Farmakológia dýchacích ústrojov

1. Farmakológia dýchacích ústrojov

2. Dýchací systém – dýchacie cesty a pľúca • DC – horné DC: nos, prínosové dutiny, hltan a hrtan - dolné DC: priedušnica, prieduška, priedušničky, pľúcne mechúriky - cylindrický epitel s riasinkami na povrchu – kmitajú smerom von – odstraňujú hlieny a nečistotu • V sliznici sú žľazy, ktoré produkujú hlien • Svalstvo HDC – priečne pruhované, DDC – hladké • úloha DC – zásobovať krv a tkanivá kyslíkom a odvádzať CO₂. Prenos umožňuje hemoglobín. • Dýchanie: • Ventilácia pľúc – z ovzdušia do pľúc a opačne • Vonkajšie dýchanie – medzi pľúcami a krvou • Vnútorné dýchanie – medzi krvou a tkanivami

3. Činnosť dých. orgánov reguluje centrum pre dýchanie v predĺženej mieche – upravuje a reguluje hĺbku a frekvenciu dýchania Porucha činnosti CNS – zmena hĺbky a frekvencie - to možno dosiahnuť aj vedome a môže nastať: • Obmedzené dýchanie – po podaní látok tlmiacich CNS • Zrýchlené dýchanie – pri podráždení CNS liečivami alebo strachom

4. Antiastmatiká • Pri liečbe a profylaxii prieduškovej astmy (astma bronchiale AB) • AB – chronická zápalová choroba dýchacích ciest spojená s bronchiálnou hyperreaktivitou a (úplne alebo čiastočne) reverzibilnou obštrukciou dýchacích ciest

5. Etiopatogenéza choroby: • Príčina tkvie v zápale – u astmatikov je zvýšené množstvo zápalových buniek ( eozinofily, makrofágy a lymfocyty) – tieto spôsobujú uvoľnenie ďalších mediátorov zápalu – histamínu, leukotriénov, prostaglandínov a bradykinínov • Uvoľnené mediátory spôsobia bronchokonstrikciu, zvýšenú sekréciu bronchov, hyperreaktivitubronchov, edém sliznice, hypertrofiu bronchálnej svaloviny a zúženie dýchacích ciest

6. Príznaky AB – dušnosť, hvízdavý dych, kašeľ – dlhotrvajúci, suchý, nereagujúci na inú terapiu, pocit tlaku na hrudi • Hlavné prejavy AB – 1.)bronchospazmus– prejav hyperreaktivitybronchov (ide vlastne o obranný mechanizmus - kašeľ, zvýšená sekrécia – u astmatika je neprimerane vystupňovaný) 2.) zápalové zmeny – vyvíjajú sa pomalšie ako bronchospazmus – spôsobené edémom bronchiálnej sliznice a sekréciou hustých hlienov

7. Vyvolávajúce faktory bronchospazmu: 1.) chronický zápal DC sprevádzaný opuchom bronchiálnej sliznice a sekréciou hustých hlienov 2.) alergia – peľ, potraviny, prach, roztoče, vzduch 3.) fyzická námaha, chladný vzduch, priveľká psychická záťaž Astmatický záchvat: - vzniká neočakávane – najmä v noci(sťažené dýchanie, hvízdavý dych, kašeľ, tlak na hrudi) 1.) akútny – postupne vznikajúca expiračná dýchavica s namáhavým výdychom 2.) status astmaticus– ohrozuje život pac. – trvá aj niekoľko dní, hrozí preťaženie pravého srdca a emfyzém pľúc 3.) chronická bronchiálna astma – trvalá dýchavičnosť rôznej intenzity s občasným akútnym záchvatom

8. aplikačné formy antiastmatík: 1.) perorálne 2.) parenterálne 3.) inhalačné: výhody– priame pôsobenie na dých. cesty (vysoká konc. liečiva), systémovo sa vstrebáva minim. množstvo lieč. – málo NÚ, - veľmi rýchly nástup účinku - použitie látok, ktoré nie sú absorbované po p.o. podaní - dôležitá technika pri aplikácii inhalačných antiastmatík: hlboký nádych, aplikácia liečiva – zadržať dych na 5-10 sekúnd (zvýši sa percento vstrebanej látky) - medzi dvoma aplikáciami po nedostatočnom účinku – pauza aspoň 5 min. - úsileo výrobu takých liečiv, ktoré sa nevstrebávajú z GIT ( po prehltnutí), alebo sú rozkladané pri prechode pečeňou na neúčinné metabolity (preto sa glukokortikoidy môžu aplikovať dlhodobo pri nízkom množstve NÚ)

9. Delenie antiastmatík: 1.) látky znižujúce zápal a hyperreaktivitubronchov: a) kortikoidy b) imunoprofylaktiká 2.) bronchodilatanciá: a) beta sympatomimetiká b) parasympatolytiká c) teofylína jeho deriváty (metylxantíny) 3.) ostatné látky: • antileukotriény • antihistaminiká • hyposenzibilizačnéalergény

10. 1.) Látky znižujúce zápal a hyperreaktivitubronchov • Ovplyvňujú zápalový proces a bránia rozvoju zápalových zmien a) kortikoidy b)imunoprofylaktiká

11. a) kortikosteroidy • MÚ: všeobecné potlačenie zápalovej reakcie • protizápalový účinok: inhibíciou fofolipázy A2 znižujú uvoľnenie kys. arachidónovej (z fofolipidov) -tým sa zníži tvorba cytokínov, prostaglandínov a leukotriénov • znižujú priepustnosť ciev, • redukujú sekréciu hlienu v DC

12. inhalačné kortikosteroidy- • profylaktické použitie – znižujú zápalovú reakciu, • bránia rozvoju ireverzibilných zmien v tkanivách • znižujú reaktivitu bronchov na bronchokonstrik-čné podnety • zlepšujú funkciu pľúc • používajú sa aj pri alergickej nádche • výhody – minimum NÚ oproti p.o. • NÚ – hlavne miestne – kandidózy, chrapot, kašeľ vzniknutý iritáciou HDC (po použití aplikátora s nádstavcom) • celkové – hlavne osteoporóza u detí (menšie riziko osteoporózy ako z neliečenej astmy

13. liečivá: • beklometazon (Aldecin, BeclometBecodisks, Becotide) • budenosid (Rhinocort, Pulmocort) • flutikason ( Flixotide) • dexametasón, flunisolid

14. sytémovékortikoidy – • pri ťažších stavoch, používajú sa perorálne alebo parenterálne, v kombinácii s inhalačnou terapiou • betametason, dexametason, metylprednison, prednison, prednisolon • triamcinolon, hydrokortison

15. b) imunoprofylaktiká – • pri dlhodobom podávaní znižujú počet astmatických záchvatov • MÚ – znižujú degranuláciu hlavne pulmonálnych žírnych buniek po rôznych podnetoch • ich dlhodobé podávanie má protizápalové účinky (nemôžu však nahradiť kortikoidy), používajú sa pri ľahkých formách chronickej prieduškovej astmy • terapeutický efekt – po niekoľkých týždňoch • liečivá - kromolyn a nedokromil • kromolyn (kromoglykát sodný) (Cromolyn, Intal, Ditec) • minimálne NÚ, podáva sa aj deťom,

16. 2.)bronchodilatanciá: • hlavné indikácie pre použitie – akútne astmatické záchvaty - ich prevencia v dobe očakávaného záchvatu (pri vystavení účinku spúšťacieho podnetu) a) beta sympatomimetiká- MÚ – pôsobia na špecifické adrenergné β2 receptory, ktoré majú selektívne bronchodilatačné účinky s relatívne malým ovplyvnením funkcií myokardu ( selektivita sa dosahuje aj inhalačnou formou) • znižujú vaskulárnupermeabilitu • znižujú uvoľňovanie mediátorov zo žírnych buniek • NÚ – tras, palpitácia, tachykardia, nervozita, bolesť hlavy

17. látky s krátkym účinkom: • salbutamol (Ventolin, Salbutamol, Ventodisk,) – najčastejšie používaný • fenoterol ( Berotec) –v gynekológii aj ako tokolytikum • terbutalin • orciprenalin – menej selektívny • látky s dlhým účinkom: • klenbuterol – iba perorálne, vysoká účinnosť • hexoprenalin – aj ako tokolytikum • látky s predĺženým účinkom: • prínos v terapii astmy – znižujú hlavne nočné záchvaty a bránia vzniku zmien • -znižujú spotrebu inhalačných kortikoidov • prokaterol (Lontermin) - 2xdenne • salmeterol (Serevent) – nevhodný na akútne záchvaty • formoterol • ďalšie sympatomimetiká: • adrenalín, izoprenalín (neselektívne aj na α receptory) – v krízových situáciách - hlavne pri anafylaktickom šoku a status astmaticus

18. b)parasympatolytiká – • MÚ – blokujú M cholinergné receptory a bránia účinku ACH, ktorý sa môže podieľať pri zvýšenej aktivite parasympatiku na bronch. spazmoch • používajú sa v inhalačnej forme • ipratropín (Berodual) – bronchodilatačný účinok • c)metylxantíny – • MÚ – inhibícia fosfodiesterázy a tým aj nahromadenie cAMP • účinky – bronchodilatačné, kardiostimulačné, slabé diuretické účinky • dnes – malý význam • liečivá: • aminofylín (komplex teofylín a etyléndiamín) • etofylín • teofylín

19. 3.)ostatné látky: a) antileukotriény: látky, ktoré antagonizujú tvorbu alebo účinky leukotriénov • leukotriény – vznikajú z kys. arachidónovej pôsobením lipooxygenázy podieľajú sa na zápalových reakciách • podiel na kontrakcii hladkých svalov, zvýšení vaskulárnejpermeability • ovplyvňujú B lymfocyty, zodpovedné aj za degranuláciuneutrofilov • niektorým formám leukotriénov sa prisudzuje úloha v rozvoji chron. astmy • inhibítory tvorby leukotriénov – docebenon, piriprost, zileuton • (inhibícia 5-lipooxygenázy) • antagonisti leukotriénových receptorov – zafirlukast, pranlukast a verlukast • tenidap – obidva mechanizmy • -týmito liečivami je možné znížiť dávky kortikoidov ( pri ťažších formách astmy, pri ľahších stačia antileukotriény)

20. b) antihistaminiká – • MÚ: ovplyvňujúce H1 receptory – antialergické účinky, neovplyvňujú brochokonstrikciu • NÚ – sedatívny účinok • liečivá: azatadinbisulepin, dimetinden, cyproheptadin, oxatomin, klemastin, difenhydramin) • nové – bez výrazných sedatívnych účinkov: akrivastin, cetirizin, astemizol, loratadin, terfenadin • ketotifen– pôsobí na H1, ale čiastočne blokuje degranuláciu žírnych buniek – profylaktický antiastmatický účinok c) hyposenzibilizačnéalergény – dlhodobá terapia u alergológa • striedavé úspechy v terapii