200 likes | 454 Views
JEAN - BAPTISTE POQUELIN – MOLIèRE. Molière. ┼ 17.februára1673. * 15. januára 1622. Autor tých najlepších komédií a satír. Je pokladaný za zakladateľa európskej klasickej komédie. Z tvorby: Zdravý nemocný, Don Juan, Mizantrop, Tartuffe, Malá škola žien, Preciózky...
E N D
JEAN - BAPTISTE POQUELIN – MOLIèRE
Molière ┼ 17.februára1673. * 15. januára 1622
Autor tých najlepších komédií a satír. Je pokladaný za zakladateľa európskej klasickej komédie. Z tvorby: Zdravý nemocný, Don Juan, Mizantrop, Tartuffe, Malá škola žien, Preciózky... »1658Spoločnosť účinkuje v Paríži po mnohých rokoch hrania po dedinách a mestečkách Francúzka. Molière sa teší priazni Ľudovíta XIV., ale takisto má opozíciu intrigánov priamo na kráľovskom dvore. »15. február 1665 Premiéra Dona Juana pred Ľudovítom XIV. Stendhal tvrdí, že hru napísal najprv Tirso de Molina a v roku 1664 ju hral v Paríži akýsi divadelný súbor s veľkým úspechom. »1667 Mizantrop »1668 Lakomec »1669 Tartuffe, Zdravý nemocný, 1673 »1673 Zdravý nemocný
E F F U T R A T
Periodizačné Zaradenie: Klasicizmus Žáner: Divadelná hra Druh: Komédia
V tejto hre Molière poukázal na nekalé praktiky príslušníkov Spoločnosti Najsvätejšej sviatosti – COMPAGNIEDUSAINTSACREMENT Táto tajná organizácia bola založená už na začiatku 17. storočia a mala vo všetkých vrstvách svojich špehov, ktorí sa ako directeurs de consience – akísi „riaditelia“ alebo „usmerňovatelia“ svedomia votreli do rodín a hocikedy cez dary alebo dedičstvo získavali majetok, peniaze alebo iné statky „do vrecka“ cirkvi. Okrem toho kontrolovali celé dianie v spoločnosti a bojovali proti svetským zábavám, proti poživačnosti, proti divadlu, peknému obliekaniu, proti fajčeniu a hlavne proti ateizmu. Táto spoločnosť propagovala náboženskú bigotnosť. Po premiére tejto hry musel Ľudovít XIV. na žiadosť parížskeho arcibiskupa túto hru zakázať, hoci Molière bol jeho obľúbencom.
ORGON; Elmírin manžel ELMÍRA; Orgonova manželka PANI PERMELLOVÁ; Orgonová matka DAMIS; Orgonov syn MARIANNA; Orgonová dcéra VALÉR; Mariannin milenec CLÉANT; Orgonov švagor POSTAVY TARTUFFE; pokrytec DORINA; Mariannina spoločnica LOYAL; úradný posol, exekútor Kráľovský komisár FILIPA; služka pani Permellovej
Vzťahy medzi postavami Pani Permellová Orgon + Elmíra Marianna Damis Valér Tartuffe
Hlavná myšlienka Strach z Boha ochromuje mnohé naše skutky Téma:Slepá dôvera podvodníkovi, ktorý sa tvári ako zbožný človek Idea:Pokrytectvo a využívanie vlastnej moci vo svoj prospech cirkvi.
Dej Tartuffa sa odohráva v Orgonovom dome v Paríži, v druhej polovici 17. storočia. Pán Orgon sa v kostole spozná a veľmi si obľúbi napohľad zbožného žobráka Tartuffa a vezme ho k sebe bývať. Tartuffe si Orgona omotá okolo prsta svojimi naoko múdrymi rečami o Bohu. Celá rodina sa snaží Orgonovi vysvetliť aký je Tartuffe pokrytec a luhár. Orgon je však „hluchý a slepý.“ Fanaticky verí tomu, čo mu Tartuffe narozprával. Všetko vyvrcholí Orgonovým rozhodnutím, že sa jeho dcéra Mariana za Tartuffa vydá. Zabudol však na to, že ju už prisľúbil Valérovi, ktorý ju miluje. Mariana k Valérovi nie je chladná(tiež ho miluje), ale z úcty k svojmu otcovi, ktorý je v otázke za koho sa má vydať neoblomný, povolí svoju svadbu s tučným, nadutým, červeným.. slizkým a odporným Tartuffom. Marianina služobná Dorina je rozhodnutím svojej pani rozhorčená a privedie k nej Valéra , aby sa všetko vyriešilo. Po počiatočnej hádke si milenci padnú do náručia a povedia si že sa milujú. S Dorininou pomocou vymyslia plán ako odstrániť Tartuffa z domu a ukázať otcovi jeho pravú tvár.
Takto sa Orgon správal k Tatuffovi: Len bratom volá ho a má ho hrozne rád, že dcéru, syna mať ba ženu nechce znať. Taj srdca, rozumu vždy jemu zverí len, On nad ním panuje sťa vládca – suverén. A ho len objíma, sa večne mazná s ním, že ani k milenke nik nie je nežnejším: Vždy za vrch stola ho zve, prosí, posadí a veľmi teší ho, že je jak desiati. Všetko, čo najlepšie, to jemu treba dať, hneď volá „na zdravie“ , keď si chce zakýchať. Nuž, ako šialený: on mu je hrdina a vždy ho cituje, zrak z neho nesníma. Čo spraví, preňho je hotovým zázrakom, A každý jeho bľak - dar sveta – oráklom. A Tartuffe vyzná sa, ten pozná hlupáčka, má tisíc spôsobov ako ísť na vtáčka.
V treťom dejstve sa dej nečakane skomplikuje a zvrtne sa nečakaným smerom. Dorina povie Marianinmu bratovi Damisovi, čo si zasa Orgon vymyslel a ten sa chce v svojej mladíckej nerozvážnosti na Tartuffa vrhnúť a niečo mu spraviť. V tej dobe vstupuje do hry Orgonova žena Elmíra a snaží sa Tartuffa prehovoriť, aby si nebral Marianu za ženu. Tartuffe jej však padne k nohám a bez ostychu jej vyzná lásku. Elmíra sa však nenechá vyviesť z miery a Tartuffovi sa škaredo vysmeje. Toto všetko však sleduje Damis, nevydržia mu nervy a vtrhne na scénu. Kričí, že všetko povie otcovi a Tartuffa sa konečne všetci zbavia. Elmíra sa ho snaží usmerniť, ale Damis sa nechce dať. V tejto chvíli prichádza na scénu Orgon, ktorý keď začuje, že “chudáčika a pána svätého“ Tartuffka obviňuje jeho syn ničomu neverí a Damisa vyhodí z domu. Aby si Tartuffa udobril prepíše na neho svoj dom. Elmíra prehovorila Orgona, aby sa schoval pod stôl a počúval. Dala si zavolať Tartuffa a keď prišiel začala ho zvádzať. Najprv Tartuffe hral dotknutého, ale čím ďalej sa viac rozpaľoval, až chcel „pán svätý a nedotknutý“ Elmíre ukázať svoj dôkaz lásky. To bolo príliš už aj na Orgona ktorý vyskočil spod stola a vyhodil Tartuffa z domu. Pozabudol však na to, že dom je prepísaný na Tartuffa. A k tomu ešte sa mu predtým zveril, že má nejakú kazetu s listinami od svojho, kráľom stíhaného priateľa.
Tartuffe teda nabehol ku kráľovi žalovať. Kráľ našťastie vedel čo je Tartuffe zač, nechal ho zatknúť a Orgonovi vrátil dom.
Šťastný koniec Nakoniec všetko končí šťastne: Marianna sa vydá za Valéra Orgonovi ostane strecha na hlavou
Citáty „Pokrytcov bráňte sa, pobožných vážte si tak vzorom stanete sa starcom, mládeži. Aak už zkrajností si máte vyberať, skôr obeť pokrytca, než pobožného kat.“(Cléant) „Bo každý bojí sa, čo druhý naňho má, len samé klebety až dušu omína.“(pani Permellová) „Ak slovo vyplním – atým sa prehreším, kto ma na to dohnal, ten bude černejší.“ (Elmíra) „Nužťažko zastaviť osudu kolesá...“(Tartuffe) „Viem, že nieto krajšieho ničoho na svete než svätec ozajstný.“(Cléant) „Čím menej zásluhy, tým menej odvahy.“(Tartuffe) „Keď vašu nadľudskú žiaru zbadal som, som celý oslepol a stal sa vazalom.“ (Tartuffe) „Nie je hriechom hriech, keď oňom nik nevie.“(Tartuffe) „Cnosť ženy závisí vraj vždy len od muža a nechuť k nemu je len ničí, narúša.“(Dorina) „Dobrákom svet často nepraje.“ (pani Permellová)