320 likes | 518 Views
BÝVANIE A ZDRAVIE. Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku bytové budovy bytový dom rodinný dom byt obytná miestnosť príslušenstvo bytu nebytové priestory. Zdravotne nevhodný byt preplnený - na 1 obyvateľa je menej ako 8 m 2 plochy
E N D
Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní • a stavebnom poriadku • bytové budovy • bytový dom • rodinný dom • byt • obytná miestnosť • príslušenstvo bytu • nebytové priestory
Zdravotne nevhodný byt • preplnený - na 1 obyvateľa je menej ako 8 m2 plochy • vyššie podlažie bez výťahu obýva ťažko pohyblivý invalid, človek chorý na srdce Zdravotne škodlivý byt • je v havarijnom stave, bez vykurovania
Faktory ovplyvňujúce kvalitu vnútorného prostredia Škodliviny v byte a stavebné materiály • rádioaktivita - vzniká rozpadom 226Ra alebo 232Th • látky uvoľňujúce sa z plastov, tmelov, lepidiel • (formaldehyd) • kontaminácia bytov vláknami azbestu • fajčenie v byte – emisia 105 mg CO na 1 cigaretu • zápachy • mikróbové znečistenie, výskyt plesní, hmyzu • hluk
Prostredie v bytoch Akustická (zvuková) pohoda hluk nesmie prekročiť 40 dB cez deň30 dB cez noc Optická (zraková) pohoda osvetlenie vhodná orientácia budovy zdroje svetla Tepelná pohoda teplota 18 – 20 °C Psychická (duševná) pohoda
Možné ohrozenia zdravia v bytoch Kvalita vnútorného ovzdušia Nehody Hluk Vlhkosť Nízka teplota Azbest Prchavé organické látky (Volatile organic components – VOC) Preľudnenie
Syndróm chorých budov – Sick building syndrom Symptómy: Podráždenie, pálenie, slzenie očí Podráždený nos Sucho, bolesť v krku Suchá, podráždená, svrbiaca koža, bolesť hlavy, únava
Príčiny syndrómu chorých budov • chemické kontaminanty zo zdrojov z vonkajšieho ovzdušia • chemické kontaminanty zo zdrojov, ktoré tvoria vnútorné • prostredie • biologické kontaminanty • psychologické faktory
Chemické kontaminanty zo zdrojov z vonkajšieho prostredia: Polutanty z výfukov áut, kanalizácií, splodín Chemické kontaminanty zo zdrojov, ktoré tvoria vnútorné prostredie: Lepidlá, čalúnenie, podlahové krytiny, kopírky, predmety vyrobené z dreva, čistiace prostriedky, pesticídy, tabakový dym, produkty horenia zo sporákov, krbov, vyhrievacích telies
Biologické kontaminanty: Baktérie, pliesne, vírusy, mikroskopické huby, biologické alergény – peľ, srsť Psychologické faktory: Druh vykonávanej práce Spôsob organizovania práce Pracovné vzťahy
Hygiena sídelných útvarov Obec Mesto Územné členenie mesta: tzv. Aténska charta Obytné pásmo Priemyselná zóna Obchodné a administratívne centrum Rekreačná oblasť Prímestská zóna Doprava
Obytné pásmo Občianske vybavenie - základné - vyššie - technické Obytné územie mesta Obytná skupina pre 1000 až 2000 obyvateľov Obytný okrsok 5000 až 10 000 obyvateľov Obytný obvod 10 000 až 100 000 obyvateľov Centrum mesta Sídliská
Hluk v životnom prostredí Základné pojmy: Zvuk Hluk Počuteľný zvuk Infrazvuk Ultrazvuk Hlasitosť Hladina zvuku – základná jednotka je bel (B) decibel (dB) Leg,T
Vplyv hluku na zdravie závisí od: Druhu hlukuimpulzný ustálený premenný prerušovaný Úrovne hlukurelatívny - do 65 dB/A absolútny - nad 65 dB/A Frekvencie hluku Dĺžky pôsobenia hluku Individuálnej vnímavosti organizmu
Vplyv hluku podľa miesta postihnutia Sluchové účinky akútna akustická trauma – perforácia bubienka chronický účinok hluku – prechodné alebo trvalé posunutie prahu počutia Nesluchové (nešpecifické) účinky zvýšenie TK, zmena pulzovej frekvencie, vznik arteriosklerózy, zvyšovanie hladiny cukru v krvi, zvyšovanie hladiny cholesterolu v krvi, ovplyvnenie nervového a hormonálneho systému, poruchy trávenia a látkovej výmeny, funkčné zmeny psychomotorických funkcií, poruchy emocionálnej rovnováhy, zníženie odolnosti organizmu
Vplyv zvuku na bunky živých organizmov Bunky sa poškodzujú mechanicky termicky chemicky excitačne Pri kmitočte 7 – 8 Hz dochádza krezonancii tkanív rezonancii buniek vo svaloch nervovom tkanive
Doprava a životné prostredie Hlavné negatívne dopady dopravy: znečistenie ovzdušia výfukovými plynmi nadmerný hluk narastanie počtu dopravných nehôd vplyv na globálne klimatické zmeny
Najvýznamnejšie škodliviny emitované dopravou Znečistenie ovzdušia Exhaláty Emisia Imisia OXID UHOĽNATÝ(CO)78% emisií bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, hučanie v ušiach, dýchacie ťažkosti, porušená pohybová koordinácia OXIDY DUSÍKA (NOx)51 % dráždia dýchacie cesty, koncentrácia nad 5 mg/m3 - spasmy bronchov
OXID SIRIČITÝ (SO2) 3 – 6% dráždivý plyn na sliznicu dýchacích ciest, očné spojovky, chronické ochorenie dolných dých.ciest, astmatické OXID UHLIČITÝ (CO2) 25 – 38% vplyv na zmenu globálnej klímy, „skleníkový efekt“ OZÓN (O3)fotochemický oxidačný smog – vnímavosť na infekcie a pľúcne choroby, dráždenie sliznice horných dýchacích ciest UHĽOVODÍKY A ORGANICKÉ LÁTKY aldehydy, polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) 3,4-benzo(a)pyrén prchavé organické zlúčeniny (VOC) karcinogénnosť, mutagénnosť, teratogénne úč.
TUHÉ ČASTICE Polietavý prachfrakcie častíc < 10 μm – PM10 najnebezpečnejšie sú menšie ako 5 μm(PM 2,5) prenikajú až do pľúcnych alveol Popolček jemná frakcia nespáliteľného podielu - As, Pb, Cu, Zn, Ni Sadzečistý uhlík s malým množstvom kyslíka a vodíka absorbujú karcinogénne polycyklické aromat.uhľovodíky Olovo a ťažké kovy arzén(As), kadmium(Cd), ortuť(Hg), olovo(Pb), zinok(Zn) olovo 2 – 4 μg.m-3, hromadí sa v kostiach, mäkkých tkanivách,pôsobí na krvotvorbu, krvné cievy, svalstvo
SMOG • Londýnsky typ ( redukčný ) • dráždenie slizníc dýchacích ciest, očí, vnímavosť na infekcie, pľúcne choroby • 2.Losangeleský typ ( fotochemický, oxidačný) • súvisí so vzostupom koncentrácií oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov, ozónu, organických nitrátov
Hluk a doprava 30 % populácie EÚ (120 miliónov) je exponovaná dopravnému hluku s intenzitou vyššou ako 55 dB(A) Hluk automobilov 7,5 m od zdroja – osobný automobil 79 dB autobus 84 dB nákladné vozidlo 91 dB • poškodenie sluchu, podráždenosť, poruchy spánku, zvyšovanie TK, • depresie, poruchy psychickej rovnováhy, ischemické choroby srdca • u detí: negatívny vplyv hluku pri učení, udržiavaní pozornosti, • vplyv na spánok, vzostup TK, koncentráciu hormónov direktíva 2002/49/EC z r.2002 na hodnotenie a posudzovanie hluku jednotné indikátory L den L night
Cestná bezpečnosť a doprava Cestná doprava v Európe ročne 121 000 úmrtí 2,4 milióna zranení Opatrenia na ochranu zdravia pred vplyvom z dopravy: Urbanistické a plánovacie opatrenia Organizačné opatrenia – opatrenia miestnej stratégie Legislatívne opatrenia
Socio-ekonomické prostredie, chudoba a zdravie Faktory chudoby: vylúčenie z trhu práce a nízke vzdelanie Podľa publikácií OECD a SZO má chudoba 5 dimenzií: ekonomickú ( príjem, zamestnanosť ) ľudskú ( zdravie, vzdelanie ) politickú ( oprávnenosť, právo, hlasovacie právo ) sociálne – kultúrnu ( spoločenské postavenie, životná úroveň, dôstojnosť) ochrannú/bezpečnostnú ( zraniteľnosť, ohrozenosť, neistota )
Index ľudského rozvoja – HDI Cieľom je zmerať podmienky ľudského rozvoja cez: zdravie, vzdelanie, životná úroveň Vypočítava sa v závislosti od: očakávanej dĺžky života pri narodení gramotnosti dospelého človeka objemu študujúceho obyvateľstva vo veku 6-22 rokov hrubého domáceho produktu na obyvateľa
Riešenie zdravia chudobných • Zdravotnícke systémy • 2. Stratégie financovania a sociálneho zabezpečenia • 3. Ďalšie kľúčové rezortné politiky okrem zdravotníckej • 4. Politika podporujúca súdržnosť a celkový verejný prospech
Rozvojové ciele na zníženie chudoby Miléniový summit OSN v r.2000 – podpísanie Miléniovej deklarácie Cieľ 1. Odstrániť extrémnu chudobu a hlad Cieľ 2. Dosiahnuť všeobecné základné vzdelanie Cieľ 3. Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien Cieľ 4. Znížiť úmrtnosť detí Cieľ 5. Zlepšiť zdravotný stav matiek Cieľ 6. Bojovať proti HIV/AIDS, malárií a ďalším chorobám Cieľ 7. Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia Cieľ 8. Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj
Zásady výkonu štátneho zdravotného dozoru Nezávislý Odborný Zákonný Efektívny Adekvátny stavu
Výkon štátneho zdravotného dozoru • Príprava odborných zamestnancov • Procesný postup • Dozor • Inšpekcia