SYSTÉM CESTOVNÉHO RUCHU

1. SYSTÉM CESTOVNÉHO RUCHU doc. Ing. Ján Orieška, PhD. Katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici

2. Úvod Miesto TB Miesto PB1-n Voľný čas Príroda Voľná KS Pamätihodnosti Záujem, motív Zaujímavosti Dopyt Cena Ponuka Trh cestovného ruchu

3. Osnova: • Podstata cestovného ruchu • Cestovný ruch ako systém • Okolie systému cestovného ruchu • Typológia cestovného ruchu • Teória cestovného ruchu

4. 1. PODSTATA CESTOVNÉHO RUCHU • Začiatok formovania CR ako odvetvia – prelom 19./20. storočia • Začiatok skúmania CR ako spoločensko-ekonomického fenoménu – začiatok 20. stor. • Interdisciplinárny charakter CR (viaceré vedné disciplíny) • Vymedzenie podstaty CR • snahy jednotlivcov • snahy medzinárodných organizácií • CR = turizmus • CR – zotavenie – rekreácia – turistika????????

5. Javové hľadisko: CR ako dopravný jav CR ako geografický jav CR ako sociologický jav CR ako ekonomický jav Funkčné hľadisko: rekreačno-zdravotná funkcia kultúrno-poznávacia funkcia výchovná funkcia vedecko-informačná funkcia ekonomická funkcia Genéza definovania podstaty (predmetu)cestovného ruchu:

6. Javové hľadisko • CR ako dopravný jav, napr.: Cestovný ruch „... je periodický príliv a odliv ľudí do určitého miesta alebo štátu z iného miesta alebo štátu“. (E. Nový, E. Fodor, 1937) • CR ako geografický jav, napr.: CR predstavuje „... lokálne alebo územné nahromadenie cudzincov s prechodným pobytom, ktoré podmieňuje vznik vzájomných vzťahov medzi cudzincami na jednej a domácim obyvateľstvom, miestom a jeho krajinou na druhej strane“. (H. Poser, 1939)

7. Javové hľadisko • CR ako sociologický jav, napr.: „CR nie je nič iné ako súbor vzťahov osôb zdržujúcich sa prechodne na niektorom mieste a stálych obyvateľov tohto miesta.“ (R. Glücksmann, 1935) • CR ako ekonomický jav, napr.: „Pod CR spadá cestovanie osôb, ktoré sa na prechodný čas vzdialia z miesta bydliska .... pričom vystupujú iba ako spotrebitelia hospodárskych a kultúrnych statkov.“ (E. Fodor, 1943)

8. W. Hunziker, K. Krapf, 1942: • „CR je súbor vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z pobytu na cudzom mieste, pokiaľ cieľom pobytu nie je trvalé usadenie alebo výkon zárobkovej činnosti.“ • St. Galenská definícia, 1971: • „CR je súbor vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania a pobytu osôb, pre ktoré miesto pobytu nie je ani hlavným miestom bydliska, ani miestom výkonu zárobkovej činnosti.“ • C. Kaspar, 1975 • „CR je súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu osôb, pričom miesto pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania a zamestnania.“ (80. roky – oficiálna definícia AIEST)

9. Funkčné hľadisko (Kopšo, do r. 1989) • „CR je jedna z foriem uspokojovania potrieb regenerácie (reprodukcie) fyzických a duševných síl človeka mimo bežného životného prostredia a zvyčajne vo voľnom čase. Spoločnosť preto CR rozvíja ako súčasť ŽÚ pre jeho rekreačno-zdravotnú, kultúrno-poznávaciu, výchovnú, vedecko-informačnú a ekonomickúfunkciu. CR je vlastne jednou z možných foriem zotavenia a formou účelného využitia VČ.“

10. Medzinárodná konferencia o štatistike CR (UNWTO, Ottawa, 1991): • „Cestovný ruch (tourism) je činnosť osoby cestujúcej na prechodnú dobu do miesta ležiaceho mimo jej bežného prostredia (nezahŕňa cesty v mieste bydliska a pravidelné pracovné cesty), pričom hlavný účel cesty je iný ako výkon zárobkovej činnosti v navštívenom mieste.“

11. Účel cesty (Ottawa, 1991): • za zábavou • voľný čas, kultúra, aktívne športovanie, návšteva príbuzných, známych, priateľov a i. • profesný účel • služobné poslanie (obchod, rokovania a i.) • ostatné dôvody • štúdium, zdravie, tranzit, rôzne

12. Terminológia (Ottawa, 1991): • Vnútorný CR (domestic tourism) = domáci CR + príchodový CR (internal tourism + inbound tourism) • Národný CR (national tourism) domáci CR + odchodový CR (internal tourism + outbound tourism) • Medzinárodný CR (international tourism) príchodový CR+ odchodový CR

13. Aktuálna definícia CR: • „Cestovným ruchom rozumieme súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase za účelom odpočinku, poznávania, zdravia, rozptýlenia a zábavy, kultúrneho a športového vyžitia, služobných ciest a získania komplexného zážitku.“

14. Definícia predmetu cestovného ruchu: • vyjadruje účel pohybu, resp. pobytu • poukazuje na to, že činnosti sa vykonávajú zvyčajne vo voľnom čase • zdôrazňuje, že dochádza k zmene miesta pobytu • naznačuje (vymenúva) aj základné druhy cestovného ruchu

15. 2. CESTOVNÝ RUCH AKO SYSTÉM • Využitie systémovej teórie ako formálnej vedy o štruktúre, väzbách a správaní sa nejakého systému. • (všeobecne) Systémom sa rozumie jednota rôznych prvkov, medzi ktorými sú určité vzťahy alebo medzi ktorými je možné takéto vzťahy vytvoriť.

16. SYSTÉM CR Subjekt CR Miesto CR Objekt CR Organizácie CR Podniky CR

17. Subsystém subjekt cestovného ruchu návštevník stály obyvateľ turista turista na dovolenke krátkodobý turista výletník Subsystém objekt cestovného ruchu (inštitucionálne subsystémy nižšieho stupňa): miesto CR podniky CR organizácie CR Vecný obsah systému CR:

18. Subjekt CR turista návštevník výletník hosť zákazník klient atď. Objekt CR prírodné podmienky morfologické klimatické hydrologické biologické antropogénne podmienky lokalizované kultúrnohistorické pamiatky zariadenia CR organizované spoločenské podujatia organizačno-personálne zabezpečenie resp.

19. 3. OKOLIE SYSTÉMU CR(nadradené systémy) • Ekonomické prostredie • Sociálne prostredie • Politické prostredie • Technicko-technologické prostredie • Ekologické prostredie

20. Ekonomické prostredie Politické prostredie Subjekt CR SYSTÉM CR Objekt CR Sociálne prostredie Ekologické prostredie Technicko-technologické prostredie

21. Druhy CR (motív účasti na CR, účel – dôvod cestovania a prechodného pobytu na cudzom mieste) Formy CR (podmienky, za ktorých k účasti na CR dochádza) 4. TYPOLÓGIA CR

22. Druhy cestovného ruchu: • rekreačný • športový a dobrodružný • kultúrny • zdravotný a kúpeľný • obchodný • gastronomický • nákupný • politický a i.

23. Rekreačný CR • individuálna alebo rodinná rekreácia, tematický cestovný ruch • Športový a dobrodružný CR • rôzne aktivity: turistika, kempovanie, karavaning, letné a zimné športy; adrenalínové športy; poľovnícky; • Kultúrny CR • vrátane náboženského/pútnického CR

24. Zdravotný a kúpeľný CR • kúpeľné/liečebné pobyty; wellness, fitness, beauty pobyty • Obchodný CR • (kongresový) obchodné rokovania, kongresy, veľtrhy, výstavy • stimulačný (motivačný, incentívny) cestovný ruch • služobné cesty

25. Gastronomický • zážitková gastronómia; vínne cesty • Nákupný • hlavne prihraničné oblasti (diferencované cenové hladiny tovaru a služieb) • Politický • oslavy štátnych sviatkov, výročí; zjazdy ap. • Iné

26. Formy cestovného ruchu: • 1. Geografické hľadisko • 2. Počet návštevníkov • 3. Vek návštevníkov • 4. Dĺžka účasti • 5. Prevažujúce miesto pobytu • 6. Ročné obdobie • 7. Spôsob organizovania • 8. Použitý dopravný prostriedok • 9. Dynamika • 10.Sociologické hľadisko

27. 1. Geografické hľadisko • domáci, zahraničný, národný, vnútorný, medzinárodný, regionálny (príchodový, odchodový) • 2. Počet návštevníkov • individuálny, skupinový, masový • 3. Vek návštevníkov • detský, mládežnícky, rodinný, seniorský • 4. Dĺžka účasti • výletný, krátkodobý, víkendový, dlhodobý • 5. Prevažujúce miesto pobytu • mestský, prímestský, vidiecky, nížinný, horský, vysokohorský, prímorský

28. 6. Ročné obdobie • sezónny (letný, zimný), mimosezónny, celoročný • 7. Spôsob organizovania • individuálna cesta, organizovaná cesta (zájazd) • 8. Použitý dopravný prostriedok • železničný, lodný, letecký, autoturistika, mototuristika, karavaning, kozmická loď (vesmírny CR) • 9. Dynamika • statický (pobytový), dynamický (putovný) • 10. Sociologické hľadisko • návšteva príbuzných a známych, priateľov, sociálny, etnický

29. 4. TEÓRIA CESTOVNÉHO RUCHU Vedné disciplíny zaoberajúce sa otázkami cestovného ruchu: • ekonomické (ekonómia CR) • geografické (geografia CR) • psychologické (psychológia CR) • sociologické (sociológia CR) • pedagogické (pedagogika CR) • ďalšie (napr. medicína - balneológia)

30. Ekonómia cestovného ruchu: je študijná disciplína, ktorej predmetom je skúmanie ekonomických aspektov cestovného ruchu spojených s produkciou a realizáciou služieb a tovaru (produktu cestovného ruchu) špecifického charakteru spojeného s účasťou na cestovnom ruchu.

31. Znaky CR z ekonomického hľadiska, ktoré sú predmetom skúmania: a) je spojený s produkciou a realizáciou statkov CR špecifického charakteru (verejné statky, služby a tovar), ktoré uspokojujú potreby obyvateľstva,

32. b) k uspokojovaniu týchto potrieb dochádza počas cestovania pobytu mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase

33. c) na uspokojovaní potrieb sa zúčastňujú rozličné podnikateľské subjekty (dopravné, ubytovacie, kultúrne, rekreačné, kúpeľné a i.) a inštitúcie verejného sektora, pre ktoré je poskytovania služieb pre CR hlavnou alebo vedľajšou činnosťou,

34. d) účasť na CR znamená pre jednotlivcov a ich rodiny rozhodovanie vo sfére konečnej spotreby, t. j. uskutočnenie spotrebného výdavku nad rámec uspokojenia základných životných, ale menej nevyhnutných potrieb,

35. e) Účasť na CR má nielen podnikovo - hospodársky aspekt spojený s produkciou a realizáciou produktov jednotlivých podnikov, ale aj regionálny aspekt spojený s regionálnym rozvojom CR (s využívaním predností územnej špecializácie) a národohospodársky aspekt súvisiaci so zhodnocovaním národnej práce, primárnej a sekundárnej ponuky CR na medzinárodnom trhu CR. Ide najmä o hospodárske funkcie, ako príjmy, multiplikačný efekt, tvorba hodnoty a vplyv na HDP, zamestnanosť, vyrovnávanie regionálnych rozdielov, na platobnú bilanciu štátu, osobitnú pozornosť venuje efektívnosti CR.

36. Ďakujem za pozornosť.