450 likes | 638 Views
Chrestomatia k predmetu Bibliografia. Jarmila Majerová. 1. Informačná spoločnosť. Spoločnosť založená na prieniku informačných technológií, informácií a poznatkov do všetkých oblastí spoločenského života v takej miere, že zásadne menia spoločenské vzťahy a procesy. 1. Informačná spoločnosť.
E N D
Chrestomatia k predmetu Bibliografia Jarmila Majerová
1. Informačná spoločnosť • Spoločnosť založená na prieniku informačných technológií, informácií a poznatkov do všetkých oblastí spoločenského života v takej miere, že zásadne menia spoločenské vzťahy a procesy
1. Informačná spoločnosť • V KIV ako koncepcia, v ktorej sú všetky aspekty života závislé od prístupu k informáciám (okrem technológie aj sociálna, ekonomická a politická oblasť) • Technokratický prístup – IS menia spoločnosť až po scenár virtuálnej spoločnosti s elektronickou komunikáciou (globalizácia)
1. Informačná spoločnosť 5 prístupov k definovaniu IS: • Technologický – úloha IT v premene spoločnosti – problém: meranie efektívnosti IT a ich úloha v spoločenskom rozvoji • Ekonomický – kvantitatívny charakter informácií súvisiaci s mierami informačného priemyslu – štatistika. Problém – definovanie informačného sektora • Profesijný – prevládajúcim zamestnaním je široko chápaná informačná práca – problém: kategorizácia zamestnancov • Priestorový – informačné siete, organizácia času a priestoru – problém: siete menia spoločenskú štruktúru • Kultúrny – rast informácií v sociálnom obehu Prvé 4 prístupy – javová stránka informácií, merateľná, kvantifikovateľná Sémantická vlastnosť a sociálne dôsledky existencie informácie
1. Informačná spoločnosť Dve línie IS v informačnej vede: • Integrácia informačných zdrojov, úzka kooperácia inštitúcií zainteresovaných na tvorbe a využívaní informácií, výsledné produkty sú nezávislé od technológie a inštitúcie • Individualizácia a tvorivosť v informačných procesoch, komunikácia v sieťach, obsah poznania, význam informácií, spoločenské štruktúry interakcie človeka s informáciami
Informačná spoločnosť –informatizácia spoločnosti • Systematický proces rozvoja IS – zavádzanie a využívanie IT do všetkých procesov = efektívnejšie využívanie zdrojov, výrobných prostriedkov, ľudského potenciálu. • Stimuluje ekonomický rast a produktivitu práce, nové ekonomické aktivity a pracovné miesta. IKT odstraňujú geografické bariéry a podporujú proces globalizácie ekonomiky a medzinárodnú spoluprácu
1. Informačná spoločnosť –znalostná ekonomika • Prioritou je zhodnotenie „kapitálu znalostí“ ekonomickými subjektami • Nové vedecké poznatky, nové materiály, výrobné technológie = pridaná hodnota do vyrobených produktov
2. Informačný systém • Abstraktný odraz (model) objektu, alebo javu, modelovaný a skúmaný so zreteľom na jeho informačné znaky a vlastnosti • Objekt, proces, jav – účelovo vymedzená časť objektívnej reality
2. Informačný systém • Akýkoľvek systém, vnútri ktorého dochádza k pohybu informácií a ktorý slúži v systéme informatickej komunikácie • V knižničnej vede sa IS vzťahuje na vznik, zhromažďovanie, organizáciu, uchovávanie, vyhľadávanie a šírenie informácií prostredníctvom inštitúcií, organizácií alebo iných spoločenských systémov. • Predmetom záujmu KV sú sociálne informačné systémy – verejné informačné služby, masová komunikácia, výchova a vzdelávanie, veda, výskum, riadenie, administratíva • Vonkajšie a vnútorné ciele • Systémový prístup
2. Informačný systém – bibliografický systém • Druh dokumentografického IS • Zameraný na realizáciu bibliografickej komunikácie • Hlavné poslanie: poskytovať bibliografické služby • Tvoria ho: bibliografické agentúry, knižnice, vydavateľský a kníhkupecký sektor, distribútori, globálne počítačové siete – 3w
2. Informačný systém – knižničný systém • Model jednej alebo viacerých knižníc, prvky sú jednotlivými činnosťami, kde sa realizujú knihovnícke a informačné činnosti a služby • Knižnica alebo skupina knižníc, ktoré majú spoločný cieľ zhromažďovať, spracúvať a uchovávať knižničné zdroje a informácie s cieľom poskytovať knižničné a informačné služby • Knižničný systém SR je časťou štátneho informačného systému (SNK, vedecké, akademické, verejné, školské a špeciálne knižnice)
2. Informačný systém – vzťah bibliografického a knižničného systému • BIB systém je širší než KS • Takmer všetko knihovnícke je aj bibliografické, ale nemusí platiť opačne • Podstata rozdielu: KS pracuje s knižničnou jednotkou v knižnici, BS pracuje s dokumentmi a záznamami o nich v knižnici i mimo nej
2. Informačný systém – knižnično-informačný systém • Systém zabezpečujúci riadenie a realizáciu zberu, prenosu, uchovávania, spracúvania a distribúcie zdrojov, odborných informácií a knižnično-informačných služieb fungujúci za pomoci informačnej techniky a technológií, informačných jazykov a odborného personálu knižnice • Účelový informačný systém inštitúcie = knižnica
3. Knižničná sieť • Množina kižníc, ktoré majú spoločné, relatívne stabilné a dlhodobé funkcie a úlohy, sú navzájom späté určitými formami vzťahov v oblasti riadenia a organizácie K-I procesov s cieľom skvalitnenia a zefektívnenia K-I služieb • Dôvody vytvárania sietí: ekonomické, kvantitatívne, priestorové, personálne • Typy sietí: • Organizačné • Špecializované (odvetvové) • Funkčné
3. Knižničná sieť – knižnično-informačná sieť • Skupina knižníc organizovaná na typovom alebo územnom princípe, napojená prostredníctvom IKT na spoločne vytváranú a udržiavanú bázu dát • Kooperácia knižníc (kooperatívna katalogizácia • Centralizovaný model vs. Distribuovaný model
3. Knižničná sieť – národná knižnica • Ústredná, verejná, univerzálna a všeobecne prístupná knižnica krajiny, zodpovedá za získavanie, spracúvanie, ochranu, evidenciu, konzervovanie a sprístupňovanie národného dokumentového fondu a rozvoj národného K-IS • Plní: konzervačnú, evidenčnú funkciu; funkciu sprostredkovania všeobecnej prístupnosti dokumentov; koordinačnú, strategickú funkciu • Knižničný zákon 183/2000 Z. z.
3. Knižničná sieť – digitálna knižnica • Súbor viacerých knižníc • Vyžaduje sieťové technológie • Spojenia medzi službami sú transparentné • Cieľ DK = univerzálny prístup k informáciám • Nie je viazaná na dokumenty v tlačenej forme
4. Bibliografické služby • Súbor činností, ktoré sú zamerané na prípravu a sprístupňovanie bibliografických záznamov v krajine • Sú druhom knižničných služieb Zložky: • Ústredná katalogizácia • Tlačená národná bibliografia – teraz elektronická forma • Akvizícia dokumentov – základ BIB služieb
4. Bibliografické služby Moderné BIB služby: • Tvorba národnej bibliografie • Možnosť výberu údajov z NB – špecializované výstupy • Práca v sieti – súborný katalóg
4. Bibliografické služby – národné bibliografické služby • Základ národného BIB systému = národná (štátna) bibliografia • Jej cieľom je podať obraz o literárnej produkcii určitého národa alebo štátu. Všíma si dokumenty: • vydané na území štátu • vydané príslušníkmi národa • vydané v jazyku príslušného národa • pojednávajúce o danom národe alebo štáte slovaciká, zahraničné slovaciká
4. Bibliografické služby – národné bibliografické služby Technologické aspekty: • Využívanie IKT umožňuje: • Rýchle spracovanie BIB informácií • Rýchla a efektívna príprava kumulácií a špecializovaných výstupov • Sprístupňovanie BIB informácií z vonkajších informačných zdrojov
5. Druhy bibliografie • Druhy a typy bibliografie • Druhy: • Všeobecná bibliografia (národná súbežná, retrospektívna) – univerzálnosť predmetu – UBC • Špeciálna bibliografia (regionálna, vednoodborová, personálna, vydavateľská, odporúčajúca • Úroveň popisu, dôraz na obsah
5. Druhy bibliografie • Typy bibliografie: • Súbežná – hlavný druh všeobecnej BIB, zákon o PV, na Slovensku po 2. sv. vojne, • Retrospektívna – je záležitosťou každej krajiny (nepodlieha UBC), poznávacia funkcia • Aktuálnosť – rozlišovací atribút, súbežná len v tom roku, kedy je dokument publikovaný
5. Druhy bibliografie – národná bibliografia Úlohy: • Registrácia publikovaných zdrojov • Príprava BIB informácií na používanie Národné bibliografické agentúry
6. Bibliografická komunikácia • Proces prenosu informácií o zdrojoch používateľovi BIB služieb • Koncepcia teórie bibliografie – bibliografia je dynamický komunikačný jav • Model BIB komunikácie – 2 línie: • Základný KM (EX, K, T, PT, DK, PC) • Model metakomunikácie (EX, K, PT, DK, PC1+EX1, K1, MT, DK1, PC)
6. Bibliografická komunikácia – bibliografický text, metatext • Komplexný jazykový prejav, ktorý sa tvorí v bibliografii, knihovníctve a dokumentácii na základe textu dokumentu • Dominantný prvok BK • Extrémne štruktúrovanie BIB jazyka (MARC) v kombinácii s neštruktúrovaným textom (poznámky ...) • Sémantický aspekt – zhoda medzi BT a dokumentom • Funkcie metatextu (substitučná, systematizačná, informačná, registračná, propagačná, receptívna, poznávacia
6. Bibliografická komunikácia – kondenzačná deskripcia • Konkrétny proces tvorby BM na základe odborného spracovania PT, výsledkom je BT • Je základom BIB analýzy – tvorba záznamov, popisu, indexovanie
6. Bibliografická komunikácia – výmena bibliografických údajov • Vzájomné sprístupnenie údajov o informačných súboroch a fondoch medzi účastníkmi výmeny v štandardizovanej forme • Synonymum pojmu BK • Nemusí ísť nutne o recipročnú operáciu „niečo za niečo“ • 2 druhy výmeny: • Systémová (intrasystémová, intersystémová • Priestorová (lokálna, regionálna, internacionálna) • Štandardizácia – nevyhnutná podmienka VBÚ
6. Bibliografická komunikácia – komunikačný (výmenný) formát • Normalizovaný spôsob organizácie a označenia prvkov katalogizačného záznamu dokumentu na strojom čitateľnom pamäťovom médiu, ktorý umožňuje výmenu katalogizačných dát • Je hlavným nástrojom kzabezpečenia kompatibility systémov • MARC – 60. roky – ústredná katalogizácia • MARC 21
6. Bibliografická komunikácia – downloading (preberanie) záznamov • Kopírovanie dát z externej databázy do pamäti iného počítača • Výhody: • Je možné vykonávať konverziu • Zníženie poplatkov za strojový čas a spojenie • Budovanie vlastného (nového) archívu
7. Dáta, údaje, údaj • Zakódovaná reprezentácia faktov a myšlienok tak, aby sa dali spracovať a komunikovať
7. Dáta, údaje, údaj – bibliografický údaj • Slovo reprezentujúce jednotku BIB informácie • Základná stavebná jednotka BIB popisu slúžiaca na identifikáciu dokumentu • Hlavné funkčné skupiny • Názvové údaje • Údaje o zodpovednosti • Relačné údaje • Obsah • Vydavateľské údaje • Forma a charakter dokumentu ...
7. Dáta, údaje, údaj – bibliografický záznam • Usporiadaná množina BIB údajov • Základný BT, ktorý má deskriptívnu, identifikačnú, lokalizačnú, informačnú a substitučnú funkciu • BZ sa aplikuje v: • Produkcii národnej bibliografie • Tvorbe BIB záznamov pre medzinárodnú výmenu • Tvorbe záznamov pre kooperačné systémy • Tvorbe záznamov pre individuálne knižnice ...
7. Dáta, údaje, údaj – bibliografický popis • Základný stavebný prvok bibliografického záznamu – ide o údaje, ktoré popisujú a identifikujú dokument (ISBD) • Môže byť: • Minimálny • Stredný • úplný
8. Informačná analýza • Praktická činnosť zameraná na analýzu dokumentu za účelom stanovenia údajov • Identifikačná (menná katalogizácia) • Obsahová (vecná katalogizácia)
8. Informačná analýza – vstupné spracovanie dokumentov • Činnosti a postupy prevažne intelektuálneho charakteru zamerané na výber, formalizáciu a uloženie údajov o dokumente • Akvizícia – výstup – katalogizácia, alebo kooperatívna katalogizácia
8. Informačná analýza – katalogizácia • Zahŕňa tvorbu katalogizačných záznamov, klasifikovanie, tvorbu predmetových hesiel, organizáciu a redakciu knižničných katalógov (nie je vo vstupnom spracovaní dokumentov) • Originálna (pôvodná) katalogizácia • Katalogizácia kopírovaním (copy cataloguing) • Kooperatívna katalogizácia
Originálna katalogizácia Samostatné knižničné katalógy, všetky knižnice spracúvajú to isté = multiplicita záznamov v rámci knižničného systému, potreba katalogizátorov, financií ... LK-BB LK-MT LK-BA LK-TV LK-PO
SCHÉMA KATALOGIZÁCIE KOPÍROVANÍM LK1 Viac samostatných databáz Z1 K Z1 LK2 Z1
SCHÉMA KOOPERATÍVNEJ KATALOGIZÁCIE Jediná databáza = súborný katalóg K 2 K1 K 3 Z 1
8. Informačná analýza – indexovanie • Proces priraďovania indexov jednotlivým informáciám a dokumentom • Index = dohovorený znak na vyjadrenie obsahu dokumentu • Intelektuálne indexovanie vs. automatické indexovanie • Tezaury • Etapy indexovania: • Prezretie dokumentu • Určenie základných pojmov • Vyjadrenie pojmov indexačnými termínmi
8. Informačná analýza – indexovanie – predmetové heslo • Jednoslovné alebo viacslovné formálne upravené vyjadrenie tematiky dokumentu • Súbor národných autorít PH - Prirodzený jazyk • Tezaury – indexy sú viac formalizované • Sociálne tagovanie – atribút www
8. Informačná analýza – klasifikácia • V informačnej analýze = triediaci systém, ktorý sa používa pri vecnom spracovaní • Odráža štruktúru vied – problém štruktúry vedeckého poznania • Vzťah vied a systematických klasifikácií • Organizácia poznania
8. Informačná analýza – klasifikácia - MDT • Univerzálny triediaci systém používajúci desatinnú notáciu • 10 základných tried • Konspekt – 24 tried, kombinácia číselných notácií a deskriptorov