Download
1 / 12
140 likes | 453 Views
Liturgické gestá rúk. Ľudské ruky majú v textoch Božieho zjavenia, čiže vo Svätom písme veľmi dôležité miesto. Pán Boh požehnával ruky Jozefa Egyptského vo všetkom, čo Jozef robil. Faraón bol donútený mocnou Božou rukou, aby prepustil vyvolený ľud z Egypta.
E N D
Ľudské ruky majú v textoch Božieho zjavenia, čiže vo Svätom písme veľmi dôležité miesto.
Pán Boh požehnával ruky Jozefa Egyptského vo všetkom, čo Jozef robil. Faraón bol donútený mocnou Božou rukou, aby prepustil vyvolený ľud z Egypta. Mojžiš mal zdvihnuté ruky k modlitbe a vtedy víťazil Izrael nad Amalekitmi.
Aj svätý Pavol napísal: Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok (1Tim 2,8).
Rozopäté ruky Pre kresťanov majú rozopäté ruky a ramená kristologický význam – Kristove rozopäté ruky na kríži sú vyjadrením jeho radikálnej poklony Otcovi, no zároveňsú širokým objatím, ktorým nás Kristus chcel pritiahnuť k sebe(porov. Jn 12,32). Poklona Bohu a láska k človeku, čo je obsahom hlavného prikázania, vytvárajú v tomto geste jednotu. Toto spojenie obidvoch horizontov v Kristovom geste na kríži určuje novú telesnú hĺbku kresťanskej modlitby a vyjadruje tak nový zákon našej modlitby.
Neskôr sa vyvinulo gesto zopnutých rúk, pochádzajúce pravdepodobne z lénneho práva. Léno (nem. Lehen; lat. feudum, beneficium) bol (najmä v stredoveku) pozemok alebo úrad (hodnosť) spojený s dôchodkami, ktoré udeľovala nejaká osoba či inštitúcia pod podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti (a spravidla bude poskytovať nejakú službu). Prijímateľ léna vkladal pri preberaní léna svoje zopnuté ruky do pánových rúk. Zopnuté ruky • . V kňazskej vysviacke toto gesto zostalo doteraz. Keď kandidát sviatosti posvätného stavu vkladá svoje zopäté ruky do rúk biskupa a sľubuje mu úctu a poslušnosť, dáva sa do služby Cirkvi a ponúka svoje ruky Kristovi, aby boli odteraz jeho rukami. Keď pri modlitbe zopneme ruky, vkladáme do Kristových rúk s našimi rukami aj všetko, čo nás čaká; v dôvere v jeho vernosť mu prisľubujeme našu vernosť. Je to znak dôvery a zároveň vernosti.
Ustavične potrebujeme poznávať, že sme vinní, a toto poznanie musíme aj uznať, ak si máme „zaslúžiť“ a vyprosiť odpustenie. Vyznaním meaculpa(moja vina ) sa vnárame do svojho vnútra, a tým môžeme priamo prosiť o odpustenie Boha, svätých i zhromaždenie blížnych (okolo nás), proti ktorým sme sa prehrešili. • Z rozprávaní • o farizejovi a • mýtnikovi vyplýva • pre kresťanov ešte • ďalšie gesto: • bitia v prsia.
Zhrnutie • Liturgické gestá pri eucharistickom slávení naznačujú prítomnosť Boha, ktorý nás živí a robí nás účastnými na svojom živote a šťastí. Gestá kňaza, miništranta a vôbec všetkých prítomných na sv. omši sú odpoveďou na túto Božiu prítomnosť. • Všetky liturgické gestá musia byť triezve, jednoduché, precízne, horlivé, jasné, dôstojné, nie náhlivé. Liturgické gestá a postoje musia vyjadrovať Pánu Bohu našu adoráciu,chválu a pokoru.
Praktické rady pre liturgické gestá rúk: • Ruky konajúce znak kríža, prežehnanie (ľavá ruka spočíva na hrudi, pravá sa dotýka čela, potom hrude pod ľavou rukou, napokon ľavého a pravého ramena). • Ruky zložené k modlitbe (dlane priliehajú k sebe, sú nasmerované mierne nahor). • Ruky udierajúce sa do hrude (ľavá ruka spočíva pod hrudníkom, pravá jemne udiera do hrude).
Ruky konajúce trojnásobný znak kríža pri ohlásení čítania zo sv. evanjelia (ľavá ruka spočíva na hrudi, pravá postupne kladie palcom krížik na čelo, na pery a na srdce). • Ruky dávajúce znak pokoja (pravicou podanou najbližším prítomným susedom). • Ruky človeka približujúceho sa k Bohu musia byť nevinné a srdce čisté: Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté... (Ž 24,3-4).
Uživotnenie • Zložené ruky nech mi vždy pripomínajú celoživotnú úlohu – zostať verný Kristovi. • Pekne zložené ruky pri bohoslužbách sú najkrajším výrazom horlivosti miništranta a sú veľkým povzbudením aj pre ostatných veriacich. Úprimne sa v tom budem cvičiť.
