E N D
Slovensko • Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska1. januára1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie - Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.
Hymna Slovenska • Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú,Zastavme ich, bratia,veď sa ony stratia,Slováci ožijú.To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,ale blesky hromuvzbudzujú ho k tomu,aby sa prebralo.
Hlavne mesto a druhé najväčšie mesto • Na Slovensku je 138 miest, z toho 2 sú veľkomestá - Bratislava a Košice a 2 885 samostatných obcí. V mestách žije vyše 57 percent populácie. • Bratislava- 426 091 obivatelov • Košice- 234 596 obivatelov
Bratislava- hlavne mesto • Bratislava (do roku 1919slov.Prešporok/Prešporek, nem.Pressburg/Preßburg, maď.Pozsony, poľ.Bratysława, rus.Братислава, v mod. gr.Mπρατισλάβα, v stredoveku lat.Posonium - z tohto do r.1918 v maď.Pozsony, historicky gr.Istropolis) je hlavným, najľudnatejším a rozlohou druhým najväčším[1] mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu takmer 429-tisíc obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 617-tisíc a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna (pozri Bratislavsko-trnavská aglomerácia a Bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150-tisíc až 200-tisíc ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 600-tisíc ľudí.
Bratislava- čo tu sídli • Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.
Košice- druhé najväčšie mesto • Košice sú centrom celého Východného Slovenska a sídlom Košického kraja a regionálnej samosprávy (Košický samosprávny kraj). Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom Košickej gréckokatolíckej eparchie, Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a sídlom metropolitu, viacerých univerzít, Ústavného súdu SR a kultúrnym centrom rómskej menšiny na Slovensku. Najväčšiu menšinu na území mesta tvorí maďarská menšina s podielom 3,78 % (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001), pre ktorej potreby bol zriadený maďarský konzulát.
Košice- dejiny • Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku 1230, ktorá spomína kostol v kráľovskej osade - Villa Cassa - predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku 1241, kedy kráľ Belo IV. podporoval znovuosídlenie Uhorského kráľovstva po mongolskom vpáde prizvanými „hosťami“ zo saskéhoNemecka. Vzniká stredoveká zástavba okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého námestia, ktorá bola okolo roku 1270 ohobnaná mestskými hradbami
Vysoké Tatry • Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier západne od Kopského sedla, ktoré ich oddeľuje od Belianskych Tatier. Na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou. Majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku).
Vysoké Tatry- Vrchy Gerlachovský štít (2 655 m) • Gerlachovská veža (2 642 m) • Lomnický štít (2 634 m) • Ľadový štít (2 627 m) • Pyšný štít (2 623 m) • Zadný Gerlachovský štít (2 616 m) • Lavínový štít (2 606 m) • Malý Ľadový štít (2 602 m) • Kotlový štít (2 601 m) • Lavínová veža (2 600 m) • Malý Pyšný štít (2 592 m) • Veľká Litvorová veža (2 581 m) • Strapatá veža (2 565 m) • Kežmarský štít (2 556 m) • Vysoká (2 547 m) • Supia veža (2 540 m) • Končistá (2 538 m) • Malá Litvorová veža (2 533 m) • Baranie rohy (2 526 m) • Dračí štít (2 523 m) • Veľká Vidlová veža (2 522 m) • Český štít (2 520 m) • Veterný štít (2 515 m) • Malý Kežmarský štít (2 513 m) • Zadný Ľadový štít (2 507 m) • Rysy (2 503 m)
Slovensko- termálne kúpele • Voda a relaxUž v staroveku boli známe uvoľňujúce účinky vody. Ako ľudia začali objavovať termálne pramene, tak popularita čím ďalej viac narastala. Každá termálna voda je unikátna svojím zložením a pôsobením na ľudský organizmus.Slovensko je známe aj tým, že sa na jeho území nachádza pomerne dostatok termálnych kúpalísk. Niektoré sú širokej verejnosti známe a niektoré poznajú iba ľudia z blízkeho okolia. Určite si pozrite ponuku termálnych kúpalísk na Slovenku ako dobrý tip na Váš najbližší rodinný výlet alebo dovolenku.
Susedia • Česká republika, Poľská republika, Ukrajina, Maďarská republika, Rakúsko
Národnostné zloženieobyvateľstva • národnosť slovenská (85,8 %), maďarská (9,7 %), rómska (1,7 %), česká (0,8 %), rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká, poľská a iné (2 %)
Náboženské zastúpenie • veriaci (84,1 %) z toho: rímskokatolícke (68,9 %), evanjelické a.v. (6,9 %), gréckokatolícke (4,1 %), reformovano kresťanské (2 %), nezistené (2,2 %), bez vyznania (13,7 %)
Strany Slovenska • Kresťanskodemokratické hnutie, Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko, SMER - sociálna demokracia, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, Slovenská národná strana, Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja,
Prezident republiky • Doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc., Dr.h.c.
Predseda vlády • Doc. JUDr. Róbert Fico CSc.
Mena • Euro, 1 € = 100 centov, (do 31.12. 2008 slovenská koruna, 1 Sk=100 halierov)
Členstvo v medzinárodných organizáciách • EU, NATO, OSN, UNESCO, OECD, OBSE, CERN, WHO, INTERPOL atď.
Štátna vlajka • Oficiálne bola zavedená 1. januára 1993, ale pochádza z roku 1848. Biely, modrý a červený vodorovný pruh nachádzame aj na ruskej alebo slovinskej zástave. Sú známe ako panslovanské farby. Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkovom stožiari. Štátna zástava je odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrďou alebo priečnym rahnom.
Štátny znak • Symbolom Slovenska sa stal prvý raz v revolučných rokoch 1848 - 1849.Trojvŕšie symbolizuje tri karpatské pohoria Tatry, Fatru a Mátru (v súčastnosti leží v Maďarsku).Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku kresťanstvu a zároveň k tradícii sv. Cyrila a Metoda, ktorí sem v období Veľkej Moravy (9. storočie) priniesli kresťanstvo.
Štátna pečať • Štátna pečať sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov a v ďalších prípadoch, v ktorých je jej použitie obvyklé. Priemer pečate je 45 mm. Pečatidlo uschováva prezident SR.
Slovenská hymna • Štátnu hymnu tvoria prvé dve slohy piesne Janka Matúšku "Nad Tatrou sa blýska" z roku 1844.Text napísal pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy.