Leonid Iľjič Brežnev

1. Leonid Iľjič Brežnev

2. Životopis • narodil sa v roku 1906 v malej ukrajinskej obci Kamensko v rodine kovorobotníka • po skončení štúdíí technického smeru v roku 1935 bol inžinierom v metalurgickom závode v Kurskej oblasti • V 17-tich rokoch vstúpil do Kosmopolu a o 6 rokov neskôr do Komunistickej strany ZSSR • počas vojny sa zúčastnil na oslobodzovaní Československa ako politický činiteľ Sovietskej armády • po vojne dosiahol hodnosť generálmajora • v politike sapred ním odvíjala sľubná kariéra • v Moskve roku 1957zvádzal boj o Stalinovo miesto s Nikitom Chruščovom, ktorý prehral

3. ale roku 1964 Brežneva vymenovali za prvého tajomníka ÚV KSSZ a jeho pozícia sa postupne upevňovala • do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy • XIII. zjazd KSSZ roku 1966 potvrdil novú líniu strany, ktorá bola súčasne neoficiálnou rehabilitáciou stalinizmu. • Brežnevovu éru charakterizoval vzostup ZSSR na pozíciu veľmoci rovnocennej USA. • ZSSR signalizoval svoju pripravenosť rokovať s USA o znížení stavu vojsk v Európe • medzi najvyššími predstaviteľmi vedúcich krajín znepriatelených blokov boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia SALT • Vrcholným výsledkom toho úsilia bola Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe roku 1975 v Helsinkách

4. roku 1968 sa Brežnev hlavnou mierou pričinil o inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. • v decembri 1979 nariadil vstup sovietskych vojsk do Afganistanu, kde sa po palácovom prevrate uskutočnenom komunistami, rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády • počas 18 rokov, keď bol Brežnev najmocnejším mužom Kremľa, sa pomery v ZSSR síce stabilizovali, no odmietaním progresívnych zmien sa zároveň konzervovali • pod jeho vedenímsystémnedokázal adekvátne čeliť vnútropolitickým a ekonomickým problémom • nehybnosť sovietskeho režimu sa skončila až po nástupeMichaila Gorbačovaroku1985. • zomrel ráno 11.novembra 1982

5. Intervencia do ČSSR • bol to vojenský vpád vojsk piatich krajín Varšavskej zmluvy na čele so ZSSR (ZSSR , Maďarsko,Bulharsko,Poľsko) • vojská NDR boli tiež pripravené, ale ich účasť bola na poslednú chvíľu odvolaná z Moskvy • Invázne vojská, ktoré na územie ČSSR vstúpili 21.8.1968 obsadili väčšinu strategických miest po celej krajine • verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto jednaniu spojeneckých krajín, sama však nebola schopná jednať • dôsledkom vpádu bolo potlačenie česko-slovenského pokusu o reformu socializmu, obrodného procesu známeho ako Pražská jar • Invázne jednotky Sovietskej armády zostali v krajine až do roku 1991.

6. V noc invázie Kanada, Dánsko, Francúzsko, Paraguaj, Spojené kráľovstvo a Spojené štátypožiadali o stretnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. • Spojené štáty americké na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy • 16. januára 1969 sa na protest proti okupácii krajiny upálil na Václavskom námestí v Prahe Jan Palach • Vpád vojsk ZSSR vysvetľovalo tým ,že ZSSR má právo zasahovať do záležitostíkomunistických krajín pokiaľ je v nich komunistický režim ohrozený(Brežnevova doktrína).

7. Vzťah k Západu – Studená vojna od konca60-tych rokov • na konci 60. rokov vzájomný politický vzťah oboch superveľmocí začal postupne meniť. • hlbších príčin uvoľňovania napätia bolo niekoľko: šok z Kubánskej krízy ( možnosť 3.Svetovej vojny ) • dôležitým krokom na ceste k uvoľňovaniu bola zmluva o jadrových pokusoch z roku 1963a podpísanie zmluvy o nerozširovaní jadrových zbraní v roku 1968 • kontrast medzi začiatkom a koncom 80.rokov bol veľmi veľký • v prvej polovici zaznamenali sovietsko - americké vzťahy najhoršiu úroveň za poslednú generáciu

8. do veľkej miery spôsobila klinickú smrť politiky uvoľňovania medzinárodného napätia Moskva, ktorá neustále zvyšovala svoj zbrojný potenciál a k riešeniu problémov v rôznych kútov sveta sa stavala čoraz agresívnejšie, čo spôsobilo prudkú reakciu spojených štátov • výdavky na armádu začala zvyšovať v poslednom roku svojho fungovania už vláda prezidenta Cartera.

9. Vzťah k Východu • v Československu v roku 1968 chceli reformní vodcovia spojiť socialistické princípy v ekonomike s politickou demokraciou • túto reformu považovali v Moskve za obzvlášť nebezpečnú, pretože hrozilo, že sloboda diskusie, uvoľnenie cenzúry a ostatné demokratizačné opatrenia môžu viesť k úplnému odmietnutiu socializmu a nastoleniu prozápadného režimu • ubezpečenia Alexandra Dubčeka vodcom v Moskve nestačilia nasledovala „bratská pomoc“ • v Poľsku bol vývoj špecifický, a to z niekoľkých dôvodov: svoje relatívne pevné postavenie si stále udržiavala katolícka cirkev (aj vďaka zvoleniu K. Wojtylu za pápeža), roľníctvo si tu úzkostlivo strážilo svoju nezávislosť od štátu, a napokon, z histórie prameniace protiruské cítenie 

10. keď sa Solidarita, založená v roku 1980, stala hrozbou pre samotnú moc komunistov, vyhlásil generál Jaruzełski stanné právo • prvoradým cieľom poľských komunistov bolo vyhnúť sa invázii zo ZSSRkeďže nechceli stratiť aj ten kúsok rešpektu, ktorý u národa ešte mali • ZSSR si musel v prípade východoeurópskych krajín vybrať z dvoch možností: právo alebo stabilita. • tieto krajiny sa i tak stali pre ZSSR v určitom zmysle zbytočnými • v ére jadrových zbraní s dlhým doletom nemali žiadny zmysel ako nárazníkové pásmo, spôsobovali len politické nepríjemnosti, pre ZSSR boli aj ekonomickou príťažou, a vzťah týchto národov k Sovietskemu zväzu bol prinajmenšom chladný, ak nie priamo nepriateľský.

11. Záver • Názor Michal Šatara: Podľa môjho názoru Leonid Brežnev mal fantastické politické vlohy,ale tak, ako v podstate všetkých komunistov ho veľmi zatienila jeho túžbamoci,ktorú si dokazoval pomocou tankov a zbraní.Neuvedomoval si,žečím viac plynie čas,tým viac treba krajinu reformovať (politicky),ináčje jeho režim odsúdený na zánik • Názor Viliam Višňovský:Z vlastnej skúsenosti viem,že propagácia Brežneva vo Východnej Európe mala aj duševný vplyv na ľudí.Podľa mňa je úžastné ako mohli všetci uveriť tomu,že tento komunista je správny vodca,hoci to ani z ďaleka nebola pravda.Ale napriek všetkému sa dokázalpresadiť a ovládať masy ľudí.

12. Zdroje • http://encyklopedia.sme.sk/c/3060759/breznev-leonid-iljic.html • http://sk.wikipedia.org/wiki/Leonid_I%C4%BEji%C4%8D_Bre%C5%BEnev • http://sk.wikipedia.org/wiki/Sovietsky_zv%C3%A4z • http://sk.wikipedia.org/wiki/Hrdina_Sovietskeho_zv%C3%A4zu • Havrila, Oto : Ľudia, ktorí zmenili svet. Prvé vydanie. Praha: Ottovo • Nakladateľstvo 2004. 255s. ISBN 80-7181-997