230 likes | 488 Views
Augustín NÁDASKÝ salezián-kňaz * 2. október 1930 Šelpice † 6. august 2008 Šaštín-Stráže. Rodičia: Pavol Nádaský a Štefánia Nádaská , rod. Kloknerová Pochádzal zo 6 súrodencov, mal 4 bratov a 1 sestru.
E N D
Augustín NÁDASKÝ salezián-kňaz * 2. október 1930 Šelpice † 6. august 2008 Šaštín-Stráže
Rodičia: Pavol Nádaský a Štefánia Nádaská, rod. Kloknerová Pochádzal zo 6 súrodencov, mal 4 bratov a 1 sestru. Po 5. triede ľudovej školy v Šelpiciach začína študovať na Biskupskom gymnáziu v Trnave. Tu prichádza do kontaktu so saleziánmi, ktorí v ňom rozvinuli túžbu po kňazstve a rehoľnom živote.
1946 – vstup do noviciátu saleziánov – Hronský Svätý Beňadik 9. august 1946 – prvé rehoľné sľuby filozoficko-pedagogické štúdium – Hody
Noc z 13. na 14. apríla 1950 – Barbarská noc – Akcia K – zrušenie mužských kláštorov – O polnoci vojsko, ŠtB, národná bezpečnosť a ľudové milície vnikli do kláštorov, aby rehoľníkov odvliekli do zhromažďovacích táborov a znemožnili im pokračovať v ich činnosti.
Sústredenie rehoľníkov v Kostolnej, preškoľovanie • Vojenská služba v Pomocných technických práporoch
Túžba stať sa kňazom: Január 1952 – emigrácia cez Moravu do Rakúska 1. apríl 1952 – po dlhej ceste sa dostáva do Talianska 15. august 1953 – doživotné sľuby, pokračuje v štúdiu teológie 1957 – diakonská vysviacka
V roku 1963 v Ríme vzniká Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda - Podľa stanov sa mal ústav starať o rast duchovných povolaní výchovou a výučbou mladíkov vo vlastnom kolégiu.
Augustín Nádaský pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Pri ústave vzniklo Slovenské gymnázium Antona Bernoláka, najskôr tu pôsobil ako školský radca a v rokoch 1976-1990 bol jeho riaditeľom. Vyučoval tu slovenčinu, nemeckú literatúru, dejepis, zemepis, taliančinu a filmológiu.
Na konci 60. rokov, keď nastal v Česko-Slovensku politický odmäk počas Dubčekovej éry, mohli ho navštíviť v Ríme viacerí príbuzní a známi. Augustín Nádaský udeľuje požehnanie svojej mame Štefánii v kaplnke SÚSCM.
Počas svojho pobytu v Taliansku sa venoval najmä výskumu slovenskej literatúry – medzi jeho obľúbených autorov patril najmä Martin Kukučín, Pavol Országh Hviezdoslav a štúrovci. Sledoval takisto súčasnú slovenskú literatúru, najmä autorov ako Milan Rúfus či Vincent Šikula, ktorí našli odvahu vo svojom diele kritizovať socialistický režim.
Najmä v 80. rokoch pripravoval svoje vstupy pre vysielanie Vatikánskeho rozhlasu, kde sa takisto sústreďoval na kresťanské hodnoty v slovenskej literatúre.
Na Slovensko sa dostal až v júni 1980, keď sa zúčastnil pohrebu svojej matky Štefánie Nádaskej. Počas návštevy bol vypočúvaný na polícii. V roku 1985, keď zomrel jeho otec Pavol, už na pohreb nesmel prísť.
V roku 1991sa natrvalo vracia na Slovensko do Šaštína, kde saleziáni obnovujú svoju činnosť.
Na Gymnáziu Jána Bosca aktívne pôsobil až do roku 2002, vyučoval najmä slovenčinu a taliančinu. V školskom roku 1993/94 bol riaditeľom gymnázia.
Do konca svojho života bol vyhľadávaným spovedníkom – či už pre študentov alebo pre mnohých pútnikov, ktorí do Šaštína pravidelne prichádzajú. Zomrel v Šaštínev deň Premenenia Pána 6. augusta 2008. Pochovaný je na šaštínskom cintoríne spolu s ďalšími saleziánskymi spolubratmi.
V službe Pánu Bohu, mladým v Cirkvi a slovenskému národu prežil v saleziánskej spoločnosti 61 rokov rehoľného života a 49 rokov kňazstva. Najväčší dar, aký môže Boh rodine dať, je syn – kňaz. Sv. Ján Bosco