Baktérie, huby a rastliny

1. Baktérie, huby a rastliny

2. BAKTÉRIE • Baktériesú skupina prokaryotických organizmov. • Priemerná veľkosť bunky baktérií sa pohybuje okolo 0,3 - 2,0 µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov. Dajú sa pozorovať pod svetelným mikroskopom. Najväčšia známa baktéria je dlhá až pol milimetra. Salmonella typhi

3. Baktérie sa rozmnožujú nepohlavne, priečnym delením, prípadne pučaním. • Baktérie patria k najstarším organizmom nájdených vo forme fosílií. Môžme ich nájsť už v staršom proterozoiku. Skupina baktérie sa považuje za najrozšírenejších živých organizmov. Dokážu prežiť vo vesmíre, v 100 °C teplých plameňov i v činných kráteroch na dne Mariánskej priekopy. Sú to prvé organizmy ktoré kolonizujú oblasť ktorá je napríklad postihnutá sopečnou erupciou. - Baktérie Escherichia coli pod elektrónovým mikroskopom

4. Fotosyntetizujúce baktérie • U fotosyntetizujúcich baktérií sa vyskytuje , farbivo potrebné na priebeh fotosyntézy. Fotosyntetizujúce baktérie majú cytoplazmatickú membránu na niektorých miestach preliačenú. Utvára vačky, ktoré obsahujú farbivo, umožňujúce premenu energie svetelného (slnečného) žiarenia na energiu chemickú. Je to látka podobná chlorofylu.

5. Štúdiom mikroskopických organizmov sa zaoberá mikrobiologia. Jej zakladateľom bol v 19. storočí Louis Pasteur. • Neskoršie sa mikrobiológia rozdelila na viacero disciplín. Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia, o jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár Robert Koch.

6. HUBY • huby sú veľký taxón heterotrofných nepohyblivých organizmov bez chlorofylu. • Podľa viacerých posledných štúdií (zač. 21. storočia) už možno považovať za isté, že sú huby veľmi príbuzné so živočíchmi. Nemožno ich teda v žiadnom prípade považovať za rastliny a podľa štúdie Adl. et al. sa konkrétne zaraďujú vedľa živočíchov pod Opisthokonta. • Predpokladá sa, že ríša húb zahŕňa približne 250 000 druhov. • Veda o hubách sa nazýva mykológia

7. Rozmnožovanie húb • Huby sa rozmnožujú pohlavne výtrusmi a nepohlavne delením, pučaním, fragmentáciou. • Pohlavné rozmnožovanie húb - hyfogamia začne vyklíčením dvoch rozlíšených výtrusov, vzniknú hýfy s jednojadrovými bunkami, ktoré tvoria primárne podhubie. Spojením dvoj vlákien vzniknú dvojjadrové bunky, ktoré tvoria sekundárne podhubie. Nakoniec sa vytvorí diploidná bunka. Tá sa delí a vzniknú 4 výtrusy alebo 8 výtrusov. najznámejšia jedovatá huba je muchotrávka červená

8. RASTLINY • Sú organizmy, ktoré budujú a vyživujú svoje telo spravidla premenou anorganických látok na organické.

9. Najdôležitejším životným procesom v rastline je fotosyntéza. • Fotosyntézaje proces, pri ktorom sa tvoria zložité organické látky z jednoduchších anorganický látok.

10. Stavba bunky • Rastlinná bunka je na rozdiel od živočíšnej bunky alebo bunky prvokov obklopená bunkovou stenou. Tá obsahuje celulózu a spevňuje bunku. Pod bunkovou stenou sa nachádza cytoplazmatická membrána. Vnútro bunky vypĺňa cytoplazma. Bunkové jadro obsahuje genetickú informáciu vo forme chromozómov. Dospelá rastlinná bunka obsahuje ešte aj jadierko, vakuoly a mitochondrie. Chloroplasty a mitochondrie majú vlastnú DNA a rozmnožujú sa nezávisle na jadre.

11. PRÍRODOPIS Mária Salome Mitro Denisa Vargovčíková