E N D
1. Nervový systém vztahy medzi vonkajím prostredím a organizmom
vzruivost na podnet a vodivost, t.j. schopnost viest vzruchy z tzv. receptorov a previest ich na iné nervové bunky, alebo na výkonné orgány - svaly, lazy atd.
2. Anatomicky nervovú sústavu delíme: centrálny nervový systém - mozog a miecha
periférny nervový systém - nervové vlákna a ganglie (malé zhluky nervových buniek)
5. Mozog a miecha sú zloené zo: edej hmoty - obsahuje telá neurónov a neuroglií, zloitú siet výbekov neurónov
bielej hmoty - nervové bunky neobsahuje, tvoria ju výbeky neurónov a neuroglií
Bielu farbu zaprícinuje myelín, obalujúci
väcinu výbekov nervových buniek.
6. Ústredná (centrálna) nervová sústava CNS MOZOG
edá hmota sa nachádza na povrchu mozgu (kôra mozgu) a v
podobe rôzne velkých útvarov (tzv. jadrá) v bielej hmote
okolo mozgových komôr.
V edej hmote sa nachádzajú neuróny.
Skladajú sa z troch castí:
dendrity - mnohopocetné dlhé výbeky, pecializované na príjem podnetov z prostredia
telo bunky (perikaryon)
axon (neurit) - výbeok pecializovaný na vedenie nervových vzruchov k iným bunkám (nervovým, svalovým, lazovým atd.)
8. Podla funkcie neuróny delíme: efektorové - kontrolujú efektorové orgány ako svalové vlákna a exokrinné a endokrinné lazy
senzorické - prijímajú senzorické podnety z prostredie a tela
interneuróny - uskutocnujú spojenie medzi ostatnými nervovými bunkami
9. Histologická stavba mozgovej kôry Nachádzame tri hlavné typy nervových buniek:
bipolárne
unipolárne
multipolárne
11.
nervové vlákna - myelinizované a nemyelinizované
myelín - lipoproteínový komplex
neuroglie - oddelujú neuróny, vytvárajú myelín, zastávajú nutritívnu a fagocytárnu funkciu
- astrocyty
- oligodendroglie
- mikroglie
- ependym Histologická stavba bielej hmoty:
13. MOZOCEK Je centrum pre reguláciu svalového tonusu a pre
koordináciu cinnosti kostrového svalstva.
Kôra mozocka sa skladá sa z troch vrstiev
molekulová vrstva
vrstva Purkynových buniek
zrnitá vrstva
Dren sa skladá sa z nervových vlákien s
myelínovou povou a z neuroglie.
15. MIECHA 40-50 cm
sivá hmota obalená bielou hmotou
na povrchu mäkká plena
uzavretá vo vaku (dura mater), v ktorom je mozgovomiechový mok (liquor)
strede centrálny kanál miechy
predné, zadné a bocné rohy miechy
17. MOZGOVOMIECHOVE OBALY - MENINGY Centrálny nervový systém je obalený väzivovými blanami.
Smerom od povrchu:
dura mater (tvrdá pléna) - zloená z hustého väziva s pocetnými elastickými vláknami, cievami a nervami.
arachnoidea (pavúcnica) - z riedkeho kolagénového väziva bohatého na bunky
pia mater ( cievnatka) - väzivová blana bohatá na krvné cievy a nervy
18. PERIFÉRNA NERVOVÁ SÚSTAVA PERIFÉRNE NERVY A NERVOVÉ GANGLIÁ
Aferentné vlákna:
senzitívne - vedú vzruchy týkajúce sa bolesti, tlaku, tepla
senzorické - je spojenie so zmyslovými orgánmi, vedú podrádenie chutové, sluchové atd.
Eferentné vlákna:
motorické - vedú impulzy k priecne pruhovanému svalu
vegetatívne - za priebehu sú preruované vloenými bunkami a sú urcené pre lazy, hladké svalstvo a srdcový sval
21. Ochorenia nervového systému
22. Mozog a miecha Vrodené vývinové chyby
anencefália - chýbanie mozgu
neuzavretie chrbticového kanála - spina bifida occulta (defekt oblúkov stavcov), kraniorachischíza - býva spojená s akrániou (chýbaním lebky)
vrodený vnútorný hydrocefalus - hromadenie likvoru v mozgových komorách, býva spojené s inými malformáciami CNS, alebo je následkom vnútromaternicových zápalov nervovej sústavy (pri toxoplazmóze, rubeole)
24. Opuch mozgu hemoencefalická bariéra - endotelové bunkami ciev a vnútorný list mäkkej pleny (pia mater)
jej popruenie napr. ischémiou, hypoglykémiou, toxickými látkami, poruchou rovnováhy minerálov, poranením
= zvýenie priepustnosti bariéry - únik tekutín z ciev
mozog má monost zväcovania objemu obmedzenú kapacitou lebecnej dutiny zvyovanie intrakraniálneho tlaku
stlacenie ciev a ischémiu mozgu s takými, a smrtelnými následkami
25. Poruchy obehu krvi ischémia zo zastavenia prítoku okyslicenej krvi pri upchatí tepny trombom, najcastejie nad aterosklerotickým plátom (menej casto embolom) vedie k vzniku nekrózy
skvapalnujúci (kolikvacný) charakter - encefalomalácia (mäknutie mozgu)
27. krvácanie do mozgu (apoplexia cerebri) patrí k najcastejím prícinám smrti u chorých s artériovou hypertenziou (tzv. mozgová mrtvica)
krv sa z loiska krvácania môe prevalit do mozkových komôr (haemocephalus internus) alebo pod mäkkú plenu
28. krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu (subdurálny hematóm) alebo medzi kost a tvrdú plenu (epidurálny hematóm) - tupé poranenia lebky
krvácanie pod mäkkú mozgovú plenu (subarachnoidálne) býva najcastejie následkom prasknutia vydutiny (zväca vrodenej) niektorej tepny na mozgovej spodine
30. Alzheimerova choroba presenilná demencia
jedna z najcastejích chorôb vyieho veku
beta-amyloid, ktorá je fragmentom patologicky zmeneného tzv. tau proteínu ukladanie do nervových truktúr
genetická predispozícia
hliník