Stratégia adaptácie na dopady zmeny klímy

Stratégia adaptácie na dopady zmeny klímy Ing. Ladislav Hegyi, Karpatský rozvojový inštitút Európsky vzdelávací seminár pre samosprávy o energetike a ochrane klímy 25.-26. 3. 2012, Čierny Balog

Hlavné dopady zmeny klímy v SR Zvýšenie priemerných ročných teplôt Častejší výskyt intenzívnejších vĺn horúčav Silné búrky Častejší výskyt sucha Zvýšenie častosti intenzívnych zrážok Úbytok snehovej pokrývky – skracovanie obdobia s jej výskytom Sezónne výkyvy zrážok Menší výskyt chladných dní, vyššie teploty v chladnom období roka

Čo je to adaptácia? Adaptácia (prispôsobovanie sa) na dopady zmeny klímy: Prispôsobovanie sa dopadom zmeny klímy predchádzaním a zmierňovaním jej negatívnych dopadov, zvyšovaním odolnosti voči jej dopadom, vyrovnanie sa s následkami klimatickej zmeny a využívanie jej priaznivých dôsledov. IPCC: Prispôsobenie sa prírodných alebo ľudských systémov na nové alebo meniace sa prostredie. Prispôsobenie sa zmene klímy sa týka prispôsobovania sa prírodných alebo ľudských systémov v reakcii na aktuálne alebo očakávané klimatické podnety alebo ich účinky, ktoré zmierňujú škody alebo využívajú výhodné príležitosti. Rôzne typy prispôsobenia sa môžu byť delené na preventívnu a reaktívnu adaptáciu, súkromná a verejná adaptácia a autonómne a plánované prispôsobenie.

Adaptácia a mitigácia na lokálnej úrovni • Ani v prípade zvýšenia mitigačného úsilia sa úplne nevyhneme ďalšiemu zvyšovaniu teplôt a súvisiacim dopadom • Nie je možné sa plne a donekonečna adaptovať na dopady zmeny klímy, mitigácia je nevyhnutná, aby sme sa vyhli ďalšiemu zhoršovaniu dopadov • Viac mitigačných opatrení teraz - o to menej náročná a nákladná bude adaptácia v budúcnosti • Mitigácia a adaptácia majú rovnaký cieľ - znižovať nežiaduce dopady zmeny klímy • Význam adaptácie na lokálnej úrovni • Väčší potenciál ochrany zdravia, majetkov ľudí • Môže mať významný prínos pre rozvoj • - zníženie nákladov na škody • - zvýšenie atraktívnosti pre investorov

Najvýznamnejšie oblasti adaptácie na prebiehajúce a budúce dopady zmeny klímy - Vodné hospodárstvo - Lesné hospodárstvo, ekosystémy - Zeleň v sídlach - Poľnohospodárstvo Ďalšie dôležité oblasti adaptácie na dopady zmeny klímy: - Ľudské zdravie - Energetika - Doprava - ďalšie ...

Adaptácia na dopady zmeny klímy a znižovanie havarijných rizík Dlhodobé prispôsobovanie sa na meniace sa priemerné klimatické podmienky Adaptácia na dopady zmeny klímy Manažment klimatických rizík Manažment geofyzikálnych rizík Znižovanie havarijných rizík

Hlavné charakteristiky odolných systémov 10 9 8 7 5 5 5 4 3 3 • Vysoká úroveň rozmanitosti • Efektívne spravovanie • Prijímanie neistôt a zmien - princíp nevyhnutnej neistoty a zmien je akceptovaný • Zapájanie verejnosti a využitie jej miestnych poznatkov • Aktivity k zlepšeniu pripravenosti nie sú zacielené na odpor voči zmene, ale na schopnosť žiť s ňou • Existencia vysokého stupňa sociálnej a ekonomickej spravodlivosti, rovnosti v systéme • Dôležitosť sociálnych hodnôt a štruktúr je uznávaná • Akceptácia a pracovanie v rámci nerovnovážnej systémovej dynamiky • Sústavné vzdelávanie sa • Odolné systémy sa na javy a udalosti pozerajú zo širšej perspektívy

Proces adaptácie na lokálnej úrovni Popis dopadov zmeny klímy, príprava prostredia Stanovenie strategického smerovania Zhodnotenie zraniteľnosti Implementácia adaptačných opatrení Kritériá: Súlad s rozvojovým plánom obce, synergické efekty Vybalansované (primerané) náklady a účinnosť opatrenia Súlad s mitigačnými cieľmi Vedecká podloženosť popisu dopadov a navrhovaných opatrení Súlad s platnou legislatívou Sociálne kritériá (prednosť majú opatrenia, ktoré nenarušujú, resp. prispievajú k zachovaniu princípu rovnosti, sociálnej inklúzie...) Minimálne environmentálne dopady Naliehavosť z hľadiska potenciálneho nebezpečenstva spojeného s dopadmi zmeny klímy.

Príprava prostredia pre úspešný proces • politická a odborná podpora samosprávy • podpora a zapojenie do procesu verejnosť • určenie lídra na vedenie procesu • vytvorenie medzi sektorovej, medzi inštitucionálnej interdisciplinárnej odbornej skupiny • zaistenie zdrojov na prípravu

Zhodnotenie zraniteľnosti územia Expozícia Citlivosť Možný dopad Adaptívna kapacita Zraniteľnosť • Stupeň zraniteľnosti je kritériom pre nastavenie adaptačnej stratégie • Zraniteľnosťou niečoho (nejakého systému) na niečo (napr. prívalové zrážky) alebo s ňou spojené škody (napr. povodne) • Posúdenie existujúcich socio-ekonomických scenárov • Posúdenie existujúcich prírodných a sociálnych systémov

Stanovenie strategického smerovania • Výber prioritným oblastí, kde je najväčšie ohrozenie • Zváženie limitov (disponibilný čas, zdroje na realizáciu opatrení), aby bola stratégia uskutočniteľná • Výber dopadov a územia pre adaptačné opatrenia • Integrálne začlenenie cieľov a opatrení lokálnej adaptačnej stratégie do stratégie rozvoja územia

Plánovanie a implementácia adaptačných opatrení • Vytvorenie katalógu opatrení, ktoré môžu byť realizované ako odpoveď na klimatickú zraniteľnosť daného územia • Posúdenie možností adaptačných opatrení (miestny kontext, efektívnosť, zvýšenie odolnosti...) • Odsúhlasenie výberu adaptačných opatrení, ktoré budú v území realizované, cez komunikáciu s volenými predstaviteľmi samosprávy, zainteresovanými subjektmi mimo samosprávy ako aj s občanmi • Vypracovanie implementačného plánu (zodpovednosti, financovanie, časový plán, monitoring a evaluácia)

Úlohy lokálnej samosprávy pri mitigácii klimatickej zmeny a adaptácii na jej dopady Lokálna samospráva • Iniciátor/líder: motivuje, radí, ide príkladom, podporuje (aj finančne) • Realizátor: všade tam, kde má nástroje a právomoci; zahrňuje vplyv KZ do všetkých rozhodnutí; robí konkrétne opatrenia na svojom majetku • Partner: vstupuje do účelových partnerstiev s inými subjektmi verejnej správy, podnikateľského sektora a občanmi za účelom synergie Iniciátor /líder Realizátor Partner

Nástroje samospráv pri mitigácii klimatickej zmeny a adaptácii na jej dopady Administratívne (záväzné stanoviská, vyjadrenia, ...) Plánovacie Strategické (PHSR, ÚP, Stratégie, Koncepcie, ...) Povoľovacie Legislatívne (VZN, ...) Vykonávacie Finančné (rôzne formy finančnej podpory) Infraštruktúrne Informačné iné

Príklady adaptačných opatrení na lokálnej úrovni 1. Zvýšenie priemerných teplôt ovzdušia v SR o 2-4 0C do konca 21. storočia Zeleň v sídlach Efekt: Negatívny vplyv na studenomilnejšie dreviny a priaznivý na teplomilnejšie dreviny v sídelnej zeleni Opatrenia: • Prispôsobenie výsadby kostrových drevín v sídlach na posun výškových veget. stupňov (za. teplomilnejších druhov) • Zaradenie druhov drevín s výraznou toleranciou letných suchých období ... Energetika Efekt: Zníženie účinnosti elektrární na fosílne palivá Opatrenia: zvýšený dôraz na chladiace technológie; väčšie tienenie zariadenia; umiestňovanie nových zariadení do chladnejších oblastí...

Príklady adaptačných opatrení na lokálnej úrovni Vlny horúčav – dlhšie, s vyššími teplotami Efekt 1. Veľmi vysoké teploty v budovách, prehrievanie budov Opatrenia: - Dostatočná tepelná izolácia stavieb - Tieniť transparentné výplne otvorov - Svetlé farby, odrazivé povrchy, zelené strechy Efekt 2: Veľmi vysoké teploty na verejných priestranstvách Opatrenia: - Koncipovať kompozíciu stavieb a zelene v meste, aby umožňovala lepšiu cirkuláciu vzduchu - Zvyšovať podiel vegetácie, osobitne v zastavaných centrách miest (výsadba stromov do uličných stromoradí, na parkoviská) - V skladbe vegetácie má byť podiel stromov k trávnikom >60%

Príklady adaptačných opatrení na lokálnej úrovni 3. Silné búrky – víchrice Efekt: Poškodenie sídelnej zelene, riziká zranenia ľudí a poškodenia majetkov Opatrenie: - Udržiavať dobrý stav stromovej vegetácie z dôvodu hroziacich veterných smrští Efekt: Riziká pre distribúciu elektrickej energie (škody na elektrickom vedení) Opatrenie: - Rozhodovanie o umiestňovaní stromov v blízkosti elektrického vedenia tak, aby nedochádzalo k jeho poškodzovaniu

Príklady adaptačných opatrení na lokálnej úrovni 4. Pokles zrážok Efekt: Zníženie dostupnosti vodných zdrojov pre ľudí , problémy s nedostatočnou dodávkou vody pre ľudské sídlo (hlavne juh, východ SR) Opatrenia: - Pasportizácia všetkých odstavených vodných zdrojov z hľadiska možnosti ich revitalizácie a opätovnej prevádzky - Sprísnenie ochrany vodných zdrojov - Zvýšené využívanie lokálnych vodných zdrojov - Výstavba domových ČOV v menších obciach - Úspory vody: aktivity pre zmenu vzorcov správania smerom k šetreniu vodou... - Recyklácia / opätovné využívanie použitej „sivej“ vody - Rozšírenie zberu a využívania dažďovej vody - Minimalizácia strát vody v rozvodných sietiach

Prínos realizácie opatrení využívajúcich zeleň v sídlach Úspory energie: • Podľa simulácie teplôt v Manchestri by sa zvýšením podielu zelene o 10% podarilo udržať priem. teplotu v husto obývaných častiach mesta v r. 2080 na alebo dokonca pod úrovňou r. 1961-1990. Vlny horúčav, zdravie a mestá: • V parkoch je teplota vzduchu nad zemským povrchom priem. o 2,26 °C nižšia než v ostatných mestských štvrtiach. • Rozdiel teplôt vzduchu 2 m nad zem. povrchom nameraný v Bratislave - medzi lužným lesom a zastavanou plochou s priľahlým parkoviskom pri obchodnom centre - 12,19 °C • Rozdiely v teplote vzduchu medzi vegetáciou a plochami v mestev SR (výška 1,5 m) - do 24,6 °C (NLC 2007) • Lesná vegetácia spôsobuje pri bezvetrí pohyb vzduchu až 1 m/s a prevetráva priľahlé územia až do priemernej vzdialenosti 500 m. • Lesná vegetácia spôsobuje pri bezvetrí pohyb vzduchu až 1 m/s a prevetráva priľahlé územia až do priemernej vzdialenosti 500 m. Znižovanie rizík plynúcich zo záplav: • Mohutné stromy zachytia 80% zrážok, mladé a malé stromčeky len cca 15% • 10% zvýšenie podielu zelene v meste pomôže k 5 % zníženiu odtoku dažďovej vody

Prípadová štúdia - adaptačné aktivity: Stuttgart, Nemecko (1) Problémy: • Klimatické scenáre v Stuttgarte predpokladajú • nárast priemernej ročnej teploty o 2 °C • výrazný nárast vĺn horúčav (do r. 2100 - 57% reg. Stuttgartu vyše 30 dní ročne s tepelným stresom) • Stuttgart mal problémy so zlou kvalitou ovzdušia od 70-tych rokov 20. storočia. Rozvoj na svahoch údolia - obmedzenie prúdenia vzduchu v meste - prispenie k mestskému tepelnému ostrovu Riešenie – adaptačné aktivity: • Stuttgart začal plánovať využitie hustej vegetácie a funkcie prírodných veterných prvkov pre zníženie prehrievania a znečistenia ovzdušia • Vytvoril sa klimatický atlas pre Stuttgart (teploty, prúdenie vzduchu...). Na základe týchto informácií boli odporučené plánovacie a územné predpisy sledujúce ochranu otvorených priestranstiev a zvýšenie podielu vegetácie v husto zastavaných oblastiach.

Prípadová štúdia - adaptačné aktivity: Stuttgart, Nemecko (2) Mapa prezentujúca kategórie oblastí používaných v plánovaní pre vzdušné prúdenie Ukážka z klimatického atlasu Stuttgartu: mapovanie denných teplôt (bordová a červená farba – vysoké, zelená – nízke)

Prípadová štúdia - adaptačné aktivity: Stuttgart, Nemecko (3) Výsledky: • Zlepšenie kvality ovzdušia, výmeny vzduchu, studených vzdušných prúdov. • Lepšia odolnosť voči zvýšeniu a trvaniu vĺn horúčav. Výstupy: • 5,000 ha zalesneného územia, 65,000 stromov v parkoch a otvorených priestranstvách, 35,000 stromov v uliciach • Dnes vyše 39% povrchových plôch chránených Nar. o ochrane prírody - Nemecký rekord. • Zeleň pokrýva 60% mesta. • 300000 m2 striech zazelenených; 32 z 245 kmz električkových tratí zatrávnených. Vybrané faktory úspechu: Kvalitné odborné podklady, dôsledný, komplexný prístup (podrobná klimatická mapa...) • cielené opatrenia ako zákaz výstavby v kopcoch okolo mesta, Koncepčnosť, systémovosť prístupu, nepodliehanie vplyvom: • vyhýbanie sa výstavbe, ktorá by obmedzila ventilačný efekt nočných studených vzdušných prúdov • 60 ha neobrábaných zelených pozemkov určených na ekonomický rozvoj – vyňaté kvôli ochrane jestvujúcich zelených plôch. Ďalšie samosprávy (Berlín, Kobe...) začali využívať Stuttgartom vytvorenú metodiku a komplexnú environmentálnu informačnú databázu (s GIS).

Ďakujeme za pozornosť.

Stratégia adaptácie na dopady zmeny klímy