E N D
POLOHA Na východe hraničí Slovensko s Ukrajinou ,na juhu s Maďarskom a Rakúskom na severe má dlhú horskú hranicu s Poľskom a na západe s Českou republikou. Zemepisnú polohu Slovenskej republiky môžeme hodnotiť ako výhodnú v stredovýchodnej Európe. Nevýhody vnútrozemskej polohy sčasti vyrovnáva riečna dunajská cesta. Má dobré spojenie s najvýznamnejšími strediskami Európy.
PODNEBIE Podnebie Slovenskej republiky sa síce nelíši výrazne od podnebia Českej republiky aj napriek tomu sa tu viacej uplatňuje východoeurópska kontinentálna klíma. Predovšetkým na strednom a východnom Slovensku sú studenšie zimy a teplejšie letá. Zrážky neklesajú pod 500mm ročne. Najnižšie hodnoty sa vyskytli v Dolnom Považí, v Liptovskej a Popradskej kotline.
RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO • Dôsledkom rôznych typov hornín, pôdy, klímy nadmorskej výšky a iné sa na Slovensku zistilo doposiaľ viac ako 3000 druhov rastlín, z nich mnohé vzácne endemity. Slovensko sa nachádza v pásme zmiešaných lesov. Lesy pokrývajú 40% jeho územia. • Na Slovensku sa nachádzajú živočíchy niekoľkých druhov živočíšneho spoločenstva. Typický zástupcovia sú zajac ,jeleň, jarabica, medveď, hus . Niektoré živočíchy sú prísne chránené ako napríklad kamzík a svišť.
KULTÚRAA HISTÓRIA • Slovensko je bohaté na kultúrno-historické pamiatky, mestské pamiatkové rezervácie, hrady a zámky, múzeá a galérie a iné pamiatky., ktoré pútajú svojou architektúrou a neopakovateľnou atmosférou. Kultúrne pamiatky zoradené do svetového dedičstva Unesco: Spišský hrad, Banská Štiavnica, Bardejov a Vlkolínec.
VODSTVO • Územie Slovenskej republiky je odvodňované dvoma európskymi moriami. Na úmorie Ćierneho mora pripadá 96% plochy, územie je odvodňované Tisou a Dunajom. Na úmorie baltského 4%, pričom tu je územie odvodňované riekami Poprad a Dunajec, ktoré ďalej ústia do Visly. Najviac priehrad bolo vybudovaných na Váhu. Najväčšiu plochu zaberá oravská priehrada, zemplínska šírava, liptovská Mara a Domaša . Slovensko je bohaté na minerálne vody. Zo slovenských riek sú najviac znečistené Váh a Hron a Hornád.
OBYVATEĽSTVO • Posledné sčítanie prebehlo v roku 1991 . Podľa jeho výsledku žilo na území Slovenska 5274355. Počet obyvateľov Slovenska sa za toto obdobie zvýšil o 5.6%. Od konca 19. storočia bolo Slovensko poznamenané silnou emigráciou , predovšetkým z hospodárskych dôvodov. Z celkového počtu obyvateľov tu žije viac ako 85% Slovákov, takmer 11% Maďarov a asi 1% Čechov. Dôležitým ukazovateľom obyvateľstva je ekonomická aktivita. V poslednom období táto aktivita mierne klesla a dosahuje takmer 50%...
SÍDLA • Najstaršie osídlené oblasti Slovenska sú v Podunajskej nížine. Aj keď je sťahovanie obyvateľstva do miest stále silné, bola základná štruktúra osídlenia ukončená už v 18. storočí. Slovenské obce sú v priemere dvakrát rozľahlejšie než české. Štruktúra osídlenia v nížinách je rovnomerná a nerovnomerná v horských oblastiach. Urbanizácia má značné tempo. Takmer polovica obyvateľstva Slovenska žije v obciach s počtom obyvateľstva nad 10000, asi tretina v obciach do 2000obyvateľov. V Slovenskej republike sú dve veľkomestá...Bratislava a Košice.
OCHRANA PRÍRODY • Ochrana prírody má na Slovensku svoje historické tradície a je na veľmi dobrej úrovni. V súčasnosti je na Slovensku 7 národných parkov: Tatranský národný park, Národný park Nízke tatry, Pieninský národný park, Národný park Poloniny, Národný park Slovenský raj, Národný park Muránska planina, Národný park Malá Fatra. Výmera národných parkov je 243219ha =4.96% rozlohy Slovenska. Hlavné funkcie parkov spočívajú v ochrane prírodných procesov, usmerňovaní turistiky v enviromentálnej a ekologickej výchove.
JASKYNE Celková plocha krasu na Slovensku je okolo 2700km štvorcových. Doteraz je objavených a registrovaných viac ako 1200 jaskýň rôznych veľkostí a tvarov, z ktorých je 12 sprístupnených verejnosti...V mnohých sa našli stopy po osídlení spred viac ako 5000 rokov. V niektorých sa praktizuje speleoterapia.
PRIEMYSEL • V dobe vzniku Československej republiky bolo Slovensko pomerne dosť zaostalé. Prudký hospodársky rozvoj zaznamenalo Slovensko po druhej svetovej vojne. Zamestnanosť v priemysle sa zvýšila viac ako 4krát. Vedúce postavenie má strojársky priemysel. Hlavné oblasti sa sústreďujú v strednom Považí. Druhé najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvie je gumárenský a chemický priemysel. Bohatých zdrojov dreva, najmä v horských oblastiach´, využívajú priemysel drevospracujúci a priemysel papieru a celulózy.
KONIEC=)) • ALICA BOŠKOVÁ • LUCIA KARPECKÁ • STANISLAVA MACKOVÁ