1 / 36

Sféry Zeme

Sféry Zeme. Geosféry Zeme sú tvorené:. vnútornou geosférou - litosférou, - zemským plášťom, - zemským jadrom. vonkajšou geosférou - hydrosférou, - atmosférou. prechodnou sférou - biosférou. Litosféra obsahuje:. kontinentálnu kôru oceánsku kôru vrchnú časť zemského plášťa.

kalil
Download Presentation

Sféry Zeme

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Sféry Zeme

  2. Geosféry Zeme sú tvorené: • vnútornou geosférou - litosférou, - zemským plášťom, - zemským jadrom. • vonkajšou geosférou - hydrosférou, - atmosférou. • prechodnou sférou - biosférou.

  3. Litosféra obsahuje: • kontinentálnu kôru • oceánsku kôru • vrchnú časť zemského plášťa

  4. Hydrosféra - zahrňuje vodstvo, ktorého 96 % tvoria zemské oceány - zbytok sú ľadovce, jazerá, rieky a podzemná voda - zásoby sladkej vody predstavujú 3 % z celkového množstva vody

  5. Oceány zaberajú 71 % a kontinenty 29 %.

  6. Atmosféra

  7. Atmosféra: • je plynný obal planéty Zem siahajúci až do vzdialenosti niekoľko tisíc km, kde už plynule prechádza do kozmického priestoru, - zemské ovzdušie siaha len do vzdialenosti 200 km.

  8. Interakcia geosfér atmosféra vnútorná geosféra biosféra

  9. Interakcia geosfér atmosféra vnútorná geosféra biosféra

  10. Vnútorná geosféra planéty Zem Maximálne dosiahnutá hĺbka vrtu v zemskej kôre je cca 13 km! Polomer Zeme je 6 378 km. Otázka znie: Pomocou čoho sa zistili charakteristické vlastnosti Zeme?

  11. Zistili sa nepriamo, pomocou: • seizmických (zemetrasných) meraní, • elektrických vlastností Zeme, • zemského magnetizmu, • mernej hmotnosti a tepla Zeme, • údajov o chemickom zložení objektov extraterestrických – mimozemských (meteoritov, hornín z Mesiaca, Venuše a Marsu).

  12. Využitie seizmických pozorovaní Najvýznamnejšie výsledky získavajú geofyzici štúdiom seizmických javov, vyvolaných prirodzeným alebo umelým šírením energie vo vnútri Zeme. Sú to: vlny P (pozdĺžne, primárne). Častice kmitajú v smere šírenia sa vĺn, vlny S (priečne, sekundárne). Častice kmitajú kolmo na smer šírenia vĺn.

  13. Primárne a sekundárne seizmické vlny

  14. Primárne seizmické vlny P

  15. Sekundárne seizmické vlny S

  16. Sekundárne seizmické vlny L

  17. Meranie veľkosti seizmických vĺn

  18. Účinky zemetrasenia

  19. Využitie šírenia seizmických vĺn

  20. Animácia seizmických vĺn vo vnútornej geosfére Zeme

  21. Animácia seizmických vĺn vo vnútornej geosfére Zeme

  22. Interpretácia šírenia sa seizmických vĺn P a S

  23. Vnútorné geosféry Zeme

  24. Zemský magnetizmus Na magnetické pole Zeme reagujú feromagnetické minerály (magnetit, he-matit, limonit, pyrit). Ich magnetická orientácia sa prispôsobuje priebehu magnetických siločiar. Severný a južný magnetický pól spája vektor totálnej magnetickej indukcie.

  25. Zdroj magnetického poľa Zeme Magnetizmus je dôsledkom magnetohydro-dynamických vlastností tekutého jadra. Coriolisové sily vyvolávajú pohyb vodivej kvapaliny, spôsobujúci vznik elektrického prúdu.

  26. Zdroj magnetického poľa Zeme

  27. Magnetické pole Zeme Dôležitým ochranným faktorom z pohľadu živých tvorov je magnetické pole Zeme. Magnetosféra pôsobí ako takmer nepreniknuteľný štít pre elektricky nabité energetické častice (kozmické žiarenie, slnečný vietor).

  28. Magnetické pole Zeme Veľkosť magnetosféry je ovplyvňovaná slnečnou akti-vitou. V prípade silného slnečného vetra sa predná časť magnetosféry zmenšuje!

  29. Magnetické pole Zeme Polárna žiara vzniká zrážkou protónov a voľných elektrónov s atómami, resp. molekulami vzdušného obalu Zeme.

  30. Polárna žiara

  31. Meteority Meteority sú pevné telesá, ktoré prežijú pád atmosférou a dopadnú na zem. Meteority pochádzajú z pásu planetiek z oblasti medzi Marsom a Jupiterom. Niektoré pochádzajú z Marsu alebo z Mesiaca. Boli vymrštené únikovou rýchlosťou do kozmu v dôsledku nárazu iného kozmického telesa. Meteorit nájdený v Čechách.

  32. Meteorit z Marsu ALH 84001 (meteorit z Marsu) - nájdený v Alan Hills (ALH) v Antarktíde v roku 1984. Predpokladá sa, že mikroskopické štruktúry nájdené v meteorite dokazujú primitívny život na Marse pred 3,6 miliardami rokov. Kamenný meteorit má hmotnosť 1,9 kg. Pred 16 miliónmi rokov došlo pri zrážke Marsu s planetkou, čo spôsobilo vyvrhnutie úlomku horniny z Marsu. Úlomok vo forme meteoritu dopadol na Zem pred 13 tisícami rokov. Dnes je známych 14 meteoritov z Marsu.

  33. Typy meteoritov Kamenné meteority (aerolity)obsahují kremičitany, väčšinou s prímesou niklu a železa • chondrity(84%)obsahují chondruly (chondry), čo súguľovité zhluky minerálov olivínu alebo pyroxénu. U chondritov zisťujeme kremičitany, kovy, sírniky. • achondrity (8%) - neobsahují chondruly a kovy Siderolity (2%) - prechodné typy k železným meteoritom Železné meteory (siderity) (6%)obsahujú výhradnealebo väčšinou kovové zložky  Chondrit, Francúzko Fe - meteor, Afrika

  34. Oblasť pôvodu meteoritov Chondrity majú od svojho vzniku rovnaké chemické zloženie. Pravdepodobne boli súčasťou pôvodného materálu, z ktorého vznikla Slnečná sústava. Achondrity už vykazujú stopy určitého vývoja. Prešli tavením a chemickými zmenami. Majú vzhľad čadičov (výlevných hornín) a pravdepodobne pochádzajú z povrchu väčšieho kozmického telesa. Železné meteory by mohli pochádzať z jadra takýchto kozmických telies.

More Related