220 likes | 415 Views
VLÁDA OSVIETENSKÉHO ABSOLUTIZMU. Satmársky mier znamenal ukončenie povstaní uhorskej šľachty proti panovníkovi, Habsburgovci si udržali Uhorsko a šľachta svoje výsady – nezdaniteľnosť
E N D
Satmársky mier znamenal ukončenie povstaní uhorskej šľachty proti panovníkovi, Habsburgovci si udržali Uhorsko a šľachta svoje výsady – nezdaniteľnosť • Karol III., nastúpil na trón po Jozefovi I., sa zaviazal, že bude vládnuť so snemom a dodržiavať zákony. Uhorsko súhlasilo so zavedením vojenskej dane a stálej armády, čo zároveň posilnilo moc panovníka
záujmy dvora sa však sústredili na Nemeckú ríšu – na Prusko, ríša však nebola pevná, prebiehali zápasy o udržanie trónu, čo bolo podnetom k rozsiahlym reformám a toto obdobie preto nazývame osvieteneckýmabsolutizmom – viera v rozum, vzdelanie pre všetkých. Štát začal zasahovať do života spoločnosti, nastala modernizácia, centralizácia ríše, zavádzal sa jednotný byrokratický aparát, pričom sa oslabovali privilégia a výsady šľachty, ktoré brzdili modernizáciu
KAROL III. 1711 – 1740: sa podľa rozhodnutia otca Leopolda I. mal stať po vymretí španielskych Habs. následníkom trónu v Španielsku. Keď r. 1711 zomrel Karolov brat Jozef I. Karol bol jediným mužským potomkom Habsburgovcov. R. 1714 sa vzdal nároku na španielsky trón, k monarchii pripojil Slovensko, vých. Chorvátsko (Slavónsko) a severné Srbsko (Vojvodina).
Karol, aby zabezpečil dedičnosť trónu pre svojich dedičov hoci by to neboli mužskí potomkovia, vydal r. 1713 pragmatickú sankciu, ktorá hlásala nedeliteľnosť vlády Habs. nad všetkými krajinami ríše a upravoval nástupnícky poriadok – po vymretí mužov na trón mohla zasadnúť aj žena. Karol sa snažil, aby sankciu uznalo aj zahraničie
MÁRIA TERÉZIA 1740 – 1780: • po nástupe MT na trón sa proti jej nárokom na uhorský trón postavili Bavori, Sasi, Francúzi, čo vyvrcholilo vovojne o rakúske dedičstvo: 1741 – 48medzi Rakúskom a Pruskom. Pruský kráľ Fridrich II. obsadil Sliezsko (žiadal ho za uznanie sankcie).
Bavorský kurfirsta Karol Albrecht sa dal s pomocou Fr. korunovať za českého kráľa a nemeckého cisára, Mária Terézia zvolala uhorský snem v BA, požiadala o pomoc a spolu s vojskom Anglicka získala späť české územie. Mier bo podpísaný r. 1745 v Drážďanoch – manžel MT František Lotrinský bol zvolený za nemeckého cisára a Fridrich II. sa vzdal nároku na Sliezsko (najpriemyselnejšiu časť monarchie)
konflikt pokračoval v sedemročnej vojne: 1756 – 1763 vojna medzi Pruskom a Sliezskom. Rakúsko sa muselo definitívne vzdať Sliezska kvôli slabej vojenskej obrane
panovníčka prestala zvolávať snem v Uhorsku, pretože narazila na odpor šľachty, vládla formou nariadení. Vymenovala syna Jozefa za spoluvládcu a zaťa Alberta za miestodržiteľa v Uhorsku a uvedomila si zaostalosť monarchie a slabú vojenskú prípravu, čo bolo základom pre začiatok reforiem • namiesto latinčiny zavádzala do úradného styku nemčinu • poradcami v oblasti školstva boli pre MT Matej Bell a Adam František Kollár
M T zmenila orientáciu v zahraničnej politike → monarchia sa orientovala na Francúzsko (sobáš Márie Antoinetty s Ľudovítom XVI.), rozdelila Poľsko a Rakúsko získalo Halič pod uhorskú správu a opäť sa začlenilo 13 spišských miest do monarchie (Žigmund Luxemburský ich dal r. 1412 do zálohy)
Reformy: s cieľom hospodársky povzniesť monarchiu, aby bola schopná konkurovať západu, reformy sú začiatkom osvietenského absolutizmu. Urbársky patent – 1767 – upravovali sa povinnosti poddaných voči zemepánom, štát chránil poddaného pred nadmerným zaťažením, určil maximálne poddanské povinnosti.
Zo súkromnoprávneho vzťahu zemepán - poddaný sa stal verejnoprávny vzťah. Rozvoj manufaktúr – priemyselná výroba sa mala sústreďovať v rakúskych a českých krajinách a Uhorsko sa malo venovať poľnohospodárstvu + odbytisko výrobkov. Reforma školstva – 1777 Ratio educationis – jednotný školský systém všetkých typov škôl, povinná dochádzka od 6 do 12 rokov detí. 3 typy škôl: triviálne (ľudové) – učilo sa písať, čítať, počítať, základy hospodárenia.
Gymnázia a lýcea venovali pozornosť prírodným vedám a univerzity boli na Slovensku len v Trnave (r. 1777 presťahovaná do Budína) a Košiciach – r. 1777 zrušená. R. 1762 vznikla v Banskej Štiavnici Banská akadémia – najstaršia VŠ o odbore baníctva na svete. Na stredných školách, ktoré spravovala cirkev sa vyučovalo v latinčine, na ľudových školách v materinskom jazyku.
Reforma súdnictva – M T zakázala procesy s čarodejnicami, zrušila mučenie, poddaný mal právo na obhajcu. Reforma zdravotníctva a osvety – ochrana pred nákazlivými chorobami, zakazovala sa mágia a povery. Vojenská reforma – modernizácia armády, zavedenie uniformy, stavali sa kasárne, vyplácal sa žold, pravidelné stravovanie, vojenské školy pre vzdelanie a výchovu dôstojníkov. Cirkevná reforma – zrušili sa žobrané rády a kláštory, ktoré nepracovali aj jezuitov.
Veda: Matej Bel vydal Notície – spracoval údaje o uhorských stoliciach, autorom máp bol Samuel Mikovíni, známy banský konštruktér – Matej Kornel Hell – autor čerpacieho zariadenia, ktoré kombinovalo vodnú energiu s konským pohonom. Jozef Kornel – vymyslel stroj na čerpanie vody z baní, syn Maximilián bol matematik a astrológ. Johann W. Kempelen vyhotovil vodovod na BA hrad a vynálezca šachového automatu.
JOZEF II. 1780 – 1790 • reformami chcel urýchliť modernizáciu ríše a prebudovať ju na jednotný štát s centralizovanou štátnou správou a jediným úradným jazykom – nemčinou, no podporoval aj používanie národných jazykov • usiloval sa o absolútny centralizmus • Reformy: Patent o zrušení nevoľníctva r. 1785, v rakúskych a českých krajinách už od r. 1781. umožnil poddaným sa sťahovať, sobášiť, dať deti na remeslo a štúdium bez potreby súhlasu zemepána
vydal Všeobecný zákonník o zločinoch a trestoch – zavádzala sa rovnosť medzi obyv., a zrušil sa trest smrti, zrušila sa cenzúra • tolerančný patent z r. 1781v Uhorsku r. 1784 – evanjelici, kalvíni a pravoslávni mali lepšie podmienky na vykonávanie cirkevných obradov, zlepšilo sa postavenie Židov. Zrovnoprávnila sa nekatolícka cirkev s katolíckou. Začali sa zakladať generálne semináre na výchovu kňazov v národnom jazyku (BA, Pešť)
zrušil kláštory, ktoré nevykonávali užitočnú činnosť a to výchovu mládeže, opatrovanie chorých, zabavené kláštory prestaval na nemocnice, vojenské budovy, továrne • rozdelil Uhorsko na 10 dištriktov – kráľovsky komisár na čele, zdanilo sa obyvateľstvo, presadzoval zavádzanie nemčiny • pre prehľadnosť dal ako prvý číslovať domy • Jozef za nedal korunovať ani v Prahe ani v BA, preto ho volali aj Klobúkový kráľ, krátko pred smrťou bol nútený odvolať väčšinu svojich reforiem
LEOPOLD II. 1790 – 1792 snažil sa o pokračovanie v bratovej činnosti, no nebol dosť schopný • FRANTIŠEK I. 1792 – 1835 → rozhodol sa vrátiť ku konzervatívnej forme vlády • viedol vojnu proti Francúzsku neúspešne, čo viedlo k oslabeniu pozície Habsburgovcov v nemeckých krajinách. Preto r. 1804 František vytvoril Rakúske cisárstvo o 2 roky neskôr sa vzdal titulu cisára Nemeckej ríše. Neúspešné vojny sa podpísali na štátnom bankrote a devalvácii meny, preto vydal svoju dcéru Máriu Lujzu za Napoleona, čím sa stal jeho spojencom