NOS Marek MOKOŠ 2010

1. NOS Marek MOKOŠ 2010

2. Dýchanie: • Dýchanie (respirácia) je súhrn viacerých zložitých fyziologických dejov, potrebných na ustavičné prijímanie kyslíka O2 a odovzdávanie oxidu uhličitého CO2 a vodných pár do vonkajšieho prostredia. • Proces dýchania delíme na vonkajšie (pľúcne) a vnútorné (tkanivové). • Vonkajšie dýchanie je výmena O2 a CO2 medzi krvou a atmosférickým vzduchom. Túto výmenu zabezpečuje dýchacia sústava. Vnútorné dýchanie je výmena dýchacích plynov medzi krvou a bunkami celého tela.

3. Dýchanie: • Spojenie medzi vonkajším prostredím a pľúcami zabezpečujú horné a dolné dýchacie cesty. • Horné dýchacie cesty tvorí nosová dutina (cavum nasi) a nosohltan (nasopharynx). • Dolné dýchacie cesty tvorí hrtan (larynx), priedušnica (trachea) a priedušky (bronchi). • Pravá prieduška sa v pľúcach rozvetvuje na tri lalokové priedušky, ľavá na dve. Tie sa rozvetvujú na úsekové priedušky, ktoré sa ďalej rozvetvujú na priedušničky (bronchioly). Dýchacia priedušnička sa rozvetvuje a prechádza do mechúrikovitých vrecúšok, ktoré prechádzajú do pľúcnych mechúrikov. • Pľúca (pulmo) sú vlastným orgánom vonkajšieho dýchania.

4. NOS: • Nos, uložený uprostred tváre, má tvar pyramídy, ktorej vrchol tvorí hrot (apex). Podkladom nosa v hornej časti je kosť, v dolnej chrupka a väzivové tkanivo. Kostený podklad tvorí najmä párová nosová platnička, nosová kosť. Horným okrajom sa spája s čelovou kosťou, po bokoch s čelovým výbežkom čeľuste, ktorý je vsunutý medzi nosovú kosť a vnútornú stenu očnice. • Koreň nosa predstavujú dve nosové kosti spojené medzi očnicami s čelovou kosťou. Nosové kosti sú krehké, často dochádza k ich zlomeninám a poraneniam. Podkladom dolnej časti nosa sú na obidvoch stranách chrupkovité platničky, ktoré sú v stredovej čiare navzájom spojené. • Časť nosovej dutiny tesne nad jej vchodom sa nazýva predsieňou nosa. Pokrýva ju koža, z ktorej mužom vyrastajú chlpy. Vlastnú nosovú dutinu vystiela sliznica.

5. NOS: • Sliznica nosovej dutiny je bohato cievne zásobená, teda dobre prekrvená. Ohrieva a zvlhčuje vdychovaný vzduch, skôr než sa dostane do pľúc. Jemná sliznica nosovej dutiny je náchylná na poškodenie. Najčastejším prejavom je krvácanie z nosa (epistaxix). Sliznica obsahuje množstvo žľazových buniek, ktoré pri podráždení alebo zápale produkujú veľké množstvo hlienu (napr. pri nádche). Strop nosovej dutiny pokrýva odlišná sliznica. Táto časť sliznice má špecializované, čuchové bunky.

6. NOS: • Priehradku nosa (septum), často poprehýbanú, tvorí vpredu chrupka, smerom dozadu čuchová a radlicová kosť. Priehradku pokrýva sliznica, ktorá je v prednej časti bohatá na cievy. Z bočnej steny nosa vyčnievajú do nosovej dutiny mušle ( dolná, stredná, horná) a rozdeľujú ju na priechody. Steny nosovej dutiny tiež pokrýva sliznica, v jej hornej časti sa tvorí čuchový nerv. V podsliznicovom tkanive , najmä na dolných mušliach, je husté cievne pletivo.

7. Stavba nosa: • Čelová kosť - tvorí hlavný podklad čela, nosové kosti sú s ňou spojené medzi nadočnicami. • Nosové kosti – spájajú sa a tvoria koreň nosa • Čelový výbežok čeľuste • Chrupka priehradky nosa • Bočná chrupka nosa – tvorí bočné steny nosa • Menšia krídlová chrupka • Väčšia krídlová chrupka – tvorí podklad nosových krídel a nozdier, je pevne spojená s kožou • Nozdry – párový otvor nosovej dutiny, nosové dierky • Väzivové a tukové tkanivo

8. Nosová dutina: • Nosová dutina (cavum nasi), umiestnená za nosom, zaberá pomerne veľký priestor a je prvým úsekom dýchacích ciest. Nosová dutina je nad ústnou. Oddeľuje ich horizontálna kostená platnička – tvrdé podnebie. • Nosová dutina sa začína otvormi – nozdrami (nares), ktorými je v spojení s vonkajším prostredím a vyúsťuje do nosohltana zadnými nosovými otvormi (choanae). Je rozdelená nosovou priehradkou na dve dutiny, ktoré sú spravidla asymetrické. Nosová priehradka je v prednej časti chrupková, v zadnej časti je tvorená kosteným podkladom. • Nosová dutina je vystlaná sliznicou, ktorej funkciou je predhrievať vzduch a navlhčiť vdychovaný vzduch a zbaviť ho mechanických nečistôt. Vytvára i imunitnú bariéru.

9. Nosová dutina: • Na sliznici nosovej dutiny môžeme rozlíšiť dve oblasti: čuchovú oblasť, ktorá sa nachádza na strope nosovej dutiny a priľahlej časti nosovej priehradky. Je žltkastej farby a sú v nej početné čuchové bunky, a dýchaciu oblasť, ktorá zaberá zvyšok nosovej dutiny (je červenkastej farby, tvorí ju riasinkovy epitel s početnými žľazami, ktoré zabezpečujú vlhký povrch sliznice). Sliznica nosovej dutiny prechádza do prínosových dutín (sinus paranasales), ktoré sú s ňou spojené otvormi. • Z nosovej dutiny prechádza vzduch do nosohltana (nasopharynx) a ústnej časti hltana (oropharynx), kde dochádza k prekríženiu dýchacích a tráviacich ciest.

10. Stavba nosovej dutiny: • Čelová dutina – ústi do stredného nosového priechodu • Riečicová platňa čuchovej kosti – prechádza ňou čuchový nerv do mozgu • Dutina klinovej kosti – jedna z vedľajších nosových dutín, ktorou sliznica z ústnej dutiny prechádza do sliznice prínosových dutín • Horná nosová mušľa – pokrýva ju čuchová sliznica s receptorovymi bunkami, riasinkami • Horný nosový priechod • Stredná nosová mušľa • Stredný nosový priechod • Dolná nosová mušľa • Dolný nosový priechod • Predsieň nosa • Tvrdé podnebie – oddeľuje nosovú dutinu od ústnej • Zadné nosové otvory – vedú z nosovej dutiny do hltana • Mäkké podnebie – pri prehĺtaní oddeľuje nosovú dutinu od ústnej • Hltan – prechádza ním vzduch i potrava, spája nosovú a ústnu dutinu

11. Choroby dýchacej sústavy: • Medzi najčastejšie ochorenia dýchacích ciest patrí nádcha (zápal sliznice nosa), laryngitída (zápal hrtana), faryngitída (zápal hltana), bronchitída (zápal priedušiek). • Väčšina týchto ochorení sa prenáša kvapôčkovou infekciou (kýchaním, kašľaním). Vírusový pôvod má chrípka, bakteriálny pôvod tuberkulóza a zápal pľúc. Rakovinu pľúc môže spôsobiť cigaretový dym. Veľmi častým zápalovým ochorením je priedušková astma, typická pre pacientov, ktorí trpia alergiou.

12. Zápal dýchacích ciest: • Choroba sa začína pocitom pálivého sucha v nosohltane. Chorí bývajú malátni, mávajú bolesti hlavy, upchaný nos, zníženú chuť do jedla. Svrbivý pocit v nose dráždi ku kýchaniu. V nose sa množí riedky vodnatý výtok, ktorý sa čoskoro mení na hlienovo - hnisový. Počas ďalších dní sa celkový stav zlepšuje, výtok sa mení na hlienový a postupne ho ubúda. • Nádcha je infekčná choroba, ktorá sa ľahko prenáša kvapôčkovou infekciou (kýchaním, smrkaním), a to najmä na náchylné osoby.

13. LIEČBA: • Pri liečbe sa osvedčuje kúpeľ nôh v horúcej vode (44°C), dostatok tekutín a vitamínu C (čerstvé ovocie a zelenina). Sekrécia sa zmierni kvapkami alebo masťou do nosa. • V aktívnej ochrane pred zápalom sliznice nosa je hlavne otužovanie, hygiena prostredia, obliekania a životospráva.

14. Alergickú nádchu charakterizuje náhly opuch sliznice nosa sprevádzaný záchvatmi kýchania, slzenia a hojným vodnatým výtokom z nosa. Najčastejšou príčinou je prach (perie, kožušiny, múka), chlad, teplo, potraviny,... • Záchvat sa mierni liekmi (antihistaminiká), ktoré však vyvolávajú ospanlivosť. • Samostatným typom je senná alebo peľová nádcha. Typický je pre ňu sezónny výskyt (v období kvitnutia rastlín a stromov). Záchvaty sa opakujú denne a trvajú aj niekoľko hodín . • Chorý sa má vyvarovať styku s činiteľmi, ktoré vyvolávajú záchvat. V čase mimo záchvatov sa má odolnosť organizmu zvyšovať injekciami zriedených alergenov, na ktoré je organizmus precitlivený (tzv. desenzibilizácia).

15. Krvácanie z nosa (epistaxa): • Krvácanie postihuje cievy na všetkých miestach nosovej dutiny, no častejšie krvácajú cievy v prednej časti priehradky, vzdialenej asi 1 cm od nozdier. V týchto miestach sa cievy vetvia pod tenkou sliznicou a môžu sa veľmi ľahko poraniť, napr. už pri výraznejšom smrknutí. • Všeobecne bývajú príčiny krvácania veľmi pestré, vnútorné alebo vonkajšie, miestne alebo celkové. • Medzi celkové príčiny treba zaradiť vysoký tlak krvi, choroby tvorby krvi (leukémia), poruchy krvácavosti (hemofília), infekčné choroby (chrípka, šarlach), choroby srdca, otravu liekmi, nedostatok vitamínov C,K, telesnú námahu... • Medzi vonkajšie príčiny patrí náhla zmena tlaku (letci, horolezci, potápači). • Pri väčších stratách krvi sú ľudia bledí, slabí a hučí im v hlave.

16. Krvácanie z nosa (epistaxa): • Náhle krvácanie sa zastavuje tak, že človek si na 15 minút pritlačí krídla nosa k priehradke a na šiju si priloží chladný obklad. Pri neúspešnom pokuse zastaviť krvácanie alebo pri opakovanom krvácaní je nutné navštíviť lekára. Neraz stačí podať lieky podporujúce zrážanie krvi, a tým aj upchanie krvácajúcej cievky. Niekedy treba nos aj ľahko vytampónovať pomocou mulu (predná tamponáda), inokedy treba upchať aj nosohltan (zadná tamponáda). Väčšie straty krvi sa nahrádzajú prevodom krvi a neutíšiteľné krvácanie sa lieči chirurgicky (podviažu sa prívodné cievy).

17. Zoznam použitej literatúry: • Abrahams P., Zlatoš J.: Ľudské telo: Atlas anatómie človeka. OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, Praha, 2004. • Ušáková K. a kol.: Biológia pre gymnázia. EXPOL pedagogika, Bratislava, 2005. • Rosival L. a kol.: Zdravoveda. Osveta, Martin, 1980. • http://referaty.hladas.sk/referat.php/dychacia-sustava/16/20751 • http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/biologia-a-geologia/35543/dychacia-sustava

18. Ďakujem za pozornosť