200 likes | 442 Views
VÝskyt a vÝvoj starÝch envIRONMENTÁLNYCH zÁŤaŽÍ NA strednom slovensku. Janíčková Lýdia Kurnotová Margaréta Tichá Anna. Pojem environmentálna záťaž.
E N D
VÝskyt a vÝvoj starÝch envIRONMENTÁLNYCH zÁŤaŽÍ NA strednom slovensku Janíčková Lýdia Kurnotová Margaréta Tichá Anna
Pojem environmentálna záťaž • Environmentálna záťaž (EZ) je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody • Ide o široké spektrum území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním sodpadom • Zjednodušene, pod starou environmentálnou záťažou rozumieme taký antropogénny input do prostredia, ktorý má pôvod v minulosti s dôsledkami pretrvávajúcimi dodnes. Samotný zdroj znečistenia môže byť odstránený, alebo byť stále aktívnym
Environmentálne záťaže na Slovensku • Na základe výsledkov projektu Systematická identifikácia environmentálnych záťaží v Slovenskej republike realizovaného v rokoch 2006 – 2008 Slovenskou agentúrou životného prostredia sa na Slovensku identifikovalo 1 819 lokalít • Okolo 1 200 z nich stále predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie, z toho približne 100 je vysoko rizikových • Ide o lokality, kde dochádzalo k dlhodobým skrytým a nekontrolovaným únikom nebezpečných látok do jednotlivých zložiek životného prostredia
environmentÁlne záťaže banskobystrického kraja Celkový počet lokalít s environmentálnymi záťažami: 43 • lokality s nízkym rizikom: 0 • lokality so stredným rizikom: 26 • lokality s vysokým rizikom: 17 Zo všetkých environmentálnych záťaží v kraji prevláda: • priemyselná výroba: 33% • skládky odpadu: 19% • vojenské areály: 19%
environmentÁlne záťaže Žilinského kraja Celkový počet lokalít s environmentálnymi záťažami: 31 • lokality s nízkym rizikom: 2 • lokality so stredným rizikom: 16 • lokality s vysokým rizikom: 13 Zo všetkých environmentálnych záťaží v kraji prevláda: • nakladanie s odpadmi: 52% • priemyselná výroba: 16% • strojárska výroba: 13%
Zvolen – Bučina - čierna impregnácia(Banskobystrický kraj) Lokalita vznikla okolo r. 1992, z činnosti ochrany a spracovania dreva. V súčasnosti sú pozemky zatrávnené a vykonáva sanačné čerpanie (impregnácia sa nevykonáva, prevádzka je opustená, budovy sú odstránené) -pozemok Bučiny DDD s. r. o. Prírodné pomery Podložie - neogénne piesčité ílovce, nad sú hrubozrnné štrky, ílovitopiesčité hliny až íly, na povrchu vrstva antropogénnych návažok (1 – 1,5m) Médium šírenia znečistenia slúži aj pôvodný meander riečky Zolná (Očovka). Vybudovaním podzemnej tesniacej steny (1984) sa tesneniu pravdepodobne zabránilo. Nevyskytuje sa tu žiadna prirodzená ochrana, preto je ohrozenie podzemnej vody veľmi vysoké.
Táto Ez patrí do záťaží s vysokým klasifikovaným rizikom (<65 bodov). Bola ohodnotená na 89 bodov (celkové bodovanie klasifikácie ohrozenia a kontaminácie podzemných, povrchových vôd a ohrozenia obyvateľstva) Boli tu vykonané prieskumné aj sanačné práce. Skúmali sa zdroje a transport kontaminantov (zistené v zemine, podzemnej vode). Okolo prevádzky bola vytvorená PTS. Hodnotenie EZ Kontaminujúca látka: najmä kreosotový olej (zmes PAU a heterocyklických uhľovodíkov). Boli realizované sanačné opatrenia (územie chránené PTS). Naďalej však dochádza ku kontaminácii povrchového toku. V súčasnosti ide o doznievajúce znečistenie po vykonaní sanácie. Mierka: M 1 : 100 000
Dátum vyhotovenia: 1. 9. 2008 envirozataze.enviroportal.sk Demolácia starej prevádzky Bučina prebehla v r. 2007. http://www.pemaxplus.sk/referencie/buracie-prace/demolacia-komplexu-hal-bucina/
Žilina – východné priemyselné pásmo(Žilinský kraj) • Priemyselná oblasť sa nachádza v zastavanej časti mesta Žilina a tiahne sa pozdĺž rieky Váh po jeho ľavej strane v dĺžke približne 1 km. • Predpokladaná doba vzniku EZ je pred rokom 1930, v minulosti sa na kontaminácii podieľali prevádzky: chemický priemysel (Považské chemické závody, Chemicelulóza), strojársky priemysel a opravárenská činnosť (AVIA, Vozňové a rušňové depo), skladovanie pohonných hmôt (Sklad Benzinolu, čerpacie stanice a ČSAD) • V súčasnosti túto úlohu zohrávajú najmä prevádzky: Aquachemia (základná chemická výroba), Barlo Plastics (plasty), Tepláreň,(energetika), TENTO, a.s. (celulózo-papierenský priemysel) • Znečistená podzemná voda z priemyselného územia prúdi smerom k Váhu, kde je postavená podzemná tesniaca stena, ktorá zabraňuje šíreniu znečistenia do rieky Váh • Územie je veľmi zraniteľné, v jeho blízkosti sa nachádzajú školy, detské ihriská, nemocnica...
Celkový súčet bodov tejto EZ je 101(šírenie kontaminácie do podzemných a povrchových vôd, riziko z prchavých a toxických látok na obyvateľstvo) • patrí do záťaží s vysokým klasifikovaným rizikom • Boli tu vykonané prieskumné aj sanačné práce. V rámci sanačných prác bolo likvidované znečistenie z areálu skladu Benzinolu • V r. 1989 - 1992 bolo v tejto oblasti prieskumnými prácami zistené masívne znečistenie podzemných vôd a horninového prostredia, ktoré pretrváva až dodnes • Monitorovací systém podzemnej vody má 6 monitorovacích objektov/vrtov, ktoré sú plne funkčné; monitoruje sa pravidelne (najmenej 1x ročne) • Kontaminujúce látky: NH4, trichlóretén, SO4 http://envirozataze.enviroportal.sk/Mapa/index.htm?id_zataz=1070
http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2009/enviromc2/07_zakraj.pdfhttp://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2009/enviromc2/07_zakraj.pdf http://www.red.sk/priemysel/3499/priemyselne-parky/805/3-vychodne-priemyselne-pasmo
Použitá literatúra • http://envirozataze.enviroportal.sk/AtlasSanMetod/Jar/default.htm?turl=WordDocuments%2Fenvironmentlnezaenaslovenskuvlastajnov.htm • http://enviroportal.sk/uploads/2011/07/page/environmentalne-temy/envi_4/envirozatazedata_DATA_NEW_VEREJNOST_PROJEKT_81_8_SAZP_Zataze_SJ.pdf • http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2009/enviromc2/07_zakraj.pdf • envirozataze.enviroportal.sk/ • http://www.pemaxplus.sk/referencie/buracie-prace/demolacia-komplexu-hal-bucina/