60 likes | 532 Views
Veľká francúzska revolúcia. Autor: Kristín a Macáková. Príčin, pre ktoré vypukla Francúzska revolúcia bolo viac. Jednou zo zásadných bolo to, že sa utvárala nová, osvietensky orientovaná verejnosť, ktorá už nemala dôveru v absolutistický systém „starého režimu“ ( ancien régime ),
E N D
Veľká francúzska revolúcia Autor: Kristína Macáková
Príčin, pre ktoré vypukla Francúzska revolúcia bolo viac. Jednou zo zásadných bolo to, že sa utvárala nová, osvietensky orientovaná verejnosť, ktorá už nemala dôveru v absolutistický systém „starého režimu“ (ancien régime), politicky nanajvýš skompromitovaný a ekonomicky otrasený neúrodou a hospodárskymi krízami. Udalosti pred vypuknutím revolúcie 5.5.1789 zvolanie generálnych stavov (po prvýkrát od r. 1614) - duchovenstvo (1. stav) - šľachta (2. stav) - buržoázia (3. stav) 17.6.1789 tretí stav sa (na návrh E.J. Sieyésa) vyhlásil za Národné zhromaždenie 20.6.1789 poslanci 3. stavu prisahali vo versailleskej Loptovej sieni, že sa nerozídu, kým nesformulujú ústavu 23.6.1789 Ľudovít XVI. žiada rozpustenie Národného zhromaždenia 6.7.1789 Nár. zhromaždenie sa vyhlásilo za Ústavodarné národné zhromaždenie
Priebeh revolúcie 14.7.1789 útok na Bastilu – začiatok revolúcie 4. - 5.8.1789 vznikol klub jakobínov: Girondisti Montagnari (Hora) Hébertovci Markíz de La Fayette (Marie Joseph Motier) Na začiatku revolúcie bol hlavným veliteľom parížskej Národnej gardy. Hlásal liberálne myšlienky (ľudské práva, nezávislosť). 26.8.1789 prijatie Deklarácie ľudských a občianskych práv 5.10.1789 pochod do Versailles 19.6.1790 zrušenie dedičnej šľachty 12.7.1790 civilná ústava duchovenstva 21.6.1791 kráľov neúspešný pokus o útek 1791 prijatie ústavy (124 článkov) 23.12.1792 vyhlásenie republiky 21.1.1793 poprava Ľudovíta XVI.
10.8.1793 III. Ústava 1793 jakobínske povstanie 1793 – 1794 „vláda gilotíny“ Konvent zriadil Výbor pre verejné blaho Maximilien de Robespierre Bol vymenovaný za predseduVýboru pre verejné blaho. Zaviedol „vládu gilotíny“. 28.7.1794 sa stal obeťou teroru, ktorý nastolil (popravili ho). Dejiny nikdy neodhalili, aký bol podiel idealizmu a fanatizmu v jeho konaní. 1795 povstanie v Paríži 1796 „spiknutie rovných“ Pod zástavou „slobody, rovnosti a bratstva“ sa vo Francúzsku najskôr uskutočnila politická ústavná revolúcia, ktorej nositeľom bola buržoázia. Popritom však prebiehala ľudová revolúcia, ktorej nositeľom boli spolitizované malomeštiacke vrstvy v mestách (1789 pád Bastily). K tomu sa pripojili roľnícke povstania na vidieku. Veľká francúzska revolúcia sa stala obeťou vlastnej radikálnosti, na konci ktorej bol štátny prevrat generála Napoleona Bonaparteho.
Zdroje Kronika ľudstva Dejiny Európy: Jacques Aldebert, Johan Bender, Jiří Gruša, Scipione Guarraccino, Ignace Masson, Keneth Milne, Foula Pispirongou, Juan Antonio Sanches Y Garcia Sauco, Antonio Simoes Rodrigues, Ben W. M. Smulders, Dieter Tiemann, Robert Unwin Velká francouzská revoluce a Evropa: Miroslav Hroch, Vlasta Kubišová Encarta Encyklopedia