Disharmonický vývin osobnosti - prejavy u detí a mládeže

1. Disharmonický vývin osobnosti - prejavy u detí a mládeže problém psychickej normality disharmonický vývin osobnosti suicidálne riziká u detí a mládeže

2. Psychická normalita Možnosti posudzovania abnormity: • Odchýlka od štatistickej normy • Odchýlka od sociálnej normy • Maladaptácia správania • Subjektívne pociťované obtiaže Najčastejšie posudzovanie: 1) štatistické chápanie normality 2) funkčné chápanie normality 3) sociokultúrne chápanie normality • význam časového faktoru • hranice medzi normou a abnormitou - kontinuum

3. Podľa čoho posudzujeme normalitu: • Primerané vnímanie reality • Sebapoznanie • Schopnosť ovládať svoje správanie • Sebaúcta a akceptácia • Schopnosť vytvárať citové väzby • Činorodosť

4. Poruchy osobnosti • škála klinicky významných odchýlok a foriem správania, ktoré majú tendenciu pretrvávať • sú výrazom charakteristického životného štýlu jednotlivca a jeho vzťahov k sebe a k druhým • prejavujú sa ako rigídne (neprispôsobivé) odpovede na široké rozpätie osobných a spoločenských situácií • predstavujú krajné alebo významné odchýlky od spôsobu, ktorým priemerný jednotlivec v príslušnej kultúre vníma, myslí, cíti, a najmä od druhu jeho vzťahov k druhým • nie sú priamym dôsledkom choroby, poškodenia alebo úrazu mozgu, či inej psychickej poruchy • zvyčajne sa týkajú viacerých oblastí osobnosti • zvyčajne sa prejavujú od detstva alebo dospievania a pokračujú počas dospelosti

5. Delenie porúch osobnosti: • Podivíni a ľudia excentrickí (paranoidná a schizoídna porucha) • Ľudia dramatickí, emoční a premenliví (antisociálna, hraničná, histriónska a narcistná porucha) • Ľudia úzkostní a ustrašení (osobnosti vyhýbavé, závislé a trpiace obsedantne nutkavou poruchou) !!! U detí a mládeže nehovoríme ešte o poruchách osobnostiale o poruchách správania Opozičná porucha Porucha správania s protispoločenskými

6. Disharmonický vývin osobnosti - charakteristika !!! Hranica medzi normou a abnormitou je pohyblivá, plynulá, odchýlky od normy sú u každého iné. • daný súhrou dedičných či časne získaných dispozícií, podmienkami prostredia a výchovným pôsobením, • ťažisko poruchového vývinu v mimointelektovej oblasti (pudovej, afektívnej, temperamentovej..) oproti mentálnej retardácii. !!!Dôležité je odlíšenie poruchového vývinu osobnosti (t.j. jedincov s primárne zmenenou vychovateľnosťou) od porúch správania a osobnostných zmien, ktoré sú dôsledkom chýb vo výchove.  význam pre zabezpečenie včasnej adekvátnej starostlivosti + zabránenie vzniku nadstavbových porúch.

7. Kritériá disharmonického vývinu • Disproporcionalita osobnostného vývinu • Asynchronný vývin • Výskyt špecifických syndrómov • Príznaky sa prejavujú aj za podmienok, v ktorých normálni jedinci žiadne príznaky nevykazujú • Príznaky sú na bežné pedagogické zásahy refrakterné • V kritických vývinových fázach alebo pri záťažidochádza k príznačným dekompenzáciam • Pre trvanie a rozvoj disharmonického vývinu osobnosti a jeho vyústenie do stabilizovanej abnormálnej (psychopatickej) osobnosti v rannej dospelosti je potrebné spojenie dispozičných činiteľov a špecifických nepriaznivých vývinových podmienok.

8. Charakteristika vybraných typov disharmonického vývinu osobnosti (DVO) • skupina – pretrvávajúci infantilizmus (predovšetkým emočný a vôľový) 1) DVO infantilného typu 2) DVO hysteroidného typu 3) PVO s hlavným príznakom pseudologia phantastica

9. 1) DVO infantilného typu Príznaky • nezrelosť psychiky • základný motív správania – okamžité uspokojenie • základné ladenie – bezstarostní, veselí, náladoví • zdôraznené obdobie vzdoru (až straty vedomia pri afektu zlosti...) • bezprostrednosť, naivita, hravosť, • problém s kontrolou pozornosti vôľou  výsledky v škole často nezodpovedajú nadaniu dieťaťa • inklinujú k mladším deťom alebo k dospelým • dekompenzácia pri záťaži  neurotické prejavy (strachy, elektívny mutizmus, pomočovanie, zajakavosť, návykové vracanie...) alebo afektívne výbuchy...úteky zo školy, túlanie

10. Riziká – zneužitie sugestibilitydieťaťa dieťa sa „dá nahovoriť“ pre zakázané činnosti, častá obeť šikany - vznik závislostných porúch (potreba zážitkov, únik pred prekážkami - chýba vôľa, neschopnosť odolať okamžitému pokušeniu..)

11. 2) DVO hysteroidného typu Príznaky • zvýšený egocentrizmus, túžba po pozornosti druhých • ( predvádzanie sa, afektovanie, provokatívne správanie...., strata pozornosti vyvoláva aj sebapoškodzovanie či útek do choroby) • náladovosť • žiarlivosť (napr. voči súrodencom, nevlastnému rodičovi...  regresné správanie, skrytá agresivita, intrigovanie, vydieranie...) • neurčitá hranica medzi predstavovaným a skutočnosťou ( sklony k výmyslom a klamstvám) • sebapoňatie vzdialené realite • navonok živá až búrlivá emocionalita bez hlbších a trvalejších citov k druhým

12. záujem (často len povrchný a krátkodobý) o činnosti, kde majú šancu upútať pozornosť, často prehnané očakávania- výukové výsledky závislé na citovom vzťahu k učiteľovi- sociálna emancipácia v dospievaní búrlivá (premrštené požiadavky, ale snaha zachovať výhody detstva)- medzi vrstovníkmi usilujú o vodcovstvo – získavajú ho len krátkodobo  zlyhávajú v záťažových situáciach  menia často skupiny Riziká – vznik drogových závislostí

13. 3) PVO s hlavným príznakom pseudologia phantastica vzácny variant príbuzný 2) Príznaky • konfabulácie a patologické klamstvá (naivné aj rafinované) • snaha uviesť svoje fantastické produkcie do života • spúšťač – konfliktová situácia, predmetom sú nesplnené želania, v dospievaní erotické fantázie Riziká – nebezpečné sexuálne konfabulácie u dospievajúcich dievčat  indukovanie u vrstovníčok napr. vierohodné obvinenie učiteľa zo zvádzania

14. II. skupina - pretrvávajúci disproporcionálny vývin • DVO hyperthymného typu • DVO astenicko – neurotického typu • DVO senzitívneho typu • DVO psychastenického typu • DVO schizoídneho typu • DVO paranoidného typu • DVO epileptoídneho typu

15. 1) DVO hyperthymného typu Príznaky • zvýšený vitálny tonus a aktivita, nadmerná samostatnosť, odvaha, neskrotnosť, zvýšený sebacit • bez odstupu k dospelým, odmietajú sa podriaďovať autorite, normám.. • nestálosť • družní ale vo vzťahoch nie sú vyberaví, často bitkári • nestálosť v záľubách, túžba po nových zážitkoch, nedokončujú úlohy • včasne sa u nich prebúdza zvýšená sexuálna aktivita • Riziká – disociálny vývin a juvenilná delikvencia - patologické hráčstvo

16. 2) DVO astenicko – neurotického typu Príznaky • výskyt neuropatií (poruchy spánku, chuti k jedlu, emočná labilita – plačlivosť, bojazlivosť), zvýšená unaviteľnosť, ľahká emočná dráždivosť, emočné napätie, sklony k hypochondrii • dochádzku do školy prežívajú s napätím, ťažko znášajú súťaženie, školské previerky....choroby blízkych osôb • neasertívni, pasivní – v škole často podávajú podvýkon a sú podhodnocovaní Riziká - môžu sa stať obeťou násilia, šikany - z hľadiska disociálneho vývinu a drogových závislostí málo riziková skupina

17. 3) DVO senzitívneho typu Príznaky • zvýšená citlivosť, bojazlivosť (boja sa tmy, zvierat, cudzích ľudí, samoty..) • citové zážitky dlhodobo doznievajú • poslušní, bez problémov s disciplínou • v škole prežívajú strach zo skúšania, rušných prestávok... • často pocity menejcennosti, sebakritickosť • plachosť, nesmelosť • niekedy snaha prekonať nedostatky hyperkompenzáciou v oblasti, kde pociťujú nedostatky (napr. trénujú silové športy) Riziká – ako u 2)

18. 4)DVO psychastenického typu - u detí vzácny, zamieňaný s astenickým typom Príznaky • senzitívnosť, bojazlivosť • vnútorný strach, neistota  produkcia obranných rituálov • postupne s vekom vystupujú rysy nutkavosti zreteľnejšie (fóbie, nutkavé myšlienky a jednanie, sebaanalyzovanie...) • sklon k pedantérii, nemajú radi zmeny • pocit prehnanej zodpovednosti a neistoty, • pocity viny • často školský podvýkon

19. 5) DVO schizoídneho typu - u detí vzácny, častejší u chlapcov Príznaky • introverzia, uzavretosť, malá potreba sociálneho kontaktu • nápadný rozdiel medzi urýchleným vývinom reflexie (predovšetkým abstraktného myslenia) a nerozvinutou pohybovou zložkou a sociálnymi vzťahmi (dojem malých nemotorných vedcov) • preferujú intelektuálne hry a záľuby, v škole sa často • nudia (radšej vysedávajú s knihou či pri počítači) • zásadovosť, rigidita, nadmerná pedantérie  svojhlavosť • citový život bohatý ale skrytý – často dramatický • sychosexuálny vývin prežívaný vo fantázii – problémy pri nadväzovaní vzťahov s druhým pohlavím Riziká – menšie riziko drogovej závislosti a disociálneho vývinu (pokiaľ áno – solitérni páchatelia, motivácia činov pre druhých niekedy ťažko pochopiteľná)

20. 6) DVO paranoidného typu - u detí vzácny, zreteľnejšie sa prejavuje až v dospievaní Príznaky • nedôverčivosť, podozrievavosť, preháňanie významu vlastnej osoby, vzťahovačnosť, konfliktovosť • myslenie afektívne zafarbené a determinované, rezonérstvo • reagujú neprimeranou obranou – tým môžu iritovať druhých – aj učiteľov ( tak často vzniká bludný kruh) Riziká – menšie riziko drogovej závislosti a disociálneho vývinu

21. 7) DVO epileptoídneho typu - u detí vzácnejší - poz. (neide o epilepsiu) Príznaky • od útleho detstva záchvaty neutíšiteľného plaču, zlosti • niekedy sadistické sklony (trápenie zvierat, slabších...) • nedetská šetrnosť a opatrnosť k všetkému vlastnému • výrazná dráždivosť, záchvaty neovládateľných afektov (zlosti, strachu, radosti  sú schopní zraniť seba aj druhých – pri afektu nevnímajú bolesť a pri agresii voči druhým pokračujú nezvyčajne dlho) • zvonka nemotivované poruchy nálady • sú kritickí, urážliví, podozrievaví, mávajú pocity krivdy, nespravodlivosti, krivdy nezabúdajú • silné erotické pudy so sklonom k excesom • žiarlivosť, pedantéria, fanatizmus • rigidita psych. procesov • vo vrstovníckych skupinách tendencia dominovať • búrlivé dospievanie Riziká - situačne podmienená delikvencia (napr. násilné formy) - alkoholické opojenie spojené so zúrivosťou, bitkami

22. III. skupina – PVO podmienené prenatálnym alebo ranným postnatálnym organickým poškodením CNS • DVO typu hypokinetickej formy ĽMD • DVO typu hyperkinetickej formy ĽMD

23. 1) DVO typu hyperkinetickej formy ĽMD Príznaky • od ranného detstva dráždivosť (inverzný typ spánku a bdenia, poruchy habituácie na rytmus spánku a bdenia) • živosť, nekľud, nesústredenie • pohybová neobratnosť, zvláštnosti vo vývinu reči, grafického prejavu • časté špecifické vývinové poruchy učenia (ŠVPU) • riziko vyvolania negatívneho haló-efektu  podhodnocovanie

24. 2) DVO typu hypokinetickej formy ĽMD • menej častý typ organického poruchového vývinu Príznaky • pasivita, znížená dynamika správania, pomalé osobné tempo • vytvárajú dojem nižšieho stupňa nadania • výskyt ŠVPU Riziká – riziko vzniku nadstavbových porúch správania  u 1) – riziko disociálneho vývinu aj závislostných porúch u 2) – riziko neurotizácie

25. IV. skupina – PVO ako dôsledok psychickej deprivácie v detstve • význam psychického vzťahu medzi matkou a dieťaťom - pripútania ( uspokojovanie potreby lásky, bezpečia, podnetov - základ pre obligatórne učenie) v kritickom období od konca novorodeneckého obdobia do 2 – 3 rokov života  výsledky sú ireverzibilné – základ dôvery človeka v svet, v ľudí... • psychická deprivácia v tomto období sa premieta do vývinu osobnosti človeka

26. Príznaky • oneskorený vývin motoriky, hygienických návykov, citová plochosť, poruchy autoregulácie, Obraz deprivácie závisí od typu osobnosti dieťaťa: • typ so zvýšenou sociálnou hyperaktivitou • typ sociálne provokujúci • útlmový typ • typ deprivácie s náhradným uspokojovaním potrieb Riziká – problémy so sociálnym prispôsobením  riziko disociálneho vývinu aj závislostných porúch

27. ►Poruchy osobnosti u dospelých(podľa MKCH) F60Špecifické poruchy osobnosti F60.0 Paranoídna porucha o. F60.1 Schizoídna porucha o. F60.2 Dissociálna porucha o. F60.3 Emočne nestabilná porucha osobnosti F60.30 Impulzívny typF60.31 Hraničný typ F60.4 Histriónska porucha osobnosti F60.5 Anankastická porucha osobnosti F60.6 Anxiózna (vyhýbavá)p.o. F60.7 Závislá porucha osob. F60.8 Iné špecifické p.o. (zahrnuje excentrickú, nezdr-žanlivú, nezrelú, narcistickú, pasivne agresívnu a psycho-neurotickú osobnosť) F60.9 Porucha osobnosti nešpecifikovaná(zahrnuje charakterovú neurózu NS, patologickú osobnosť NS.) F61 Zmiešané a iné poruchy osobnosti

28. Suicidium • porucha pudu sebazáchovného • vedomé a úmyselné ukončenie vlastného života • autoagresívny akt, afektogénna reakcia na záťažovú situáciu, ktorá sa javí ako bezvýchodná

29. Vývin konceptu smrti Predškolský vek – smrť chápu ako reverzibilný stav Ranný mladší školský vek – personifikácia smrti 9. – 11. rok života – smrť chápu ako univerzálny biologický proces Normálne deti – Suicidálne deti – Adolescenti– → vplyv sociokultúrneho prostredia – vplyv postojov k smrti (vplyv masmédií a špec. adolescent. kultúry – predovšetkým prostredia, kde je hodnota individuálneho života nízka – sekty, gangy...obdiv k rizikovému správaniu)

30. Motívy • únik pred nepriaznivou situáciou (v rodine, škole, v partnerských vzťahoch...) • snaha získať pozornosť • snaha ublížiť druhým • spoločenská izolácia • túžba spojiť sa s blízkou osobou  pocity ako zlosť, bezmocnosť, beznádej, vina, stud...

31. Rizikové faktory Všeobecný predpoklad samovražednosti • čím menej je kultúra tolerantná k nedostatkom a čím menej sociálne schválených ciest ponúka, tým väčšia je predispozícia pre samovražednosť Psychické poruchy a ochorenia • hystéria, hypochondria • poruchy správania • depresie • psychózy • neurózy • závislostné poruchy – drogy, alkoholizmus • poruchy sexuálnej identity, homosexualita

32. Somatické ochorenia • nevyliečiteľné ochorenia, AIDS... Vplyvy dedičné a rodinné • preukázaný vyšší výskyt samovrážd u jednovaječných dvojičiek Psychosociálne vplyvy a vplyvy prostredia

33. Vplyv rodinného prostredia • vplyv na 75% suicídií • neúplnosť rodiny, zlé výchovné štýly → napr. perfekcionizmus – nároky rodičov prekračujú možnosti detí • hyperprotektívny prístup • týranie a sexuálne zneužívanie v rodine • predčasná strata rodičov Ďalšie: • chudoba, nezamestnanosť • chýbajúce vzťahy (ovdovení, rozvedení, bezdetní) • šikanovanie

34. Literatúra • HORT, V., HRDLIČKA, M., KOCOURKOVÁ, J., MALÁ, E. a kol. 2008. Detská a adolescentní psychiatrie. Praha: Portál, s. 492, ISBN 978-80-7367-404-5 • MÜHLPACHR, P. 2002. Sociální patologie. Brno: Mysarykova univerzita, 104 s. ISBN 80-210-2511-5 • http://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0500.pdf