Úvaha

1. Úvaha

2. Obsah 1. Charakteristika úvahy 2. Úvaha v jednotlivých jazykových štýloch 3. Jazyk úvahy 4. Vetná stavba úvahy 5. Kompozícia úvahy 6. Témy maturitných úvah v posledných rokoch 7. Použitá literatúra

3. Charakteristika úvahy • Najnáročnejší štylistický útvar. • Prejavuje sa v nej myslenie, zrelosť autora, jeho pohľad na svet, vzdelanie i skúsenosti. • Autor sa zamýšľa nad závažnými filozofickými, vedeckými alebo umeleckými otázkami. • Autor nezhromažďuje ani nerozoberá fakty, ale posudzuje známe javy z nového zorného uhla, a tak odkrýva skryté významy, prípadne vyvodzuje všeobecné závery. Môže pôsobiť na city, presviedčať, formovať mienku čitateľa, aby sa na známu vec pozrel z nového hľadiska (nemusí použiť len poznatky a fakty, ale aj svoje životné skúsenosti, zážitky či svoje názory alebo názory iných ľudí a pod.). • Niekedy má úvaha apelatívny charakter (autor vyzýva čitateľa nielen na zamyslenie, ale aj na konanie).

4. Autor zaujíma osobný postoj k problému, nepoučuje, ale zamýšľa sa, často necháva nastolené otázky otvorené a ponecháva na čitateľovi, aby ich sám doriešil (tým ho nenásilne a pôsobivo ovplyvňuje).

5. Úvaha v jednotlivých jazykových štýloch Hovorový štýl: - jednoduché krátke zamyslenie - príslovie Umelecký štýl: - uvažovanie rozprávača - uvažovanie postáv - úvahová/reflexívna lyrika Náučný štýl: - recenzia, diskusný príspevok - odborné články, populárno-náučné články Publicistický štýl: - úvodník, komentár, glosa, recenzia, stĺpček

6. Jazyk úvahy • Úvaha je založená na uvažovaní a premýšľaní, preto kladie veľké nároky na presnosť vyjadrovania. • Autor musí vedieť pomenovať javy a problémy, odlíšiť ich medzi sebou, vystihnúť charakteristické znaky a výstižne ich posúdiť. • Dôležitá je správna voľba hodnotiacich výrazov: - podstatné mená: úpadok, vzostup, pád, kríza, kult; - prídavné mená : jedinečný, absurdný, neúprosný; - príslovky : dôkladne, povrchne, zbabelo; - slovesá: oceniť, zaujať, očariť.

7. V úvahe možno použiť popri citovo neutrálnych slovách aj expresívne výrazy, archaizmy, historizmy alebo neologizmy (závisí od toho, o čom uvažujeme). Expresívne výrazy: štylisticky príznakové slová s kladným alebo záporným citovým zafarbením (napr. Pajzel: v priamom zmysle nevestinec - v prenesenom význame každý podnik, obchod či byt, ktorý je pod očakávanou úrovňou). Patria sem aj slangové slová (nervák, solina, mariška). Archaizmy: zastarané slová, výrazy, ktoré sa zámerne využívajú, aby vyvolali v čitateľovi emotívnu spätosť s obdobím, o ktorom je reč (napr. rok meruôsmy – revolučný rok 1848).Sú to slová, slovné spojenia, ktoré označujú veci, udalosti, ktoré pomenúvame novšími slovami alebo slovnými spojeniami.

8. Historizmy: označenia predmetov alebo dejov, ktoré sú už dávno vyradené z aktuálneho slovníka, pretože to, čo označovali, sa už v bežnom živote nepoužíva alebo nekoná (napr. pltnica – cesta pltníka plťou). Neologizmy: nové slová pomenúvajúce nové predmety a úkony(napr.: lízing – strednodobý až dlhodobý prenájom).

9. Vetná stavba úvahy • Základom dobrej úvahy je správne a presné vyjadrovanie príčinných vzťahov a logických súvislostí. Preto sa používajú vety dôvodové, podmienkové, účelové, prípustkové a dôsledkové. • Autor s čitateľom sa snaží nadviazať a udržať kontakt. To môže docieliť použitím zvolacích, rozkazovacích a opytovacích viet, pričom môže použiť jednak rečnícke a jednak rozvažovacie otázky.

10. Rečnícka otázka: autor ju použije vtedy, ak chce zapôsobiť zvlášť sugestívne alebo keď chce niečo tvrdiť zvlášť dôrazne. Na tieto otázky nečakáme odpoveď. Autor sa obracia priamo na čitateľa, a tak jeho otázky sú skôr výzvou, apelom. Bolo mu to treba? (Jégé). Naozaj chceme, aby vládli u nás drogy a kriminalita? • Rozvažovacia otázka: je to otázka, ktorú autor alebo postava umeleckého diela v istom afekte alebo v bezradnosti kladie sama sebe. Je to otázka, ktorá hľadá odpovede na vážne problémy a dilemy znepokojujúce samého autora či jeho literárnu postavu. Vedie čitateľa k zamysleniu. Napr.: Byť a či nebyť – kto mi odpovie? (Shakespeare). Či skutočne za to môžem ja?

11. Kompozícia úvahy • Úvod: autor vychádza z istých faktov, ktoré jasne pomenuje, alebo z istého, často všeobecného problému; na začiatku úvahy môže stáť otázka. • Jadro: skúmané fakty hodnotí, zaujíma k nim postoje, rozvíja vlastné myšlienky. • Záver: dokazuje svoje tvrdenia, argumentuje, vyvodzuje závery alebo necháva problém otvorený. Dobrá rada: Úvaha zachováva obsahové členenie na úvod, jadro a záver, no hranice týchto častí nie sú výrazné. Úvaha má toľko odsekov, koľko má myšlienkových celkov.

12. Témy maturitných úvah v posledných rokoch 2007 „Máme dosť ľudí, čo vravia, aké to je – no zišli by sa takí, čo by povedali, aké to môže byť.“ Robert Orben (Úvaha) 2008 Ako správne zvládnuť stres? (Úvaha) 2009 „Myslíte, že v horách je vzduch bez chemikálií, keď komíny sú vysoké? A ste si istí, že voda z prameňa je pramenitá?“ J. Zambor (Úvaha) 2010 Bol by Holden Caulfield prototyp mladého rebela aj dnes? (Úvaha) 2011 „Máme dosť ľudí, čo vravia, aké to je – no zišli by sa takí, čo by povedali, aké to môže byť.“ Robert Orben (Úvaha)

13. 2012 Výdobytky modernej techniky – ovládame my ich alebo ony nás? (Úvaha) 2013 Sociálna internetová sieť – náš sluha či pán? (Úvaha) 2014 „Veľkosť každého človeka sa meria jeho stratou.“ Alfred de Vigny (Úvaha o (ne)schopnosti človeka uvedomiť si vlastné šťastie)

14. Použitá literatúra WEIDLEROVÁ, A. – WEIDLER, E.: Sloh na dlani. Druhé vydanie. Bratislava: Príroda 2005. ISBN 80-07-01332-6 HINCOVÁ, K – HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1.- 4. ročník stredných škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2008, ISBN 978-80-10-01557-3 CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk 3 pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana 2010, 64 s. ISBN 978-80-81-20017-5