelom na zdravie a morálku,

    64. Pavol VI – 1967 – Populorum progressio  - spolocenstvo národov (OSN) by malo byt realizované na báze priatelstva a pomoci slabým, -  pomoc detom trpiacim hladom, vytvorenie svetového fondu na prekonanie biedy,

    65. Ján XXIII – 1961 – Mater et Magistra - nepomer v polnohospodárstve a priemysle – bieda na dedine a migrácia, - odporúcania na budovanie infraštruktúry, školstva a zdravotníctva, - štát má byt racionálnym v stanovení daní, - nadbytok má pomáhat nedostatku,

    66. Ján Pavol II – 1981 – Laborem excens -   súhrn predchádzajúcich encyklík, -   prejav na zhromaždení OSN - ludská práca,

    67. 1987 – Sollictudo rei socialis -   starostlivost cirkvi o sociálne otázky, -   aplikovat sociálno nielen teoreticky ale i prakticky – odkaz na Matku Terezu, -   nerovnost medzi rozvinutým hospodárstvom a vykoristovaním 3 sveta, -   odsúdenie terorizmu, ktorý je založený na idei sociálneho blaha (Blízky východ)

    68. 1991- Centesimus annus -   sociálne otázky v „zjednocujúcej „sa Európe - problematika chudoby a práce, 3 piliere cirkvi vsociálnom ucení: - princíp spolocného dobra a sociálnej spravodlivosti, - princíp solidarity – angažovanost pre spolocné dobro, - princíp subsidiarity – vzájomná podpora verejnej moci k pomoci skupinám v sociálnych problémoch,

    69. Utopizmus idealizmus mení doktríny prechod od stredoveku k novoveku, -   renesancia v umení, filozofii, -   rozpor názorov na vieru,

    70. Thomas More (1478 – 1535) Utópia – sociálnopolitické dielo

    71. - ideálna spolocnost, - spolocné vlastníctvo, - povinnost pracovat (okrem vzdelancov a chorých) - neexistuje nezamestnanost, - zlocin je trestaný odobratím slobody nie popravou, - chorí a postihnutí sú závislý na štáte a na pomoci iných, - eutanázia – vo význame „...zabite ma nech netrápim a nezbedacujem svojich blízkych...“

    72. Thomas Campanella (1568 - 1639) Slnecný štát

    73. štastný štát je riadený pápežom, ktorý vládne spravodlivo lebo je to boží sluha, výklad o hospodárení, politike a filantropii, filantropia nie je len dobrá vôla ale je výsledkom prebytku v hospodárení – ak máme prebytok je možné odstránit chudobu, - ekonomická determinácia – rovnosti a dobra,  

    74. Od industrializácie k systematizácií novodobých názorov na sociálnu problematiku a ich uplatnovanie v praxi

    75. Claude Henri de Rouvroy comte de Saint – Simon (1760 - 1825)   „... dotovat vedu znamená dotovat reformu pokroku...“,

    76. rôzne riešenia industrializovanej spolocnosti – nesystematicnost súborného diela, -   nemá snahu odstránit súkromné vlastníctvo, -   moderná spolocnost je závislá na vede a jej objavoch,

    77. Robert Owen (1771 - 1858) v praxi realizované reformy v škótskom New Lanaparku

    78. -   teórie skúšal uplatnovat v praxi, -   reforma spolocnosti musí prekonat „tri korene zla“: 1.      súkromné vlastníctvo plodiace nerovnost, 2.      náboženské doktríny – vztah muža a ženy, 3.      formy rodiny a pokrytectvo mužského pohlavia,

    79. - spolocné vlastníctvo namiesto náboženstva -   reformné myšlienky uplatnil v praxi: znížil pocet pracovných dní a hodín, zakázal alkohol na pracovisku, prostredie mení cloveka, zvýšenie mzdy, výplata, podpora v nezamestnanosti,

    80. Utopizmus postavený na ludských právach a spolocenskej zmluve ako základ liberalizmu

    81. John Locke (1632 - 1704) Dve rozpravy o vláde

    82. – teória prirodzeného práva a organizácia štátu, -   ludia sa rodia slobodný, -   rovnost medzi ludmi, -   základy liberalizmu,

    83. Jean Jacques Rousseau (1712 – 1778) O pôvode nerovnosti medzi ludmi Spolocenská zmluva

    84. -   O pôvode nerovnosti medzi ludmi – spolocenská nerovnost základ sociálneho zla, -   odstránenie majetkovej nerovnosti prinesie sociálne blaho, -   Spolocenská zmluva – spolocný majetok a práca bude prvým znakom rovnosti, -   Liberalizmus zacína kritikou náboženských dogiem a koncí odstránením absolutistického vládnutia – republikou,

    85. Princíp solidarity a pozitivizmus  Auguste Comte, Emil Durheim -  kríza spolocnosti sa prekoná vytvorením nových podmienok, - solidarita a kolektivizmus (ludské prežitie), - solidarita organická (delba práce) a podobnosti (originalita názorov), - pomer solidarít vytvára spolocnost,

    86. Evolucná teória mení sociálne ucenie a vytvára podmienky pre vznik koncepcií a teórií novoveku

    87. Sociálny darwinizmus - pojatie sociálneho života je bojom o existenciu medzi jedincami a sociálnymi skupinami, - sociálny život je vec vývoja a vývinu, - Herbert Spencer – spolocnost je organizmus, idea sociálnej evolúcie, - ideál je rovnost – rovnováha, - Nietzsche – nadclovek – osúdenie morálky, solidarity, humanizmu, - ekonomický a trhový spôsob života spolocnosti - volný trh,

    88. Socializmus a totalitné ideológie www.totalita.cz www.holocaust.cz

    89. od Marxa cez Lenina k Hitlerovi

    90. Marx a Engels Kritika kapitalistického štátu, Socializmus, Manifest komunistickej strany,

    91. vznik sociálnej reformy spolocnosti, -   kapitál a ekonomika, -   vlastnícke vztahy, -   výrobné vztahy generujú triedne nerovnosti, -   Manifest komunistickej strany, Postavenie robotníckej triedy,

    92. Socializmus je vybudovaný na základných premisách: 1.      sociálna hodnota – rovnost, sociálna spravodlivost, 2.      vúkromné vlastníctvo vedie k nerovnosti – nutnost kolektivizácie, 3.      individualizmus sa musí podriadit kolektivizmu, 4.      dokonalá spolocnost bude výsledkom rovnosti a beztriednosti,

    93. Kritika kapitalistického štátu: 1. štát presadzuje záujmy úzkeho okruhu ludí – vládnucej triedy, neslúži spolocnosti, 2. intervencie v spolocnosti len v záujme kapitalistov, 3. kapitalizmus a demokracia sa vylucujú – sociálna politika nie je možná,

    94. Komunizmus

    95. V.I.Lenin, J.V.Stalin radikálny smer socializmu, -   rovnost – rovnejší ako ostatní, -   po 1945 v celej strednej Európe,

    96. Fašizmus A.Hitler 1889 - 1945 -   anarchistická kritika doby, -   nadclovek jednej rasy, -   verejnoprospešné práce – základ odbúrania nezamestnanosti, -   rasistická diferenciácia,

    97. Social welfare a teória sociálneho štátu  lord Wiliam Beveridge -   sociálne poistenie a nadväzujúce služby, -   sociálna politika orientovaná na sociálnu ochranu a bezpecie,   Gunnar Karol Myrdal  -   švédska rodinná politika

    98. Novodobé dejiny sociálnej pedagogiky

    99. Sociálna politika v historickom pohlade

    100. Sociálna politika -   vztah jedinca a sociálnych podmienok, -   úsilie o budovanie a udržanie sociálneho systému, -   transformácia systému, -   vykonávatel – štát, sociálne subjekty, -   sociálnorozvojový a sebarealizacný rozmer cloveka,

    101. paternalizmus

    102. rezidualizmus zvyškový systém, -  poskytnutie starostlivosti osobám vypadnúcim zo systému – cirkvi, združení a pod. -  Liberalizmus, socializmus: -  neštátne subjekty, -  rodina,

    103. inštitucionalizmus  súhr vztahov medzi ludmi upravený právnymi normami,  inštitácia je základ spolocenského vývoja (USA koniec19. st.),  pomoc iným inštitúciám v spolocnosti už primárne,

    104. statická podoba: 1.     aspekt pomoci a integrácie postihnutých jedincov do štandardného prostredia, 2.     pasívne prvky pomoci – clovek je objektom starostlivosti,

    105. dynamická podoba: 1.      stanovenie princípov a prorít, 2.      aktívna pomoc formou reintegrácie do pracovného pomeru, prostredia a pod. 3.      program sociálnej starostlivosti je zameraný na potenciál cloveka, 4.      rovnaké šance pre všetkých,

    106. Osobnosti sociálnej politiky

    107. Otto von Bismarck - sociálne poistenie, –  úrazové poistenie, –  starobné a invalidné poistenie,

    108. lord Wiliam Beveridge sociálne poistenie a nadväzujúce služby, -   sociálna politika orientovaná na sociálnu ochranu a bezpecie, -   komplexné a univerzálne dávky

    110. Gunnar Karol Myrdal švédska rodinná politika,

    111. populacná kríza sa dá vyriešit nasledovne: 1.      materský príspevok, 2.      detské prídavky, 3.      príspevok na bývanie, 4.      zdravotná starostlivost, 5.      osveta vo výžive a zdraví, 6.      bezplatné školstvo a stravovanie v škole,

    112. Mgr. Štefan Chudý, Ph.D. chudy@uni.utb.cz UNI ÚPV UTB Zlín

More Related