Čitateľská gramotnosť ako problém kvality vzdelávania v slovenskom základnom školstve

1. Čitateľská gramotnosť ako problém kvality vzdelávania v slovenskom základnom školstve Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika

2. Vývoj pojmu „gramotnosť“ • posuny vo význame pojmu súvisia so spoločenským kontextom • význam sa postupne posúval: gramotný je • ten, kto sa vie podpísať • ten, kto vie čítať a písať • ten, kto má základné vzdelanie • ten, kto má rozvinuté kľúčové kompetencie • súčasný význam pojmu sa dynamicky vyvíja

3. Gramotnosť ako sociokultúrny jav • gramotnosť = synonymum vzdelania • fragmentácia tradičného významu • typy gramotnosti • druhy gramotnosti • úrovne gramotnosti

4. Východisko projektu • Výskumy OECD PISA • zisťujú širšie pochopenie kľúčových pojmov • nezisťujú úzko špecializované vedomosti z jednotlivých predmetov

5. Gramotnosť očami OECD PISA • gramotnosť = schopnosť • aplikovať vedomosti a zručnosti z kľúčových oblastí daného predmetu • analyzovať a efektívne komunikovať svoje názory a postoje a  • interpretovať a riešiť problémy v rozličných situáciách • proces nadobúdania gramotnosti = celoživotný proces

6. Čitateľská gramotnosť podľa OECD PISA • je definovaná ako spôsobilosť porozumieť písanému textu, používať písaný text a premýšľať o ňom • je predpokladom rozvíjania čitateľových vedomostí a potenciálu, ktorý mu umožní aktívne sa zapojiť do života v spoločnosti

7. Výskum OECD PISA testuje • všeobecné porozumenie - uchopenie textu ako celku, vystihnutie hlavnej myšlienky textu, vysvetlenie účelu textu, • získavanie informácií, • interpretáciu textu - porovnávanie informácií v texte, uvažovanie o súvislostiach medzi rôznymi zdrojmi informácií a vyvodenie záverov, • posúdenie obsahu textu - porovnávanie informácií v texte s inými zdrojmi alebo s vedomosťami, ktoré o probléme žiak už má a zisťovanie, či je žiak schopný svoj názor obhájiť, • posúdenie formy textu - objektívne zhodnotenie kvality predloženého textu, kde sa už vyžaduje poznanie stavby textu, štýlu a jazyka autora.

8. Výsledky slovenských žiakov • PISA rozlišuje • 5 úrovní čitateľskej gramotnosti • Slovenský priemerný žiak dosiahol • priemernú úroveň: 2

9. Slovenský žiak • v oblasti získavania informácií • vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju zaradiť • zložitejšie operácie vykoná len zriedka

10. Slovenský žiak • v oblasti získavania informácií • vie nájsť potrebnú informáciu a správne ju zaradiť • zložitejšie operácie vykoná len zriedka

11. Slovenský žiak • v interpretovaní textov • vie odhaliť hlavnú myšlienku textu a porozumieť základným vzťahom • vie vysvetliť význam určitej časti textu ale len vtedy, ak sa od neho vyžadujú iba jednoduchšie závery

12. Slovenský žiak • v rámci reflexie textu • dokáže porovnať alebo spojiť text so širšími vedomosťami, či vysvetliť text na základe svojich skúseností a postojov

13. Slovenský žiak • má veľké problémy • s nesúvislými textami, grafmi a tabuľkami • s úlohami, v ktorých má zostaviť samostatnú odpoveď (túto úlohu sa často ani nepokúša riešiť)

14. Príčiny neúspechu slovenských žiakov • PISA je správou o nastavení školského systému • dôraz sa kladie na • nácvik dekódovania písaného textu • čítanie nahlas • presnosť • rýchlosť • nedostatočný je nácvik pochopenia textu • preferuje sa naratívny text (epický, poviedka, rozprávka) výlučne na hodinách literatúry

15. Porovnanie s fínskym úspechom • fínska kultúra a tradície ● vysoká úcta k čítaniu • fínska vzdelávacia politika ● čitateľská gramotnosť ako priorita • dostupnosť vzdelania ● rovnosť vo vzdelávaní ● bezplatnosť vzdelania a podporných služieb • úcta k učiteľskému povolaniu ● vysoký kredit ● vysoká profesionalita • zodpovednosť za vzdelávanie je na škole ● zrušenie kontroly učebníc ● zmena kontrolných mechanizmov • systém „flexibilného zgrupovania“ • hustá sieť verejných knižníc • podpora médií (televízia, tlač) • čítanie ako koníček

16. Analýza učebných štandardov vybraných predmetov ZŠ • základné kritérium • Bloomova taxonómia pre kognitívne ciele vo vzdelávaní • 6 úrovní • každá úroveň pracuje s tzv. „aktívnym slovesom“ • predpoklad • vyššie úrovne zodpovedajú vyšším úrovniam čitateľskej gramotnosti

17. Výsledky výskumu • pre slovenskú školu je dôležité, aby jej žiaci vedeli • opakovať, reprodukovať, opísať, označiť, • pomenovať, definovať, určiť, charakterizovať, • formulovať, vysvetliť, uviesť príklad, použiť, vyriešiť, vyhľadať, • diskutovať • celkový priemer: 2,52 • Na úrovni čitateľskej gramotnosti to zodpovedá cieľu • všeobecne porozumieť  a získať informácie

18. Porovnanie s domácim výskumom • Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR 2003 Literárne centrum, 2003 • charakteristika slovenského čitateľa • Výskum IKT vo vzdelávaní Šušol, Hrdináková, Rankov, 2005 • selekcia informácií a porozumenie textu • Mladý človek s televízne správanie Iuventa, 2001 • zdatný čitateľ je aj lepším divákom

19. Čitateľská gramotnosť vo svete • International Reading Association (IRA) • deti učiť čítať spôsobom, ktorý • rešpektuje ich potreby • buduje v nich nielen schopnosť, ale aj túžbu čítať stále náročnejší text • poskytuje im pomoc v prípade ak zápasia s čítaním • zahŕňa do procesu výučby rodinu a komunitu • deti hodnotiť spôsobom, ktorý • pomenúva ich silné stránky, ako aj ich potreby • zahŕňa ich do procesu hodnotenia

20. International Reading Association • výborne pripravený učiteľ, orientovaný na vlastné zdokonaľovaním sa • rovný prístup k širokému výberu kníh a iných materiálov na čítanie v triede, v škole a v lokálnych knižniciach • rovný prístup k technológiám, ktoré sa používajú na zlepšenie procesu výučby čítania • zabezpečenie optimálnych možností výučby čítania pre všetky deti

21. Ďalšie rezolúcie IRAvytvorenie podporného prostredia • etika obchodníka • faktory profesionality a úspechu na voľnom trhu • spolupráca s tlačenými médiami • orientácia médií na mládež a na podporu čítania • podpora akademických hodností knihovníkov • špecializovaní tréneri čítania

22. Výnimočné postavenie školy • je prirodzené • z perspektívy doterajších skúseností vzdelávacej praxe • je ohrozené • z perspektívy predpokladaného ďalšieho vývoja • je neudržateľné • z perspektívy chápania gramotnosti ako sociokultúrneho javu

23. Nové faktory v rozvojičitateľskej gramotnosti • nová koncepcia vzdelávacej politiky • čitateľská gramotnosť ako spoločenská priorita • nová komunikácia problému • oživenie verejnej diskusie

24. Ďalšie faktory v rozvoji čitateľskej gramotnosti • uskutočnenie reformy vzdelávania • inovácia obsahu vzdelávania • participácia školskej komunity na procese vzdelávania • otvorenie trhu s učebnicami a učebnými textami • cielená podpora a motivácia učiteľov • otvorenie trhu s ďalším vzdelávaním učiteľov

25. Ďalšie faktory v rozvoji čitateľskej gramotnosti • podpora pedagogického výskumu • prepojenie knižničnej politiky so vzdelávacou praxou • zapojenie verejno-právnych médií do procesu vzdelávania

26. Realizácia projektu • Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika • vedúci výskumného tímu: Doc. PaedDr. René Bílik, CSc. • odborný garant projektu: Prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc. • manažér projektu: Mgr. Zuzana Humajová • projekt vznikol za finančnej podpory Nadácie otvorenej spoločnosti

27. Ukončenie projektu • december 2006 • zverejnenie výsledkov: na webstránkach Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika • www.konzervativizmus.sk • www.noveskolstvo.sk

28. Ďakujem za pozornosťMgr. Zuzana Humajová