1.49k likes | 2.21k Views
Finančná analýza podniku. Mgr. Ing. Gabriela Sopková, PhD. s opkova@dti.sk 0903 562 587. Význam a úlohy finančnej analýzy. z ohráva dôležitú úlohu pri riadení podnikových financií
E N D
Finančná analýza podniku Mgr. Ing. Gabriela Sopková, PhD. sopkova@dti.sk 0903 562 587
Význam a úlohy finančnej analýzy • zohráva dôležitú úlohu pri riadení podnikových financií • má význam pri zabezpečovaní ich primeraného množstva a dynamiky, pri určovaní zodpovedajúcej štruktúry finančných zdrojov a ich použitia • pomocou finančnej analýzy je možné odhaliť príčiny, ktoré stav podnikových financií determinovali • finančnú analýzu je možné koncipovať: retrospektívne (ex-post) alebo perspektívne (ex-ante).
Východisko pre vypracovanie finančnej analýzy • Východiskom pre vypracovanie finančnej analýzy sú účtovné výkazy podnikateľských subjektov v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov – predovšetkým súvaha, výkaz ziskov a strát, prípadne aj výkaz o peňažných tokoch.
Postupne sa budú hodnotiť a skúmaťz ukazovateľov ex-post • analýza štruktúry majetku a zdrojov krytia, • ukazovatele aktivity, • ukazovatele likvidity, • ukazovatele rentability, • ukazovatele zadlženosti, • ukazovatele nákladovosti, • analýza výsledku hospodárenia,
Postupne sa budú hodnotiť a skúmaťz ukazovateľov ex-ante • ukazovatele Altmanovho vzorca, • ukazovatele rýchleho testu, • ukazovatele bonity, • Tamariho ukazovatele, • ukazovatele Beermanovho vzorca, • Beaverova jednorozmerná diskriminačná analýza.
1. Analýza štruktúry majetku a zdrojov krytia • Pod štruktúrou majetku a zdrojov krytia sa rozumie podiel jednotlivých druhov majetku a zdrojov na ich celkovom objeme. Pre potreby tejto analýzy je nutné majetok a zdroje, ktoré boli podrobne špecifikované v predchádzajúcej zostave, rozdeliť do väčších skupín. Majetok sa preto rozdelí na neobežný a obežný a zdroje krytia na vlastné a cudzie. Položky časového rozlíšenia sa vzhľadom na ich charakter zahrnú pri majetku do dlhodobých pohľadávok a pri zdrojoch krytia do dlhodobých záväzkov. Je zrejmé, že pri zostavovaní tejto analýzy sa bude vychádzať z „netto“ hodnôt jednotlivých zložiek majetku, očistených o oprávky a opravné položky.
1. Analýza štruktúry majetku a zdrojov krytia • Z uvedených výpočtov je zrejmé, že dlhodobý hmotný majetok predstavuje rozhodujúcu zložku majetku. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o výrobný podnik, je táto skutočnosť celkom pochopiteľná. Neobežný majetok má z uvedeného dôvodu väčší podiel na celkovom majetku ako majetok obežný. • Rozhodujúcou položkou obežného majetku sú zásoby a krátkodobé pohľadávky. Otázne je, či podnik nedrží príliš veľa finančného majetku, avšak túto skutočnosť ovplyvňuje množstvo faktorov – okrem iného miera nezinkasovaných pohľadávok, či výška nezaplatených krátkodobých záväzkov. • Na vlastných zdrojoch má najväčší podiel výsledok hospodárenia – spolu s nerozdeleným ziskom predstavuje výsledok hospodárenia bežného obdobia viac ako 50% z celkového objemu vlastných zdrojov. Z cudzích zdrojov majú najväčší podiel krátkodobé záväzky, čo je vzhľadom na prevádzkový charakter činnosti podniku prirodzené. Podiel dlhodobých záväzkov na celkových zdrojoch krytia možno považovať za primeraný.
Štruktúra vlastných zdrojov a cudzích zdrojov je nevyvážená. Podnik má neúmerne vysoký podiel cudzích zdrojov na celkových zdrojoch, čo z pohľadu investorov môže byť pre spoločnosť potenciálnym rizikom. Investori totiž na spoločnosti, ktoré majú vysoký podiel cudzích zdrojov, pozerajú ako na subjekty, ktoré nemusia byť za určitých hraničných okolností schopné splácať svoje záväzky voči nim z vlastných zdrojov. Na tomto mieste je však potrebné konštatovať, že vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o akciovú spoločnosť, ale o spoločnosť s ručením obmedzeným, optimálna kapitálová štruktúra spoločnosti je taká, keď sú celkové náklady na kapitál čo najnižšie, bez ohľadu na to, aký je vzájomný pomer vlastných a cudzích zdrojov.
2. Analýza ukazovateľov aktivity • Ukazovatele aktivity vyjadrujú a kvantifikujú, ako efektívne podnik hospodári so svojimi aktívami. Túto stránku umožňujú predovšetkým sledovať ukazovatele vyjadrujúce obratovosť, či viazanosť aktív. Spravidla sa používajú ukazovatele zamerané na rozhodujúce položky aktív.
e) Koeficient obratovosti • Významným ukazovateľom je aj koeficient obratovosti, ktorý sa vypočíta ako podiel počtu dní v roku a doby obratu. Čím je tento koeficient vyšší, tým je firma schopná skôr realizovať predaj zásob, či inkaso svojich pohľadávok. V prípade spoločnosti Analytik, s.r.o. sú výsledky nasledovné: • koeficient obratovosti tovaru = 365 / 10,90 = 33,48 • koeficient obratovosti pohľadávok = 365 / 10,19 = 35,81
f) Ukazovateľ obratu celkových aktív • Vypočítava, koľkokrát do roka dôjde k obratu celkových aktív
3. Ukazovatele likvidity • Likvidita predstavuje také zloženie majetkových súčastí podniku, ktoré umožňuje plynulé uskutočňovanie platieb. Závisí od likvidnosti jednotlivých druhov majetku. Likvidnosť je schopnosť prevodu jednotlivých zložiek majetku na pohotové platobné prostriedky, t.j. ich speňažiteľnosť. Vzhľadom na túto vlastnosť možno aktíva rozdeliť na niekoľko skupín: • najlikvidnejšie aktíva - peňažné prostriedky na účtoch a v pokladnici, ceniny, krátkodobé obchodovateľné cenné papiere, • majetkové súčasti realizovateľné v krátkom čase - pohľadávky, • menej likvidné aktíva - zásoby, • dlhodobo likvidné aktíva – dlhodobý finančný majetok, • takmer nelikvidné aktíva – dlhodobý nehmotný a hmotný majetok.
Pojmami likvidita a solventnosť sa charakterizuje a kvantifikuje úroveň schopnosti úhrady záväzkov. Likvidita sa viaže na dlhšie obdobie, solventnosť sa chápe ako momentálna schopnosť. • Na meranie likvidity sa použijú tri skupiny ukazovateľov - absolútne, rozdielové a pomerové ukazovatele likvidity.
a) Absolútne ukazovatele likvidity Absolútne ukazovatele likvidity podniku predovšetkým vyjadrujú momentálnu platobnú schopnosť podniku. Sú to predovšetkým tieto ukazovatele : • absolútna výška peňažných prostriedkov = peňažné prostriedky v pokladnici (C.IV.1.) + ceniny (C.IV.1.) + peňažné prostriedky na bankových účtoch (C.IV.2.), • absolútna výška krátkodobých prostriedkov = peňažné prostriedky v pokladnici (C.IV.1.) + ceniny (C.IV.1.) + peňažné prostriedky na bankových účtoch (C.IV.2.) + krátkodobý finančný majetok (C.IV.3.), • celkové záväzky podniku = rezervy (B.I.) + krátkodobé záväzky (B.III.) + dlhodobé záväzky (B.II.),
bankové úvery a finančné výpomoci = bežné bankové úvery (B.IV.2.) + dlhodobé bankové úvery (B.IV.1.) + krátkodobé finančné výpomoci (B.IV.3.), • celková zadlženosť podniku = rezervy (B.I.) + krátkodobé záväzky (B.III.) + dlhodobé záväzky (B.II.) + bankové úvery a výpomoci (B.IV.) + časové rozlíšenie (C.), • saldo platobnej neschopnosti = celkové záväzky (B.) - celkové pohľadávky (C.II.+C.III.). Údaje pre výpočet uvedených ukazovateľov sa budú opäť čerpať z uvedených výkazov. V zátvorke za príslušnou hodnotou je uvedený riadok výkazu, z ktorého uvedený údaj pochádza. Aké hodnoty majú absolútne ukazovatele likvidity pre spoločnosť Analytik, s.r.o.?
Absolútne ukazovatele likvidity, spoločnosť Analytik, s. r. o. • absolútna výška peňažných prostriedkov = 8 572 614 PJ, • absolútna výška krátkodobých prostriedkov = 8 622 614 PJ, • celkové záväzky podniku = 75 657 105 PJ, • bankové úvery a výpomoci = 3 000 000 PJ, • celková zadlženosť podniku = 89 185 105 PJ, • saldo platobnej neschopnosti = 78 657 105 – 18 842 800 = 59 814 305 PJ.
b) Rozdielové ukazovatele likvidity Medzi rozdielové ukazovatele likvidity patria predovšetkým tieto štyri : • čistý pohotový peňažný fond, • čistý peňažný fond, • čistý pracovný prevádzkový kapitál, • fond finančných prostriedkov.
Na výpočet hodnôt týchto ukazovateľov je možné použiť nasledovné postupy: • čistý pohotový peňažný fond = pohotové peňažné prostriedky (C.IV.1 + C.IV.2.) – krátkodobé záväzky (B.III.) • čistý peňažný fond = pohotové peňažné prostriedky (C.IV.1. + C.IV.2.) + krátkodobé pohľadávky (C.III.) - krátkodobé záväzky (B.III.), • čistý pracovný prevádzkový kapitál = pohotové peňažné prostriedky (C.IV.1. + C.IV.2.) + krátkodobé pohľadávky (C.III.) + zásoby (C.I.) - krátkodobé záväzky (B.III.), • fond finančných prostriedkov = dlhodobý kapitál - dlhodobý majetok, pričom dlhodobý kapitál = vlastný kapitál (A.) + dlhodobé dlhy (B.II + B.IV. + C.), dlhodobé dlhy = dlhodobé rezervy + dlhodobé záväzky + dlhodobé bankové úvery + prechodné účty so splatnosťou nad jeden rok.
Hodnoty týchto ukazovateľov sú nasledovné: • čistý pohotový peňažný fond = 8 572 614 – 62 197 691 = - 53 625 077 PJ, • čistý peňažný fond = 8 572 614 + 16 678 800 – 62 197 691 = - 36 946 277 PJ, • čistý pracovný prevádzkový kapitál = 8 572 614 + 16 678 800 + 13 440 876 – 62 197 691 = - 23 505 401 PJ, • fond finančných prostriedkov = 13 883 500 + 11 374 200 + 3 000 000 + 10 528 000 – 58 647 315 = - 19 861 615 PJ.
c) Pomerové ukazovatele likvidity • Pomerové ukazovatele likvidity majú lepšiu priestorovú porovnateľnosť ako rozdielové ukazovatele. V čitateli a menovateli týchto ukazovateľov vystupujú tie isté veličiny ako pri rozdielových ukazovateľoch, výsledkom je však pomer, nie rozdiel. Posudzovať sa budú nasledovné ukazovatele: • pohotová likvidita prvého stupňa - L1, • bežná likvidita druhého stupňa - L2, • celková (bilančná) likvidita tretieho stupňa - L3, • koeficient prvotnej platobnej neschopnosti, • ukazovateľ solventnosti.
Pohotová likvidita Pohotová likvidita predstavuje najužší pohľad na okamžitú platobnú schopnosť k určitému dňu, vyjadruje momentálnu solventnosť. Hodnoty ukazovateľa sa považujú za optimálne, keď sa začínajú hodnotou 0,2. Ideálna hodnota pohotovej likvidity je 1. Znamená to, že vtedy je k dispozícií toľko peňažných prostriedkov, koľko činia záväzky. Ak je hodnota pohotovej likvidity menšia ako 0,2, považuje sa za nedostatočnú, ak je v intervale 0,2 až 1,5 za prijateľnú, ak je nad 1,5, za výbornú.
Bežná likvidita Bežná likvidita podáva čiastočnú predstavu o vývoji platobnej situácie v budúcom období. Tento ukazovateľ sa pokladá za optimálny, keď sa nachádza v intervale 1,1 až 1,5. Ak je hodnota bežnej likvidity menšia ako 1,1, považuje sa za nedostatočnú, ak je väčšia ako 1,5, považuje sa za výbornú. Na to, aby číselný ukazovateľ spoľahlivo vyjadroval likviditu, majú byť zohľadnené len krátkodobé pohľadávky, pri ktorých je predpoklad, že budú splatené. Nedobytné pohľadávky obraz skresľujú a treba ich vylúčiť.
Celková (bilančná) likvidita Celková likvidita, ktorej sa prikladá najväčší význam, slúži pre dlhodobé hodnotenie vývoja platobnej schopnosti podniku. Veľmi často sa preto považuje za ukazovateľ solventnosti podniku. Výpoveď môže byť skreslená dubióznymi (nevymožiteľnými) pohľadávkami a nepotrebnými zásobami. Tento ukazovateľ sa považuje za optimálny, ak sa jeho hodnota blíži ku 2,5. Ak je jeho hodnota menšia ako 2, celková likvidita sa považuje za nedostatočnú, ak je jeho hodnota nad 2,5, celková likvidita je výborná.
Koeficient prvotnej platobnej neschopnosti Tento ukazovateľ udáva celkovú mieru zabezpečenosti záväzkov pohľadávkami. Ak je väčší ako 1, signalizuje prvotnú platobnú neschopnosť.
Ukazovateľ solventnosti Optimálna hodnota tohto ukazovateľa sa pohybuje okolo 1,5 až 2. Znamená to, že firma je dostatočne solventná na to, aby z výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti zvýšeného o odpisy bezpečne pokryla rozdiel medzi absolútnou hodnotou krátkodobých záväzkov zníženú o sumu najlikvidnejších aktív.
4. Ukazovatele zadlženosti • Medzi skupinu ukazovateľov, ktoré sa primárne orientujú na zdroje krytia podniku, patria nesporne aj ukazovatele zadlženosti. Analýza zadlženosti je vlastne zhodnotením finančnej základne podniku. Pod finančnou základňou podniku sa rozumie určitý kvantitatívny (objem v PJ) a kvalitatívny (jednotlivé druhy) rozsah majetku a zdrojov financovania, ktoré podnik má, resp. vytvára a používa ich pri výkone svojej činnosti
Medzi pomerové ukazovatele charakterizujúce finančnú základňu podniku a vyjadrujúce vzťah medzi aktívami a pasívami patria : • ukazovateľ finančnej samostatnosti, • ukazovateľ celkovej zadlženosti, • ukazovateľ reciprocity, • ukazovateľ úverovej zadlženosti, • ukazovateľ zloženia kapitálu, • finančná páka, • doba obratu záväzkov ( koeficient obratovosti záväzkov ).
a) Ukazovateľ finančnej samostatnosti • Ukazovateľ finančnej samostatnosti charakterizuje dlhodobú finančnú stabilitu, resp. nestabilitu a udáva v percentách, do akej miery je podnik schopný pokryť svoje potreby vlastnými zdrojmi, t.j. aká je vysoká jeho finančná samostatnosť. Zvyšovanie tohto ukazovateľa znamená upevňovanie finančnej stability podniku. Z dlhodobého hľadiska by tento ukazovateľ nemal klesať.
b) Ukazovateľ celkovej zadlženosti • Ukazovateľ celkovej zadlženosti charakterizuje podiel cudzích zdrojov na celkových potrebách podniku a udáva, do akej miery podnik kryje svoje potreby cudzími zdrojmi.
c) Ukazovateľ reciprocity • Ukazovateľ reciprocity udáva číselnú hodnotu, ktorá čím viac sa blíži k jednej, tým je zadlženosť podniku vyššia. Zároveň udáva, o koľkokrát má podnik väčší majetok ako cudzie zdroje. Ak klesá, zvyšuje sa zadlženosť podniku.
d) Ukazovateľ úverovej zadĺženosti • Ukazovateľ úverovej zadlženosti udáva v percentách, koľko majetku je krytého úvermi. Jeho pokles znamená zníženie úverovej zadlženosti.