ivotne prostredie a jeho znecistovanie

1. �ivotne prostredie a jeho  znecistovanie M.Macova.9.C

2. �ivotn� prostredie je prostredie, ktor� umo�nuje z�kladn� prejavy a funkcie �iv�ch organizmov. Je to v�etko, co cloveka v jeho �ivote obklopuje. Je to ne�iv� a �iv� pr�roda i v�etky v�tvory, ktor� clovek s�m utvoril - obytn� budovy, hospod�rske zariadenia, dopravn� prostriedky, ale aj ostatn� ludia a vztahy k nim atd. Je to v�etko, co cloveku poskytuje prostriedky na �ivot, kde pracuje a odpoc�va. �ivotn� prostredie sa neust�le men� p�soben�m pr�rodn�ch z�konov a samotnou cinnostou lud�.

3. Znecistovanie �ivotn�ho prostredia Znecistenie �ivotn�ho prostredia je probl�m, ktor� sa t�ka n�s v�etk�ch, a tak by n�m nemal byt lahostajn�. Je d�le�it�, aby sme sa tejto problematike venovali u� dnes a nie ked bude neskoro. Ludia si dnes klad� vysok� n�roky na seba, na okolie ale hlavne na Zem. Nie je zl�, �e sa chce ludstvo vyv�jat, ale je potrebn� aby sa vyv�jalo na �kor na�ej plan�ty? Zem a aj �ivotn� prostredie zanech�vame na�im potomkom a oni zasa svojim. A tak sa zamyslime, ako sa spr�vame k na�ej plan�te a ci sa na�e spr�vanie ned� zlep�it. Zemsk� atmosf�ra si svoj vyv�en� stav udr�iavala po stovky tis�c rokov, ale dnes vdaka ludskej cinnosti je tento zdroj �ivota a ochrany v�ne ohrozen�. S pojmom atmosf�ra sa sp�jaj� hrozby ako sklen�kov� efekt, glob�lne oteplovanie, jedovat� splodiny, kysl� da�de, alebo mizn�ca oz�nov� vrstva. Rozvoj priemyslu na celom svete nar��a vyv�en� pomer plynov d�le�it�ch pre atmosf�ru. Medzi �kodliviny zaradujeme exhal�ty, pestic�dy, fre�ny, v�fukov� plyny, oxid uhlicit�, plyny vznikaj�ce pri spalovan� a mnoho in�ch.

4. Znecistovanie �ivotn�ho prostredia Plyny v zemskej atmosf�re zadr�uj� teplo zo slnecn�ch l�cov, ktor� sa odrazili od zemsk�ho povrchu. Bez nich by bola Zem chladn� a v�etko �iv� by zomrelo. Ak sa podiel takzvan�ch sklen�kov�ch plynov zv��i p�soben�m znecistovania ovzdu�ia, zadr�uje sa pr�li� vela tepla a Zem sa zacne oteplovat. V d�sledku oteplovania sa rozt�paj� ladovce a zvy�uj� sa hladiny mor�. Kysl� da�de vznikaj�, ked sa oxid siricit� a oxid dus�ka spoja v atmosf�re s vodn�mi parami a vytvoria kyselinu s�rov� a kyselinu dusicn�. Kysl� da�de zab�jaj� rastliny a zvierat�. S� nimi nicen� pralesy. Ak kysl� da�de stec� do jazier a riek pren�aj� svoj jedovat� n�klad dalej a zab�jaj� aj tie najmen�ie formy �ivota. Toto bol len jeden z mnoh�ch probl�mov na�ej plan�ty. Medzi dal�ie probl�my patr� znecistovanie mor�, divok� skl�dky, alebo v�rub stromov z pralesov, ktor� s� zdrojom kysl�ka pre cel� Zem. Neuvedomujeme si, �e nicen�m pr�rody nic�me seba, ludstvo a cel� plan�tu. Naru�en�m rovnov�hy v pr�rode cak� n� svet mnoho pr�rodn�ch katastrof, ako napr�klad nadmern� such� a z�plavy, zemetrasenia, zosuvy p�d a mnoho in�ch.

5. Ka�d� v�tazstvo nad pr�rodou sa n�m vracia v podobe neocak�vanej odplaty. Spalovanie ropn�ch produktov v tomto smere nie je �iadnou v�nimkou ale sk�r pravidlom. Odhaduje sa, �e celosvetovo dosahuj� emisie z v�fukov motorov�ch vozidiel a� 10 mili�rd metrov kubick�ch ka�d� rok. Pozoruhodn� je, �e i napriek zlep�eniu �cinnosti cistenia spal�n doch�dza, v d�sledku narastaj�ceho poctu vozidiel na cest�ch a ich castej�ieho pou��vania, k celkov�mu zvy�ovaniu emisi�. Doprava sa stala najv�c��m znecistovatelom �ivotn�ho prostredia v mest�ch. Emisie zo spalovania benz�nu a nafty maj� vplyv na v�etky �iv� organizmy. Okrem bezprostredn�ho vplyvu na zdravie l�di resp. veget�cie, maj� emisie vplyv aj na glob�lne klimatick� zmeny, ktor�ch d�sledky sa bud� prejavovat e�te po mnoho rokov. Najd�le�itej��mi �kodlivinami, ktor� s� produkovan� pri prem�vke motorov�ch vozidiel s� tuh� castice, Oxid uholnat� (CO), uhlovod�ky (HC), tekan� organick� l�tky (VOCs), Oxidy dus�ka (NOx), Oxid s�ricit� (SO2), ta�k� kovy (napr. olovo), a z hladiska glob�lnych klimatick�ch zmien aj Oxid uhlicit� (CO2). Podiel dopravy na celoeur�pskych emisi�ch Oxidov dus�ka v s�casnosti predstavuje a� 63%, pre organick� l�tky (napr. benz�n) je to 47%, tuh� castice 10-25% a Oxid s�ricit� 6,5%. V mestsk�ch aglomer�ci�ch, kde v s�casnosti �ije a� 70% popul�cie, s� tieto pr�spevky e�te vy��ie. Napr�klad podiel dopravy na koncentr�cii tuh�ch cast�c v pr�zemnej vrstve atmosf�ry v Lond�ne predstavuje a� 80%, co je sp�soben� hlavne naftov�mi vozidlami. V in�ch velkomest�ch to nie je o nic lep�ie. Koncentr�cia �kodliv�n vo vzduchu v�ak b�va v niektor�ch castiach miest ovela vy��ia ako priemer. Tak�mi s� napr. ru�n� kri�ovatky, cesty s hustou prem�vkou, podzemn� parkovisk�, tunely alebo miesta v tesnej bl�zkosti cerpac�ch stan�c, kde znecistenie m��e byt a� 40 kr�t vy��ie ako mestsk� priemer. Jedn�m z tak�chto �hor�cich miest� je aj automobil samotn�. V aut�ch je �roven koncentr�ci� Oxidu dusicit�ho alebo tekav�ch organick�ch l�tok 3 a� 6-kr�t vy��ia ako s� okolit� �rovne. S�casn� �roven kvality vzduchu v eur�pskych mest�ch je n�zka. Podla �t�die Eur�pskeho centra kvality vzduchu a� 70% miest vykazuje minim�lne raz do roka v�skyt tzv. zimn�ho smogu, ktor� je charakterizovan� zv��en�mi koncentr�ciami tuh�ch cast�c, SO2 a NO2. Navy�e vo v�etk�ch krajin�ch E� sa vyskytuje tzv. letn� smog, pri ktorom koncentr�cie pr�zemn�ho oz�nu prekracuj� limity ochrany zdravia.

6. Oxidy dus�ka Napriek tomu, �e �roven motoriz�cie na Slovensku e�te nedosiahla �roven najvyspelej��ch kraj�n, s� emisie �kodliv�n z dopravy v�znamn� aj u n�s a maj� podobne ako v ostatn�ch vyspel�ch krajin�ch rast�ci trend. 1. OXIDY DUS�KA Napriek tomu, �e a� �tyri p�tiny vzduchu predstavuje dus�k, m��u emisie Oxidov dus�ka (NO, N2O a NO2) vznikaj�ce pri spalovan� pal�v predstavovat riziko pre �ivotn� prostredie a organizmy. Ku vzniku Oxidov dus�ka doch�dza v�dy pri zohriat� vzduchu, ktor� nast�va pri spalovan� pal�v. Jeho mno�stvo z�vis� na teplote procesu - c�m je teplota vy��ia, t�m vy��ia je tvorba. V motorov�ch vozidl�ch doch�dza k tvorbe Oxidov dus�ka v d�sledku vysok�ho tlaku a teploty v motore, pri ktorej reaguje dus�k s kysl�kom. Viac ako 90% Oxidov dus�ka je emitovan�ch vo forme Oxidu dusn�ho (NO). Vo vzduchu sa v�ak tento plyn r�chlo men� na Oxid dusicit� (NO2). NO2 sa men� na kyselinu dusicit� , ktor� sa sp�ja so vzdu�nou vlhkostou a vedie ku vzniku tzv. kysl�ch da�dov, ktor� maj� negat�vny vplyv na organizmy a materi�ly. Emisie N2O nicia oz�nov� vrstvu a predstavuj� tie� tzv. sklen�kov� plyn sp�sobuj�ci klimatick� zmeny. Cestn� doprava sa podiela celosvetovo a� 51% na emisi�ch Oxidov dus�ka. V E� je tento podiel takmer dve tretiny, zvy�ok poch�dza z v�roby elektriny a tepla. V krajin�ch strednej a v�chodnej Eur�py je to opacne. E�te st�le v�c�ina emisi� dus�ka poch�dza z v�roby elektriny a tepla. Celkov� emisie dus�ka v Eur�pe vzr�stli z 22 mil. ton v roku 1980 na 25 mil. ton v roku 1989. V d�sledku realiz�cie medzin�rodn�ch z�v�zkov sa v�ak podarilo tieto emisie zn�it do roku 1994 na 20 mil. ton. Emisie NOx je mo�n� v�razne zn�it pou�it�m trojcestn�ch katalyz�torov vo vozidl�ch, ktor� menia NOx na dus�k.

7. Oz�n Oz�n (O3) je dal�� plyn, ktor�ho koncentr�cie v atmosf�re s� v�znamne ovplyvnovan� stupnom motoriz�cie. Je to plyn, ktor� sa vyskytuje tak v stratosf�re (vo velk�ch v��kach) ako aj v troposf�re (pri zemi). Z tohto d�vodu je d�le�it� ch�pat rozdiely vo v�zname pr�tomnosti oz�nu v jednotliv�ch vrstv�ch atmosf�ry. K�m v stratosf�re, ktor� sa nach�dza vo v��ke 15 a� 40 km nad Zemou, m� oz�n ochrann� funkciu a chr�ni n�s od nepriazniv�ho �cinku ultrafialov�ho �iarenia, v pr�zemnej vrstve maj� zv��en� koncentr�cie oz�nu �kodliv� vplyv na ludsk� organizmus. V d�sledku ludskej cinnosti doch�dza k dvojak�mu ovplyvnovaniu koncentr�cie oz�nu. Pou��vanie niektor�ch chemick�ch l�tok (napr. fre�nov v chladiacich zariadeniach) vedie k po�kodzovaniu prirodzenej vrstvy oz�nu v stratosf�re a vzniku tzv. oz�novej diery, co sa m��e prejavit zv��en�m v�skytom napr. rakoviny ko�e u lud�.

8. Clovek a �ivotn� prostredie �ivotn� prostredie cloveka tvor� ten �ivotn� priestor, v ktorom clovek �ije, pracuje, realizuje svoje biologick�, materi�lne, soci�lne a kult�rne potreby.

9. Fos�lne paliv� vr�tane ropy sa vytvorili v d�vanej minulosti z organickej hmoty (z odumret�ch rastl�n a �ivoc�chov) obsahuj�cej uhl�k. Mnoho mili�n rokov boli ukryt� pod zemsk�m povrchom. Clovek t�m, �e tieto paliv� ta�� a spaluje sp�sobuje emisie uhl�ka vo forme CO2 do atmosf�ry a naru�uje rovno-v�nu koncentr�ciu sklen�kov�ch plynov v nej. Napriek tomu, �e zast�penie t�chto plynov predstavuje len jednu tis�cinu objemu atmosf�ry (21% pripad� na kysl�k a 78 % na dus�k), sklen�kov� plyny (Oxid uhlicit�, met�n, Oxid dus�ka a vodn� para), ktor� s� prirodzen� zlo�ky atmosf�ry, maj� pre n�s nesmierny v�znam. Ich koncentr�cia v atmosf�re bola v rovnov�he, nakolko v pr�rode prebiehali len procesy s prirodzen�m kolobehom uhl�ka, a tak nedoch�dzalo k jeho hromadeniu v �iadnej zlo�ke biosf�ry. Uvolnovan�m st�le v�c�ieho mno�stva sklen�kov�ch plynov v�ak neust�le zv�c�ujeme schopnost atmosf�ry pohlcovat infracerven� �iarenie. Naru�ujeme tak rovnov�hu medzi dopadaj�cou a vy�arovanou energiou, co m� za n�sledok zvy�ovanie priemernej teploty na Zemi. S�casn� koncentr�cia CO2 v atmosf�re je o 30% vy��ia ako v case pred priemyselnou revol�ciou, ktor� od�tartovala proces spalovania fos�lnych pal�v. Tento proces sa st�le zr�chluje. V d�sledku ludskej cinnosti boli pribli�ne 2/3 Oxidu uhlicit�ho v atmosf�re nahromaden� od obdobia skoncenia druhej svetovej vojny. Ak bude s�casn� trend emisi� pokracovat, potom k zdvojn�sobeniu predindustri�lnej koncentr�cie CO2 v atmosf�re d�jde v rokoch 2025-2050. Probl�mom je aj �ivotnost CO2 v atmosf�re, ktor� je pribli�ne 50-200 rokov. Znamen� to, �e ak by sa dnes okam�ite zn�ili v�etky emisie CO2 na nulu, v roku 2100 by sa v atmosf�re nach�dzala st�le e�te polovica emisi� CO2 poch�dzaj�ca z ludskej cinnosti. Podla mnoh�ch svetov�ch klimatol�gov zmeny v zlo�en� atmosf�ry sp�soben� clovekom pravdepodobne u� prispeli k pozorovan�mu n�rastu teploty na Zemi za posledn�ch 150 rokov. Rok 1997 bol podla americk�ho �radu National Oceanic and Atmospheric Administration z hladiska povrchovej teploty kontinentov najteplej��m rokom tohto storocia. Priemern� celosvetov� teplota v tomto roku dosiahla 16,9 st. Celzia , co je o 0,4 stupna viac ako je priemer z obdobia rokov 1961 a� 1990. Teploty na pevnine s�ce v roku 1997 neprekonali rekord z roku 1990, ale k absol�tnemu rekordu prispela teplota nad oce�nmi a v�razn� zv��enie �cinku El Nino (zohrievanie sa �irok�ho pr�du oce�nu). S�casne tento �rad ozn�mil, �e 9 z uplynul�ch 11 rokov bolo najteplej��ch od doby, odkedy sa priemern� celosvetov� teplota v�bec meria.

10. Podla niektor�ch meteorol�gov n�rast teploty mor� o 3 a� 4 stupne ako vypl�va z atmosferick�ch modelov, m��e sp�sobit n�rast niciv�ho potenci�lu hurik�nov a� o 50 % a vyvol�vat pravideln� b�rky, v ktor�ch r�chlost vetra bude dosahovat aj 350 km/hod. Topenie ladovcov a tepeln� zv�c�ovanie objemu morskej vody m��e sp�sobit n�rast morskej hladiny a ohrozenie n�zko le�iacich oblast�. Predpoklad� sa, �e oteplovanie atmosf�ry m��e do roku 2030 sp�sobit n�rast hladiny mor� o 18 cm, pricom r�chlost tohto n�rastu u� dnes predstavuje 3 a� 10 mm za rok. Ak bude s�casn� trend v emisi�ch sklen�kov�ch plynov pokracovat dalej, ocak�va sa �e hladina mor� sa zv��i o 65 cm do roku 2100. Situ�cia je o to z�va�nej�ia, �e aj keby do�lo k stabiliz�cii koncentr�cie sklen�kov�ch plynov v atmosf�re, vzhladom na velk� zotrvacnost cel�ho klimatick�ho syst�mu, hladina mor� bude nadalej st�pat e�te niekolko desatroc�. Zmenu kl�my potvrdzuj� aj merania zo Slovenska. V Druhej n�rodnej spr�ve o klimatick�ch zmen�ch vypracovanej ministerstvom �ivotn�ho prostredia v roku 1997 sa uv�dza, �e z anal�zy doteraj�ieho v�voja a zmien kl�my na Slovensku vypl�va, �e: Trend priemernej rocnej teploty vzduchu u n�s je v�znamne rast�ci. V Hurbanove vzr�stla priemern� teplota o 1 st. Celzia od roku 1901 s maximom rastu v posledn�ch 7 rokoch. Podobn� trendy boli zaznamenan� aj na in�ch miestach Slovenska. Trend rocn�ch �hrnov zr�ok je v�znamne klesaj�ci. V Hurbanove predstavuje pokles zr�ok asi 90 mm od roku 1901 (co je 17% z norm�lu 1961-1990) s minimom v poslednom 14-rocnom obdob�. Trend odparovania vody z p�dy je v�znamne rast�ci s maximom v poslednom 7-rocnom obdob�. Priemern� vlhkost p�dy je v�znamne klesaj�ca od roku 1901. Na juhoz�padnom Slovensku je tento pokles vy��� ako v in�ch oblastiach Slovenska. V�skyt mimoriadnych hodn�t v obdob� 1981-1994 je ovela castej�� ako pred rokom 1981.