1 / 15

SLOVENSKO

SLOVENSKO. Rozloha: 49 035 km 2 – 27. miesto v Európe počet obyvateľov - k 30. júnu 2009 - 5 416 958 hustota zaľudnenia 110 ob ./ km 2 – 67. miesto vo svete hl. mesto – Bratislava - r. 2008 – 428 791 obyv.

minya
Download Presentation

SLOVENSKO

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. SLOVENSKO • Rozloha: 49 035 km2 – 27. miesto v Európe • počet obyvateľov - k 30. júnu 2009 - 5 416 958 • hustota zaľudnenia 110 ob./km2 – 67. miesto vo svete • hl. mesto – Bratislava - r. 2008 – 428 791 obyv. • HISTÓRIA – po zániku Veľkej Moravy bolo Slovensko 1000 rokov súčasťou Uhorska, • po jeho rozpade (r. 1918) bolo súčasťou 1. Česko-slovenskej republiky (do r.1939)-obnovená po 2.sv. vojne • r. 1968 – vytvorená federácia, r. 1990 – rozdelenie na Českú a Slovenskú federatívnu repupliku → zánik federáciem, prijatie ústavy → 1.1.1993 –nezávislý zvrchovaný štát

  2. POLOHA- matematickogeogragická - najzápad. bod –na rieke Morava pri Záhorskej Vsi(16°50´v.g.d.) - najvýchod. bod- Nová Sedlica pri Humennom (22°34´v.g.d.) • najsever. bod – Oravská Polhora (49°37´ s.g.š.) • najjuž. bod – pri Patinciach na Dunaji (47°44´ s.g.š.) • prevažná časť územia – medzi 48 a 49° s.g.š. • Nevýhoda – veľká vzdialenosť od mora – priame spojenie po Dunaji (prieplav: Rýn-Mohan-Dunaj) • Veľká výšková členitosť a tvárnosť terénu – najnižší bod ( 94 m n.m.) je v doline Bodrogu pri štátnej hranici s Maďarskom, najvyšší bod je Gerlachovský štít (2655 m n.m.) • územím prechádza rozvodie medzi Čiernym a Baltským morom • ozn. „Strecha Európy“ • prameniace rieky: Váh, Poprad, Slaná, Hornád, Dunajec • pretekajúce veľtoky: Dunaj, Visla, Tisa

  3. POLOHA- ekonomickogeogragická • dané pozíciou v rámci európskych hosp. regiónov • v blízkosti významné centrum EÚ – Viedeň • v minulosti – dôležitá križovatka obchodných ciest-od Baltského mora k Jadranskému-tá sa križovala s dunajskou cestou (spájala strednú Eu. so Stredomorím a Čiernym morom) • v súčasnosti – stúpa význam tohto priestoru vo všetkých druhoch dopravy POLOHA- politickogeogragická • určená miestom v strednej Európe – v smere východ-západ medzi BRD a UK s Ruskom • hranice – väčšinou prirodzené • výsledok dlhého vývoja • najdlhšie – s Maďarskom (669 km)

  4. PRÍRODNÉ POMERY SLOVENSKA- PRVOTNÝ VÝZNAM PRE ROZVOJ SOCIOEKON. SFÉRY POVRCH • značné výškové rozpätie → ovplyvňuje podnebie, pôdy, rastlinstvo... • 2 zákl. výškové stupne: • Stupeň nížin (do 300 m n. m.) • Stupeň vysočín (nad 300 m n. m.) NÍŽINY – cca 40 % územia (Záhorská, Podunajská, Východoslovenská, Lučenecko-košická zníženina) – spolu s nízkymi vysočinami tvoria hlavnú hosp. oblasť (ph, priemysel), je tu prevažná časť dopravnej siete a väčšina sídiel VYSOČINY – cca 60 % - nízke – do 750 m n. m. (pohorie Burda, Krupinská planina) - stredné – do 1500 m n. m. (Biele Karpaty, Kremnické vrchy, Poľana...)- základňa lesného hospodárstva - vysoké – nad 1500 m n. m. (Vysoké a Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, Oravské Beskydy) – hlavná oblasť CR

  5. GEOLOGICKÁ STAVBA SLOVENSKA • charakteristika geomorfologických celkov – vychádza z vyšších geomorf. jednotiek, ktoré predstavujú provincie, subprovincie a oblasti, celky (pr. Poľana, Podunajská rovina, Podunajská pahorkatina)

  6. ALPSKO-HIMALÁJSKA SÚSTAVA – 2 podsústavy: 1.Panónska panva 2. Karpaty PANÓNSKA PANVA – 2 provincie: • Východopanónska (subprov. Veľká Dunajská kotlina, oblasť Východosl. nížina) • Západopanónska (subprov. Viedenská kotlina – oblasti Juhomoravská panva, Záhorská nížina; Malá Dunajská kotlina – oblasť Podunajská nížina) KARPATY – 2 provincie • Západné Karpaty – dve subprovincie: Vnútorné a Vonkajšie • Východné Karpaty - dve subprovincie: Vnútorné a Vonkajšie

  7. VNÚTORNÉ ZÁPADNÉ KARPATY • Slovenské rudohorie, Fatransko-tatranská oblasť, Slovenské stredohorie, Lučenecko-košická zníženina, Matransko-slanská oblasť • VONKAJŠIE ZÁPADNÉ KARPATY • Slovensko-moravské Karpaty, Západné Beskydy, Stredné Beskydy, Východné Beskydy, Podhôlno-magurská oblasť • VNÚTORNÉ VÝCHODNÉ KARPATY • Vihorlatsko-gutinská oblasť • VONKAJŠIE VÝCHODNÉ KARPATY • Poloniny, Nízke Beskydy

  8. PODNEBIE SLOVENSKA • Mierne podnebné pásmo – prechodný ráz medzi západoeur. oceánskym a východoeur. kontinentálnym ČINITELE OVPLYVŇUJÚCE STAV POČASIA • cyklonálna činnosť - s cyklónom prichádza oblačné, veterné počasie s výdatnými zrážkami – pr. v júni, júli-letný monzún „Medardova kvapka“, anticyklón „babie leto“ • nadmorská výška – rozdiely medzi regiónmi • teplota vzduchu – najteplejšia Podunajská nížina (priem. roč. t. 10,3°C), najchladnejšie vrcholy pohorí (-3,7°C) • najteplejší mesiac júl, najchladnejší január • úhrn zrážok – stúpa s nadm. výškou (Tatry-nad 2000mm, Podun. nížina 530mm), 20 % vo forme snehu • slnečné žiarenie - najviac Tatry (2200 hod/rok) a Podunaj. nížina (2100 hod/rok)

  9. KLIMATICKÉ OBLASTI SLOVENSKA • TEPLÁ – do 400 m n. m., priem. tep. 8-10°C, zrážky 500-600 mm/rok, pestovanie teplomilných plodín • polovica obl. zavlažovaná • MIERNE TEPLÁ - 700-800 m n. m., priem. tep. 8°C, zrážky 600-800 mm/rok, tep. v júli neklesá pod 16°C, pestovanie obilnín a zemiakov • CHLADNÁ - zrážky viac ako 800 mm/rok, tep. v júli klesá pod 10°C, lesy a pasienky Ročne narastá znečistenie ovzdušia. Najviac postihnuté obl. – Bratislava, Košice, Rožňava, Jelšava, Žiarska kotlina, Horná Nitra

  10. VODSTVO SLOVENSKA -rozvodie medzi Čiernym a Baltským morom– z hydrografického hľadiska nepriaznivé • iba 1 veľtok- Dunaj – vhodný pre riečnu dopravu • prudké horské rieky – zdroj energie – potenciál využitý len na 45% • väčšina riek – úmorie Čierneho mora (96%) • 4 % (Poprad, Dunajec) – úmorie Baltského mora • jazerá - väčšina ľadovcového pôvodu (Tatry) • veľké zásoby podpovrchových vôd (Žitný ostrov) • bohaté na minerálne a termálne vody

  11. -UMELÉ VODNÉ NÁDRŽE: • rybníky – okolie Stupavy, Levíc • vod. nádrže na banské účely – tajchy pri B.Štiavnici • nádrže na akumuláciu priem. vody – Dubník, Môťová • 20. st. – vybudovaných 30 priehrad. nádrží na energet. účely – najv. Oravská vodná nádrž • rozvoj sídel → nárast spotreby pitnej vody → vodárenské nádrže - východné Slovensko (Starina, Bukovec), stredné Slovensko (Klenovec, Hriňová, Málinec), severné Slovensko (Bystrica, Turček na Turci)

  12. PôDY SLOVENSKA • z pohľadu hospodárstva dôležité poľnohospodárstvo • v nich sa odrážajú vlastnosti všetkých prírodných zložiek krajiny • v SR zastúpené všetky pôdne druhy: piesočnaté, hlinito-piesoč., piesoč.-hlinité, hlinité, ílovité • pôdne typy (rôzny spôsob vzniku – v rôznych podmienkach): černozem, hnedozem, podzol....kultizeme (vznik činnosťou človeka). Kontaminované a devastované pôdy – v okolí priem. centier.

  13. RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO SLOVENSKA • bohatá flóra a fauna • SR- hornatá krajina- 40,6% lesy (najviac stredné a severné Slovensko a sev. časť východ. Slovenska)– pásmo dubín, bučín, smrečín; nad 1600-1800 m n. m. pásmo kosodreviny • lesy – 65 % listnaté • nivy riek - lužné lesy • viate piesky Záhoria - bor • ŽIVOČÍŠSTVO – podľa prost. sa delí na: spoločenstvá stepí, list. a ihlič. lesov, vysokohorských polôh, tečúcich a stojatých vôd- hosp. význam: poľovná zver (bažant, zajac)

  14. CHRÁNENÉ ÚZEMIA – ochrana vzácnych druhov rast. a živočíchov , jedinečných prír. výtvorov a prírodných komplexov

More Related