Sociálna práca v zdravotníctve MUDr. Orgonášová Mária , PhD

1. Prednášky pre poslucháčov Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, 1. roč. – externí poslucháči II. st., šk. r. 2011/2012 Sociálna práca v zdravotníctve MUDr. Orgonášová Mária, PhD

2. ÚVOD Sociálna práca v zdravotníctve zahŕňa starostlivosť • o ľudí s akútnym ochorením (deti, dospievajúcich, dospelých a  starých ľudí – seniorov) • o ľudí so zdravotným postihnutím (so špecifickými zdravotnými a sociálnymi problémami) • o umierajúcich ľudí

3. História sociálnej práce v zdravotníctve • Neorganizovaná forma - náhodná, neuvedomelá - pomoc chorým, sirotám a opusteným ľuďom - pomoc spojená s kresťanstvom – rehoľné spoločenstvá (opatrovateľsko – ošetrovateľské činnosti) • Organizovaná pomoc - datuje sa na začiatok 9. storočia - starostlivosť o chorých často viazaná na kláštory, neskôr mestské nemocnice (kombinácia útulku a domova pre starších) - rozmach v tejto oblasti nastáva v 19. storočí (kvalifikované sociálne sestry v nemocniciach, sociálni pediatri a gerontológovia)

4. História sociálnej práce Územie dnešného Slovenska - Československa - pomoc viazaná na kláštory - 11. storočie – charitatívno - liečebná pomoc, zakladanie prvých nemocníc - 11. a 12. storočie – mestské špitály - 13. storočie – angažovanosť mnohých osobností (Anežka Česká) - od 14. storočia – záujem miest o problematiku zdravia (najstarší „špitál“ sv. Ladislava v Bratislave), - neskôr nemocnice na Spiši – v Levoči, Kežmarku a v okolí banských miest

5. História hospicovej starostlivosti – pokr. Územie Slovenska: • prvé oddelenie špecializované na paliatívnu starostlivosť vzniklo vo februári 1995 v Národnom onkologickom ústave v Bratislave • ďalšie paliatívne oddelenia, resp. paliatívne jednotky vznikajú na geriatrických klinikách, pri DSS, pri LDCH • v súčasnosti pôsobí na území SR cca 25 hospicov Cit. Hatoková a kol.: Sprevádzanie chorých a zomierajúcich

6. Cieľ predmetu: Poskytnúť informácie: • o prepojenosti sociálneho a zdravotníckeho sektoru • o nevyhnutnosti a mimoriadnom význame pôsobenia sociálneho pracovníka v oblasti zdravotníctva a o perspektívach rozvoja tejto oblasti sociálnej práce • o sociálnom dopade niektorých ochorení na jednotlivca, aj na spoločnosť • o úlohách a špecifikách práce sociálneho pracovníka vo vybraných zdravotníckych zariadeniach

7. Sylabus predmetu: • Základné pojmy (zdravie, choroba, zdravotné postihnutie, klient sociálnej práce) • Sociálna služba v zdravotníctve (sociálna sestra – sociálny pracovník ako stály člen zdravotníckeho tímu) • Špecifické povinnosti sociálnej sestry a formy sociálnej práce na vybraných zdravotníckych úsekoch (gynekológia, pediatria, chirurgia, ortopédia,onkológia, geriatria, psychiatria, kúpeľná starostlivosť). • Práva pacientov (Charta práv pacientov, platná soc. a zdrav. legislatíva, sociálne aspekty zdrav. poistenia). • Etika práce sociálneho pracovníka • Burn Out syndróm

8. Politika „Zdravie pre všetkých v 21 storočí“ -dokument WHO z r. 1999 Dlhodobý zámer: dosiahnuť úplný potenciál zdravia pre všetkých. Hlavné smery: • podporovať a ochraňovať zdravie ľudí po celý život, • znižovať výskyt nových prípadov závažných chorôb a poškodení.

9. Etická báza zdravotnej politiky 1. zdravie, ako základné ľudské právo, 2.rovnosť v zdraví a solidarita pri realizácií opatrení na zlepšenie zdravia, 3.účasť a zodpovednosť jednotlivcov, skupín, inštitúcií a komunít za sústavný rozvoj zdravia

10. Definície zdravia Chápanie pojmu zdravia závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja a jej kultúry. Florence Nightingelová: „Zdravie znamená dobre sa cítiť a naplno využívať svoje sily“. Zdravie je proces rozvíjania, používania, ochraňovania všetkých zdrojov ľudského tela, duše, mysle, rodiny, komunity a prostredia. WHO /1947/ definuje zdravie ako stav úplnej psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby či slabosti.

11. Definícia choroby Choroba je „porucha zdravia, súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu“. Východiskom z choroby môže byť úplné vyliečenie - návrat zdravia, dlhodobé až trvalé zhoršenie - porucha zdravotného stavu (zdravotné postihnutie), resp. ukončenie života. Choroba znamená akékoľvek zlyhanie fyziologických funkcií organizmu, prípadne zlyhanie interakcií medzi organizmom a prostredím. Zdravie a chorobu nemožno chápať ako protiklady ľudského života, ale ako súčasť života.

12. Sociálne a psychické vplyvy na vznikochorenia • Nízky ekonomický status • Vzdelanie – uvedomelejší prístup, rozhľad • Bývanie – kvalita bývania, hygienické podmienky, spôsob kúrenia, chlad, vlhko /mesto, vidiek/ • Práca – pracovné prostredie a pracovný proces, fyzická a duševná práca, choroby z povolania... • Neschopnosť zvládať životné situácie, nízka kvalita a kvantita vzťahov (vredová choroba, zlom v príslušnosti k nejakej sociálnej skupine, v ktorej sa človek cítil dobre) • Voľný čas – dovolenka, možnosť relaxácie, kultúra, prechádzky, šport,

13. Sociálne a psychické vplyvy na vznik ochorenia – pokrač. • Spôsob života: 50 – 60 %, /nevhodná výživa, zneužívanie návykových látok, stres, málo pohybu, nevhodné sexuálne správanie/, 20-25% kvalita prostredia, 10-15% genetika, organizácia zdravotnej starostlivosti • Výsledky výskumu – analýza príčin onkologického ochorenia so zameraním na udalosti 7 rokov pred zistením ochorenia poukázala na najčastejšie vplyvy na vznik ochorenia: alkoholizmus manžela, úmrtie blízkej osoby, nevera, vzťahové problémy, pracovné vyčerpanie, strata práce, hektický spôsob života, narodenie dieťaťa s postihnutím (vnúčaťa)

14. Definícia zdravotného postihnutiapodľa Dohovoru OSN, 2006) Osoby so zdravotným postihnutím zahrňujú osoby, ktoré majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému a účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými.

15. Definície zdravotného postihnutia v SR Invalidným občanom podľa zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je občan, u ktorého rozhodnutím posudkovej komisie sociálnej poisťovne % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania je vyššia ako 40%. Občanom so zdravotným postihnutím na účely zamestnávania podľa z. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti je: „občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu“ Občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na účely z. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je „občan, u ktorého pokles miery funkčnej schopnosti je 50% a viac“.

16. Zdravotné postihnutia - delenie • Telesné postihnutia – problémy s mobilitou • Sluchové postihnutia – problémy s komunikáciou • Zrakové postihnutia – problémy s orientáciou • Kombinované postihnutia – prelínanie jednotlivých postihnutí, viacnásobné postihnutie • Mentálne postihnutia (mentálna retardácia) – intelektová dizabilita, napríklad u geneticky podmienených syndrómov – často viacnásobné postihnutie • Civilizačné choroby (chronické choroby) • Psychiatrické ochorenia

17. Rôzne druhy zdravotných postihnutí - základné delenie - schéma

18. Základné pojmy v charakteristike zdravia, choroby, zdravotného postihnutia – podľa ICF -Porucha(impairment) - akákoľvek strata alebo abnormálnosť v psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre alebo funkcii - Dizabilita – akékoľvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti vykonávať nejakú činnosť spôsobom, alebo v rozsahu, aký je považovaný u človeka za normálny (vzhľadom na vek, pohlavie, sociálne a kultúrne podmienky a pod.) - Handicap – nepriaznivá spoločenská situácia, vyplývajúca z poruchy alebo dizability, ktorá obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, ktoré sú pre túto osobu normálne.

19. Klasifikácia dizability • dizabilita v správaní sa •  dizabilita v komunikácii (dizabilita k počúvaniu reči, k porozumeniu reči, k rozprávaniu,), v orientácii • dizabilita v osobnej starostlivosti (problémy s kontrolou vylučovania, v osobnej hygiene, v obliekaní, v stravovaní) • lokomotorická dizabilita (dizabilita k chôdzi, k behu, k zdolávaniu schodov,k premiestňovaniu, k doprave, k zdvíhaniu, iná ), dizabilita v obratnosti •  situačná dizabilita (vo vytrvalosti, k znášaniu teploty, k znášaniu hluku, osvetlenia, pracovných stresov, k znášaniu iných činiteľov životného prostredia, iné) •  iné obmedzenia činnosti

20. Poruchy telesnej štruktúry a pohybovej funkcie – lokomotorická dizabilita Vrodené poruchy štruktúry alebo funkcie tela (chýbanie, resp. deformácia končatiny, detská mozgová obrna, spina biffida a iné), Poúrazové stavy (amputácie, poškodenia chrbtice, iné) Dôsledky chronických ochorenípohybového aparátu (artritídy alebo artrózy) Dôsledky neurologických ochorení: • Roztrúsená mozgovo-miechová skleróza • Dôsledky neuro - muskulárnych ochorení - svalové dystrofie – t.č. poznáme 9 druhov • Parkinsonova choroba • Stavy po mozgovej príhode • Iné

21. Poruchy zmyslových orgánov - dizabilita v orientácii, v prístupe k informáciám a v komunikácii Poruchy zraku (strata oka, ťažká porucha zraku u oboch očí, resp. u jedného oka s oslabením zraku druhého oka, stredná porucha zraku u oboch očí, iná porucha zraku) Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - úplná, alebo hlboká porucha vývoja sluchu, hlboká obojstranná strata sluchu, resp. v jednom uchu so stredne ťažkou poruchou druhého ucha, stredne ťažká obojstranná porucha sluchu, iná porucha sluchovej citlivosti) Iné sluchové alebo ušné poruchy, porucha vestibulárnej funkcie,

22. Poruchy vnútorných orgánov a geriatrické problémy – dizabilita vo vzťahu k prostrediu • mechanická a motorická porucha vnútornýchorgánov; • porucha kardiovaskulárnej a respiračnej funkcie; • porucha gastro-intestinálnej funkcie; • porucha tvorby a vylučovania moču; • porucha reprodukčnej funkcie; • defekty vnútorných orgánov; • iná porucha vnútorných orgánov

23. Možnosti vzniku handicapu • orientačný a komunikačný handicap •   handicap vo fyzickej nezávislosti (nezávislosť vzhľadom k pomôckam a podpore iných ľudí) •   pohybový handicap (možnosť a rozsah pohyblivosti od referenčného bodu, napr. od postele, od dvier) •   handicap v zamestnaní (nemožnosť konať ako je to obvyklé vzhľadom na pohlavie, vek a kultúru) •   handicap v spoločenskej integrácii (podieľať sa na obvyklých spoločenských vzťahoch a udržovať ich) •   handicap v hospodárskej sebestačnosti (v porovnaní s obvyklou socio-ekonomickou činnosťou a nezávislosťou)

24. Modely a prístupy k problematike zdravotného postihnutia: • Klinický (medicínsky) model – ZP je problém jednotlivca, spôsobený chorobou, traumou alebo iným zdravotným stavom, ktorý vyžaduje iba lekársku starostlivosť formou individuálnej, profesionálnej liečby. • Sociálny - Spoločenský model - ZP ako spoločenský problém nie je len atribútom jednotlivca ako skôr komplexnou paletou podmienok, z ktorých mnohé sú vytvárané spoločenským prostredím. Riešenie vyžaduje spoločenskú aktivitu a je kolektívnou zodpovednosťou spoločnosti v celej jej šírke. • ”Bio – psycho - sociálny” model, resp. prístup, o ktorý sa opiera dokument WHO z r. 2001 (Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – MKF) sa usiluje o integráciu oboch uvedených modelov, problém je potrebné hodnotiť a riešiť z pohľadu biologického, individuálneho, psychologického, i sociálneho (vrátane environmentálneho).

25. Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – MKF (2001) V popredí záujmu MKF je posúdenie zdravotného stavu jedinca z bio-psycho-socio-environmentálneho aspektu, t.j. • stav zdravia, resp. prítomnosť chorobných zmien štruktúry, resp. funkcie, • osobnostný rozmer, • možnostispoločenských aktivít aj pri zmenách štruktúr a funkcií jednotlivých systémov (možnosti uplatnenia sa a účasti na spoločenskom živote, • environmentálne faktory, ktoré charakterizujú ekosystém takéhoto jedinca

26. Opisy funkčnej schopnosti podľa MKF – alfanumerické kódovanie MKF používa alfanumerický systém, v ktorom písmená “b”, “s”, “d” a “e” označujú telesné funkcie, telesné štruktúry, aktivity a účasť, ako aj faktory prostredia. Za týmito písmenami potom nasleduje číselný kód. Kategórie MKF sú vypracované takým spôsobom, že širšie kategórie zahŕňajú podrobnejšie podkategórie hlavnejkategórie. Každého jednotlivca sa môže týkať niekoľko kódov na každej úrovni. Kódy MKF sú úplné iba ak pri nich figuruje aj tzv. kvalifikátor, ktorýoznačuje mieru úrovne zdravia (závažnosť problému). T

27. Posudzovanie podľa MKF • Pri MKF je na popísanie zdravotného stavu jednotlivca a na popis stavov, súvisiacich s jeho zdravím aplikovaný súbor alfanumerických kódov (kombinácia písmen a čísiel). • Opisy zdravia (zmeny funkcie, alebo štruktúry, spolu s doménami, súvisiacimi so zdravím - aktivity, účasť, životné prostredie) formou kódov, prezentujú komplexný aktuálny stav v danom momente (ako pri fotografickej snímke). • Opakované použitie posúdenia pomocou kódov umožňuje stanoviť priebeh (krivku) istého časového úseku, ako aj vývin pozorovanej skutočnosti, resp. porovnávanie situácie v rôznych regiónoch.

28. Rozsahy kódovania pri posudzovaní funkčných schopností, dizability a zdravia • Pri jednočíslicovej úrovni môže byť maximálny počet kódov na osobu 34 (8 telesných funkcií, 8 telesných štruktúr, 9 výkonnostných a 9 kapacitných kódov). • Pri dvojúrovňových jednotkách je celkový počet kódov 362. Pri podrobnejších úrovniach môže počet kódov dosiahnuť až 1424 jednotiek (napr. vo výskume). • Pri praktickej aplikácii ICF je na popísanie prípadu primeraný súbor 3 až 18 kódov s dvojúrovňovou (trojčíslicovou) presnosťou. Dvojúrovňová klasifikácia sa používa na prehľady a vyhodnotenia klinických výsledkov. • Podrobnejšia, štvorúrovňová verzia sa používa pri špecializovaných službách (napr. výsledky rehabilitácie, geriatria).

29. Zdravotnícke zariadenia Zdravotnícke zariadenia možno rozdeliť na: - štátne (verejné zariadenia) - neštátne (neverejné) zariadenia Podľa veku pacientov ich možno deliť na: - zariadenia pre deti - zariadenia pre dospelých ľudí • zariadenia pre seniorov • hospice

30. Sústava zdravotníckych zariadení a) ambulancie, vrátane staníc lekárskej služby prvej pomoci a ambulancie v zariadeniach sociálnych služieb, b) agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, c) záchranná zdravotná služba, d) špecializované zariadenia ambulantnej starostlivosti, e) dialyzačné strediská, f) polikliniky, g) nemocnice I. typu - v minulosti mali 4 základné oddelenia (interné, chirurgické, gynekologicko-pôrodnícke a detské). h) nemocnice s poliklinikou I. typu (okresné nemocnice) i) nemocnice s poliklinikou II. a III. typu (pre cca 1.5 mil. obyvateľov) j) fakultné nemocnice

31. Zdravotnícke zariadenia - pokr. k)  fakultné nemocnice s poliklinikou, l) vysokošpecializované odborné ústavy, m) liečebne pre dlhodobo chorých, n) zariadenia, ktoré poskytujú paliatívnu starostlivosť a hospice, o) geriatrické centrá, p) psychiatrické liečebne, psychiatrické nemocnice, psychiatrické stacionáre a centrá pre liečbu drogových závislostí, r) odborné liečebné ústavy s) prírodné liečebné kúpele, t) verejné lekárne, pobočky verejných lekárni a výdajne zdravotníckych pomôcok, u) zubné techniky.

32. Definícia sociálnej práce: „Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšeniu vzájomného prispôsobenia sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov, s využitím zdrojov a schopností osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov, poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú môžeme charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“, a „sprevádzanie“. (podľa Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci v SR, 1998)

33. Sociálna práca v zdravotníctve V zdravotníctve je sociálna práca neoddeliteľnou súčasťou liečebno - preventívnej starostlivosti a dopĺňa ošetrovateľskú a medicínsku starostlivosť tak, aby sa dosiahol všestranný, pokiaľ možno, trvalý liečebný úspech. Sociálny pracovník v zdravotníctve je neodmysliteľnou súčasťou práce zdravotníkov. Pracuje v tíme zdravotníckych pracovníkov – lekárov, zdravotných sestier, fyzioterapeutov, ale aj nezdravotníckych pracovníkov ako sú psychológovia, špeciálni pedagógovia, rečoví terapeuti a iní. Základným cieľom SP v zdravotníctve je skúmať a pomáhať riešiť situáciu v rodine, škole, na pracovisku a v spoločenskom prostredí (narušené vzťahy a situácie, ktoré vznikli v živote človeka následkom zdravotne a sociálne neželateľných zmien).

34. Etika sociálneho pracovníka Podľa Šoltésa (1996) tvoria etické aspekty neoddeliteľnú súčasť práce sociálneho pracovníka a to od začiatku samotnej komunikácie s pacientom, až po vyriešenie jeho problému. Sociálni pracovníci sa v našej republike riadia Etickým kódexom sociálnych pracovníkov SR Sociálny pracovník v zdravotníckom zariadení: • zachováva dôvernosť všetkých informácií, ktoré získal o pacientovi, mlčanlivosť o daných informáciách, zabezpečuje bezpečné uloženie dokumentácie, • nesmie zneužiť postavenie pacienta, ktorý je momentálne odkázaný na hospitalizáciu na to, aby bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli rozhodol o jeho budúcnosti,

35. Etika sociálneho pracovníka pokr. • má podporovať samostatnosť klienta a mal by mať k nemu zodpovedný a citlivý prístup, • má etickú zodpovednosť aj voči spoločnosti, voči svojim kolegom a v nemalej miere aj voči svojej profesii, • počas svojej praxe v zdravotníckom zariadení by mal permanentne rozvíjať svoje vzdelanie a vyzdvihovať poslanie svojej profesie • existuje aj etická požiadavka na dobrý telesný a duševný stav sociálneho pracovníka a na jeho odbornú a osobnostnú zdatnosť.

36. Osobnosť sociálneho pracovníka Dôležité osobnostné vlastnosti: • sociálne cítenie, empatia, • obetavosť pre iných, • zodpovednosť voči klientovi, • solidárnosť s chorými, • komunikatívnosť, schopnosť aktívneho počúvania, • snaha o ochranu a zachovanie dôstojnosti života a zdravia človeka, • odborná kvalifikácia.

37. Práca sociálneho pracovníka v zdravotníckych zariadeniach Sociálny pracovník pracuje v nemocniciach, LDCH, v odborných liečebných ústavoch, detských domovoch, DSS,,...Sociálny pracovník je súčasťou tímu a jeho práca na jednotlivých úsekoch zahrňuje: • Účasť na manažmente zdravotníckeho zariadenia (napr. pri riešení bezbariérovosti, prístupnosti k informáciám, v komunikácii) • Podporné poradenstvo (klientovi, rodine, vzdialenejším príbuzným, kontakt so zamestnávateľom, s komunitou) • Ochranu, etiku, • Plánovanie (uplatňovanie princípov včasnej sociálnej intervencie u detí, ale aj u dospelých), • Zdravotnú edukáciu (najmä pre pacientov s chronickým ochorením), • Účasť na paliatívnej liečbe a ošetrovaní chronicky chorého pacienta • Sprevádzanie umierajúceho pacienta.

38. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka • spolupôsobiť pri zabezpečení komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti o pacientov v zdravot. zariadení • skúmať sociálnu anamnézu, určiť sociálnu diagnózu, vypracovať plán sociálnej terapie, určiť rozsah, druh a potrebu sociálnych opatrení • poskytovať odborné rady z oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia • pomáhať pacientovi prekonávať prekážky sociálneho, morálneho, ekonomického charakteru, ktoré bránia úspešnému postupu liečby • podieľať sa na odstraňovaní nepriaznivých dopadov choroby, spolupracovať pri opätovnom začlenení chorých do spoločnosti

39. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr. • zúčastňovať sa podľa potreby lekárskych vizít, zisťovať aktuálne potreby a požiadavky chorých • poskytovať sociálne služby nielen osobám, nachádzajúcim sa v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú jej hlásené, ale aj osobám, ktoré sama vyhľadáva, alebo ktoré o pomoc sami požiadajú • hodnotiť nadobudnuté informácie a na ich základe vypracúvať návrhy pre potreby sociálnej diagnózy, sociálnej starostlivosti a terapie,

40. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr. • spolupracovať s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi (nielen lekár, ale aj sestra, psychológ, fyzioterapeut) presadzovať a uplatňovať sociálne aspekty v práci všetkých zdravotníckych pracovníkov, • spolupracovať s rodinnými príslušníkmi, sociálnymi pracovníkmi, súdmi, sociálnymi kurátormi • spolupracovať s ÚPSVaR v rámci starostlivosti o rodinu a dieťa, o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc (osoby so zdravotným postihnutím, rómske etnikum, alkoholici, delikventi), • viesť dokumentáciu o činnosti sociálnej služby • vykonávať výchovnú a sociálne osvetovú činnosť

41. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr. • s ošetrujúcim lekárom konzultovať spôsob realizácie sociálnych zásahov, sprostredkúvať a navrhovať opatrovateľskú službu; sprostredkúvať spoločenské a ekonomické záležitosti a pomáhať pri vybavovaní sociálnych nárokov a potrieb klienta. V prípade poverenia, podľa potreby zastupovať chorého na úradoch, súdoch,... • pomáhať pri umiestňovaní do zdravotníckych, školských alebo sociálnych zariadení, pomáhať pri umiestňovaní detí na základe rozhodnutia súdu do detských domovov, domovov sociálnych služieb,... • presadzovať a uplatňovať sociálne aspekty v práci všetkých zdravotníckych pracovníkov,

42. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka– pokr. • spolupracovať s inštitúciami 3. sektoru.. • získavať rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a najbližšie okolie chorého pre spoluprácu, aktívnu pomoc pri riešení sociálnych problémov chorého a pre spoluprácu pri jeho sociálnej integrácii • sledovať aktuality a zúčastňovať sa na školiacich akciách, za účelom zvyšovania svojich odborných vedomostí, spolupracovať pri výskumných úlohách, prieskumoch • viesť dokumentáciu o činnosti sociálnej služby, spracúvať ročné správy o svojej činnosti

43. Syndróm vyhorenia sestier (Burn-out) Burn-out syndróm je v princípe stav fyzického, duševného a emocionálneho vyčerpania. Podľa WHO má Burn-out syndróm tri atribúty: • emočné vyčerpanie • depersonalizáciu • pocit osobného zlyhania

44. Syndróm vyhorenia – vývoj Fázy vývoja: • nadšenie – vysoké ideály, ochota pracovať nad rámec svojich povinností • stagnácia – nadšenie opadá, únava • frustrácia – sestra vníma pacienta negatívne, neurotické príznaky, chaotické konanie • apatia – úplná strata nadšenia a elánu,sklamanie a vyčerpanie • vlastný syndróm vyhorenia – strata zmyslu práce, ľahostajnosť až cynizmus, odosobnenie, dehumanizácia

45. Prevencia syndrómu vyhorenia Vonkajšie predpoklady: • organizácia práca • pracovné prostredie • finančné ohodnotenie Vnútorné predpoklady u jednotlivca • rovnováha medzi zodpovednosťou a právomocami • aktívny prístup k identifikácii vlastných potrieb (asertivita, identifikácia vlastných potrieb, využívanie relaxačných možností)

46. Sociálna práca v zdravotníctve - odbory Odbory v sieti zdravotníckej starostlivosti • Sociálna pediatria • Sociálna psychiatria • Sociálna gerontológia • Sociálna onkológia • Iné

47. Faktory vonkajšieho prostredia, ktoré ovplyvňujú proces liečby • Celkové prostredie nemocnice, počet pacientov v jednotlivých izbách, otvorenosť resp. uzavretosť zariadenia, • Spôsob oznámenia diagnózy, poskytovanie neúplných, skreslených informácií o chorobe, o liečbe, • Vzťahy medzi personálom (napr. ambivalencia - nejednotnosť, poskytovanie rozdielnych informácií, čo spôsobuje neistotu pacienta), • Omyly v liečbe, pri podávaní liekov a pod.

48. Negatívne reakcie na liečbu v nemocnici - Hospitalizmus Ide o silnú negatívnu reakciu na dlhodobú hospitalizáciu. Prejavuje sa určitou pasivitou, strnulosťou, pocitom únavy, nezáujmom, nechuťou do akejkoľvek činnosti, strachom a úzkosťou, Vedie k odmietaniu liečby, pacient neparticipuje na procese liečby. Postihuje najčastejšie: 1. deti – zaostávajú vo vývine, strácajú novšie návyky – regresia - reagujú skľúčenosťou, plačom, hnevom, protestmi, negativizmus, vykonávajú stereotypné pohyby, cumľú prsty, 2. starších ľudí – prejavuje sa ľahostajnosťou, depresiou, nechutenstvom, nespavosťou, apatiou,

49. Ako predchádzať hospitalizmu: • zabezpečiť príjemné prostredie nemocnice, • poskytnúť jasné informácie o fungovaní zariadenia, možnosti kontaktu s vonkajším svetom, o tom, na koho sa obrátiť s problémami a pod. • udržiavaťpacienta v aktivite – rôzne druhy terapie (arteterapia, ergoterapia, komunitná práca, aktívne využívanie voľného času), • udržiavaťpacienta v dobrom duševnom stave,vytvárať príjemnúatmosféru(rozhovory, príjemné sociálne prostredie pacienta aj personálu), Sociálny pracovník môže hrať kľúčovú úlohu vo všetkých týchto aspektoch !!!

50. Možné reakcie pacienta na oznámenie diagnózy Šok: neschopnosť racionálne uvažovať, pacientsa pýta, prečo práve on, nevie tomu uveriť Popretie: neprijatie choroby, jej odsunutie od seba Hnev: agresivita:zameraná na seba alebo obrátená proti iným ľuďom, na ktorých pacient prenáša zodpovednosť za svoju diagnózu Aktivita: pacient hľadá všetky možnosti liečby, aj alternatívne Vyjednávanie: pacient si dáva časové hranice, do kedy ešte bude žiť, do kedy musí vydržať Depresia: apatia, zúfalstvo, rezignácia, strach zo smrti Vyrovnanie sa s diagnózou: prijatie choroby, úprava životného štýlu, racionálne riešenie situácie