Download
1 / 9
E N D
Zvuk je každé pozdĺžne mechanické vlnenie v látkovomprostredí, ktoré je schopné vyvolať v ľudskom uchu sluchový vnem. Frekvenciatohtovlnenia leží približne v rozsahu 20 Hz až 20 kHz (záleží na individuálnychdanostiachčloveka), mimo týchto hraníc človek zvuk nevníma. V širšomzmysle je možné považovať za zvuk aj vlnenie mimo tohto rozsahu, teda infrazvuk a ultrazvuk.
Zvuk je teda časť spektra mechanického vlnenia vzduchu, ktorú je schopný vnímaťčlovek, v širšom ponímaní, ktorú je schopný vnímaťživočích.Zvuk s frekvenciounižšou než 20 Hz (ktorýpočujenapr. slon) nazývame infrazvuk. Zvuk s frekvenciouvyššouako 20 kHz (napr. delfín, alebonetopierevnímajú zvuk až do frekvencií okolo 150 kHz) nazývame ultrazvuk.
Zvuk vzniká kmitaním hmoty, ktorá toto kmitanieodovzdáva hmotným časticiam v prostredíktoré ho obklopuje napr. vzduchu, vode, kovu atď. Vo vzduchu nastávazhusťovanie a zrieďovanie častíc, ktorépostupujúako zvuková vlna rýchlosťou, ktorú označujeme rýchlosťou zvuku. Počet týchtozhustení a zriedení za sekundu sanazývafrekvencie (staršieoznačenie kmitočet). • Zvuk sašírijedine v hmotnomprostredí. Z toho vyplýva, že vovákuunemôženastaťšírenie zvuku, pretoževákuum neobsahuje žiadne hmotné častice.
Rýchlosťširenia zvuku závisí na fyzikálnom stave prostredia, v ktoromsašíri. Pre vzduch s atmosferickýmtlakom 1 013,25 hPa v nulovejnadmorskejvýškepriteplote 20°C je rýchlosťšírenia zvuku c = 343 m/s • Medzifrekvenciou, rýchlosťoušírenia zvuku a vlnovou dĺžkouzvukovej vlny platí vzťah: Rýchlosťšírenia zvuku teda závisí od tlaku, teploty a vlhkosti vzduchu (zmena o 0,5 m/s prizmenerelatívnej vlhkosti 0 až 100%). Príkladyrýchlostišírenia zvuku v látkach: Vzduch 340 m/s, Voda 1500 m/s, Betón 1700 m/s, Ľad 3200 m/s, Oceľ 5000 m/s, Sklo 5200 m/s. Hustejšie látky vedú zvuk rýchlejšie.
Zdroj zvuku • Zdroj zvukového vlneniasanazýva zdroj zvuku a prostredie v kteromsavlneniešíri, nazývame vodič zvuku. Vodič zvuku, obvykle vzduch, zprostredkujespojeniemedzizdrojom zvuku a prijímačom (detektorom), ktorým je obvykle ucho, alebo technické zariadenia (mikrofón). Zvuky sašíria v každomhmotnomprostredínapr. aj vodou) a pevnými látkami. Podľa schopnosti látky viesť, resp. pohlcovať zvuk hovoríme o dobrých a zlých vodičoch zvuku.
Zdrojomzvuku je kmitajúceteleso. Záleží však aj na jeho schopnosti tento zvuk odovzdať (preniesť) na okolitéprostredie. Dôležitouvlastnosťou je tvar telesa a tvar jeho okolia. Struna napnutá mezi dvoma pevnými bodamitelesa s veľkouhmotnosťounie je dobrý zdroj zvuku, pretožepri kmitaní struny vzniká pretlak v smere jej pohybu ale súčasne i podtlak na opačnejstrane. Vzniká akustický skrat. Pretosa v strunových nástrojochpoužívarezonančnádoska, ktorá je v skutočnostizdrojom zvuku gitary.
Zdrojomzvukusúokrem telies s vlastnýmkmitaním aj umelé zdroje, ktorékmitajú tzv. vynútenýmkmitaním (reproduktor, hlasivky, krídelkácvrčka a pod. • Zvuk z hľadiskavnímania • Zvuky (z hľadiskačloveka a jeho vnímania) môžemerozdeliť na hudobné (tóny) a nehudobné (hluky). Tóny vznikajúpripravidelnom, periodicky saopakujúcom kmitaní. Pripočuvaní vzniká v mozgu dojem určitej výšky , pretosa tóny používajú v hudbe. Zdrojomhudobnýchzvukovmôžu byť okrem hlasiviek aj rôznehudobné nástroje. Hlukom označujeme nepravidelné vlnenie, vznikajúcíakozložité nepravidelné kmitanie telies. Rozdielmedzitónmi a hlukom je malý a súvisí s ponímaním zvuku jednotlivcom.
