Zákon 152/1998 Z. z.

1. Zákon 152/1998 Z. z. zo 14. mája 1998 o sťažnostiach

2. Základné ustanovenia • § 1 Tento zákon upravuje postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb a právnických osôb.

3. Čl.46 ÚSR (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

4. Čl.12 ÚSR • (1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

5. Čl.52 ÚSR • (1) Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem "občan", rozumie sa tým štátny občan Slovenskej republiky.(2) Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.(3) Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem"občan", rozumie sa ním každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.

6. Čl.14 ÚSR • Každý má spôsobilosť na práva.

7. § 9 OZ • Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

8. § 2 Podľa tohto zákona prijímajú, evidujú, vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností a) štátne orgány a nimi zriadené organizácie b) obce a nimi zriadené organizácie c) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len „orgán verejnej správy“).

9. Právnické osoby • § 18 OZ • (1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.(2) Právnickými osobami súa) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

10. § 3 Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, pretože došlo k ich porušeniu alebo k ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) upozorňuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.

11. § 4 • Za sťažnosť podľa tohto zákona sa nepovažuje podanie: a) fyzickej osoby alebo právnickej osoby poslané orgánu verejnej správy ako dopyt, ktorým sa nedomáha ochrany svojich práv, b) orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy, c) ktorého vybavovanie je upravené osobitným predpisom d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní, ak je zrejmé, že podanie možno vybaviť v správnom konaní. 2.

12. k §-u 4 ods. 1 : • „ Vaše podanie číslo .... zo dňa....., ktoré označujete ako sťažnosť a v ktorom žiadate o stanovisko k ustanoveniu § ... zákona č. ... , ale neuvádzate v ňom skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že Vaše práva sú porušované alebo ohrozované, teda nedomáhate sa ochrany svojich práv, nie je sťažnosťou v zmysle §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, a preto Vám ho v súlade s §-om 4 ods. 2 tohto zákona vraciame. • Požadované stanovisko Vám poskytne orgán ..... za podmienok, že Vašu žiadosť opatríte kolkovou známkou v hodnote .... Sk, a to podľa zákona č.... „

13. 2. Orgán verejnej správy, ktorému bolo doručené podanie označené ako sťažnosť, a toto podanie podľa odseku 1 písm. a) až c) nie je sťažnosťou, je povinný ho do piatich dní vrátiť s uvedením dôvodu tomu, kto ho podal. Podanie podľa odseku 1 písm. d) zašle orgán verejnej správy bezodkladne sťažovateľovi s poučením, a ak ide o neprávoplatné rozhodnutie, aj orgánu príslušnému na rozhodnutie o opravnom prostriedku; ak časť podania spĺňa náležitosti sťažnosti podľa tohto zákona, vybaví sa táto časť ako sťažnosť.

14. K §-u 4 ods.1 písm. c : • Z.č. 141/1961 Zb. §§ 141 – 150, • Z.č. 80/1992 Zb. §§ 17 – 21, • Z.č. 511/1992 Zb. § 49, • Z.č. 314/1996 Z.z.

15. k §-4 ods. 1 písm. d) Sťažnosť môže byť určitým signálom, napríklad o tom, že právoplatné rozhodnutie je nezákonné a treba ho zmeniť. Zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie vydané v správnom konaní, v rámci obnovy konania možno jedine na základe podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

16. § 5 Podávanie sťažností Sťažnosť sa podáva spravidla písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. • Sťažnosť adresovaná na meno vedúceho alebo zamestnanca orgánu verejnej správy sa považuje za sťažnosť podanú orgánu verejnej správy. • O ústnej sťažnosti, ktorú nemožno vybaviť hneď pri jej podaní, orgán, ktorý sťažnosť prijíma, vyhotoví záznam, ktorý sťažovateľovi predloží na prečítanie a podpis. Na požiadanie sťažovateľa sa mu vydá rovnopis záznamu.

17. 3. Zo sťažnosti musí byť zrejmé, kto ju podáva. Musí obsahovať meno, priezvisko, adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha. 4. Ak sťažnosť nemá požadované náležitosti podľa odseku 4, nie je zrozumiteľná, alebo ak sú na jej náležité vybavenie potrebné údaje, ktoré sa v sťažnosti neuvádzajú, treba zabezpečiť ich doplnenie. Na dopĺňanie sťažnosti sa primerane vzťahuje § 15. 5. Ak sťažnosť podáva viac sťažovateľov spoločne a neurčí sa v nej, komu z nich sa majú doručovať písomnosti vo vybavovanej veci, všetky odosielané písomnosti sa doručujú tomu sťažovateľovi, ktorý sa v sťažnosti uvádza na prvom mieste.

18. VZOR č. 3 k § 5 ods. 3 zákona o sťažnostiach • (oznámenie orgánu verejnej správy, na ktorom sa záznam vyhotovil) • ZÁZNAM 0 ÚSTNEJ SŤAŽN0STI Dňa ……. sa na (názov orgánu) dostavil (meno, priezvisko, adresa sťažovateľa…………………. aby podal túto sťažnosť: (stručne, podľa popisu sťažovateľa sa uvedie, čo je predmetom sťažnosti, v čom vidí sťažovateľ porušenie svojho subjektívneho práva, alebo právom chráneného záujmu, na aké nedostatky upozorňuje, čoho sa sťažovate1’domáha, čo navrhuje).

19. Sťažovateľ’ na podporu svojich tvrdení príkladá k sťažnosti tieto materiály: 1. (názov alebo popis materiálu), počet strán: 2. (názov alebo popis materiálu), počet strán: Záznam dňa vyhotovil: ............................................... meno, priezvisko, (podpis, funkcia zamestnanca, ktorý záznam vyhotovjl) Sťažovateľ’ potvrdzuje, že záznam o sťažnosti prečítal, a že tento záznam zodpoyedá obsahu ústne podanej sťažnosti. Zároveň potvrdzuje prevzatie jeho rovnopjsu. ............................................. (datum a podpis sťažovateľa)

20. Formu podania si určuje sťažovateľ. Musí však byť v súlade so zákonom o sťažnostiach. Aj telegraficky či cez internet podaná sťažnosť musí spĺňať a obsahovať náležitosti podľa zákona o sťažnostiach. Podanie sťažnosti telefonicky sa neodporúča, i keď zákon o sťažnostiach to nezakazuje.

21. k ods. 1 : Ak o to sťažovateľ požiada, treba spísať záznam i vtedy, ak vybavenie sťažnosti patrí do pôsobnosti iného orgánu verejnej správy. k ods. 2 : Sťažnosť možno vybaviť ústne pri jej podaní, pričom nie je treba vyhotoviť záznam.

22. k ods. 4 : Sťažovateľ je povinný spolupracovať s orgánom, ktorý sťažnosť vybavuje, prípadne prešetruje, v rozsahu potrebnom na jej vybavenie. Je to jedna z podmienok reálneho naplnenia práva sťažovateľa, keďže ide o jeho záujem. Bližšie § 15. k ods. 5 : ak je uvedené čitateľne, alebo nasledujúcemu, ktorého údaje sú v sťažnosti uvedené čitateľne a sú úplné.

23. § 6 Podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu.

24. § 7 Utajenie totožnosti sťažovateľa • Ak sťažovateľ požiadal, aby sa jeho totožnosť utajila alebo ak je jej utajenie v záujme náležitého vybavenia sťažnosti, pri prešetrovaní sťažnosti sa postupuje len na základe jej odpisu, v ktorom sa neuvádza nič z toho, čo by umožňovalo identifikáciu sťažovateľa. Každý zúčastnený na vybavovaní veci, komu je sťažovateľova totožnosť známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť. • Ak sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale charakter sťažnosti neumožňuje jej prešetrenie bez uvedenia niektorého z údajov o jeho osobe, treba ho o tom bezodkladne upovedomiť. Zároveň ho treba upozorniť, že vo vybavovaní sťažnosti sa bude pokračovať len vtedy, ak v určenej lehote písomne udelí súhlas s uvedením určitého potrebného údaja o svojej osobe.

25. pozn. K §-u 7 • Povinnosť utajenia osoby sťažovateľa vyplýva aj z §-u § 81 ZP Základné povinnosti zamestnanca Zamestnanec je povinný najmäf) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. • Súvisí s §-om 6 ZOS

26. § 8 Anonymná sťažnosť Sťažnosť, v ktorej sťažovateľ neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba svoj názov a sídlo), je anonymná sťažnosť. Anonymná sťažnosť sa vybavuje, ak obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis.

27. Právnym predpisom nemožno rozumieť len zákon. Je to aj Ústava Slovenskej republiky, medzinárodná zmluva so silou vyššou ako zákon alebo so silou zákona, nariadenie vlády, všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev, ostatných orgánov štátnej správy a orgánov samosprávy.

28. Nemusí ísť len o všeobecne záväzný právny predpis. Ak napríklad sťažnosť obsahuje konkrétne údaje, že bol porušený platný pracovný poriadok, takúto sťažnosť je treba vybaviť. • § 84 ZP Pracovný poriadok (1) Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.(2) Pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.(3) Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.(4) Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.

29. § 9 Prijímanie sťažností Všetky orgány verejnej správy sú povinné prijímať sťažnosti. Prijaté sťažnosti, na ktorých vybavenie alebo prešetrenie nie sú príslušné, sú povinné bezodkladne postúpiť orgánu príslušnému na ich vybavenie a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa.

30. Prijímať sťažnosti sú povinné všetky orgány verejnej správy bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú príslušné na ich vybavenie. Nie je preto možné, aby orgán verejnej správy odmietol prijať sťažnosť z dôvodu, že nie je príslušný na jej vybavenie alebo prešetrenie. Je neprípustné takúto sťažnosť vrátiť sťažovateľovai s poučením, aby ju poslal príslušnému orgánu.

31. § 10 Evidencia sťažností • Orgán verejnej správy je povinný zabezpečiť vedenie centrálnej evidencie podaných sťažností oddelene od evidencie ostatných písomností tak, aby poskytovala údaje potrebné na kontrolu vybavovania sťažností.

32. 2. Evidencia musí obsahovať najmä tieto údaje: a) dátum doručenia sťažnosti, b) meno, priezvisko, adresu (názov, sídlo) sťažovateľa, c) predmet sťažnosti, d) proti komu sťažnosť smeruje, e) kedy a komu sa sťažnosť pridelila alebo postúpila na prešetrenie, f) výsledok prešetrenia, g) prijaté opatrenia a termíny ich splnenia, h) dátum odoslania oznámenia sťažovateľovi o výsledku prešetrenia. Údaj o postúpení sťažnosti na vybavenie sa vyznačuje namiesto údaja uvedeného pod písmenom e) a údaje pod písmenom f) až h) sa v takom prípade neuvádzajú.

33. Evidencia sťažností musí byť vedená : • a) centrálne, t.j. iba na jednom mieste v rámci orgánu, • b) oddelene od ostatných písomností, • c) tak, aby poskytovala údaje potrebné na kontrolu vybavovania sťažností.

34. k písm.a) : • Zákon osobitne nerieši otázku, kedy sa sťažnosť považuje za doručenú, preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. • Lehoty na vybavenie sťažnosti podľa §-u 13 plynú odo dňa, keď bola sťažnosť doručená orgánu príslušnému na jej vybavenie, nie hociktorému orgánu verejnej správy.

35. K písm.b) : • Mala by to byť adresa, na ktorej sa sťažovateľ zdržuje, kde jej možno doručovať písomnosti. Adresa, na ktorej sa s ňou možno kontaktovať. Je možné evidovať aj adresu trvalého pobytu, aj adresu kontaktnú.

36. k písm. c : • V evidencii predmetu sťažnosti treba stručne uviesť ochrany akých práv alebo právom chránených záujmov sa sťažovateľ domáha, alebo na aké nedostatky upozorňuje.

37. k písm. d) : • Táto evidencia by mala byť vedená tak, aby v nej bolo možné robiť prípadné dodatky. Napríklad sťažovateľ sa sťažuje na konanie referentky. Prešetrovaním sa zistí, že konala na príkaz svojho nadriadeného.

38. k ods. e ) : • Uvedie sa dátum a meno osoby, ktorej sa sťažnosť pridelila na vybavenie. Ak všetky body sťažnosti neprešetruje tento orgán, ale niektoré pošle na prešetrenie inému orgánu, uvedie sa, kedy a komu sa konkrétny bod (časť sťažnosti) postupuje na prešetrenie.

39. k písm. f) : • Uvedie sa, či je sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená, prípadne stručné zdôvodnenie. Bude potrebné vychádzať zo zápisnice o prešetrení sťažnosti.

40. k písm. g) : • Túto „ kolónku“ je možné vyplniť až vtedy, keď orgán verejnej správy skutočne prijal termínované opatrenie na odstránenie nedostatkov. Zákon neukladá podať vybavujúcemu orgánu správu o prijatých opatreniach, ale len správu o ich splnení. Obsahom zápisnice o prešetrení sťažnosti nie je ani konkretizácia prijatých opatrení, ale len určenie, kto akým spôsobom a v akej lehote prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.

41. k ods. h) : • Uvedie sa dátum, kedy bolo oznámenie o vybavení sťažnosti podané na pošte. Nesporne môže sťažovateľ prevziať oznámenie aj osobne, hoci zákon takúto možnosť neuvádza. V tomto prípade sa vyznačí dátum prevzatia. Pri ústnych sťažnostiach, ktoré boli vybavené hneď pri ich podaní, sa uvedie tento dátum.

42. Pri anonymnej sťažnosti údaje pod písm. c) až g) možno zaznamenať v takých prípadoch, keď sťažnosť obsahuje konkrétne údaje, ktoré nasvedčujú, že bol porušený právny predpis, a teda sa vybavuje.

43. Podľa ods. 3 sa opakovaná sťažnosť eviduje v roku, v ktorom bola doručená. Táto sťažnosť sa nepripája k pôvodnej, alebo k predchádzajúcim sťažnostiam sťažovateľa alebo viacerých sťažovateľov ( § 20 ods. 3), ale naopak, predchádzajúce sťažnosti sa pripájajú k opakovanej. Do evidencie sa zaznačí, že ide o opakovanú sťažnosť.

44. Sťažnosť, ktorá bola orgánu verejnej správy zaslaná len na vedomie, nie je sťažnosťou v zmysle zákona, a preto sa v evidencii sťažností neeviduje. Naloží sa s ňou ako s bežnou úradnou korešpondenciou.

45. 3. Evidencia anonymných sťažností sa vedie podľa odseku 1 v rozsahu, v akom to ich obsah umožňuje. 4. Opakovaná sťažnosť sa eviduje v roku, v ktorom bola doručená, a predchádzajúca sťažnosť sa k nej pripojí. 5. Vedúci orgánov verejnej správy sú povinní na požiadanie ústredného orgánu štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností4) predkladať ročnú správu o vybavovaní sťažností. Správa má obsahovať najmä počet prijatých a vybavených sťažností, proti komu smerovali, ich predmet a opatrenia vykonané na nápravu zistených nedostatkov.

46. § 24 z.č.575/2001 Úrad vlády Slovenskej republiky (1) Úrad vlády Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, kontrolu plnenia úloh z uznesení vlády, ako aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.(2) Úrad vlády Slovenskej republiky kontroluje plnenie úloh z uznesení vlády.(3) Úrad vlády Slovenskej republiky koordinuje plnenie úloh v oblasti informatizácie spoločnosti.

47. § 11 Príslušnosť na vybavenie sťažnosti • Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu, vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností. • Na prešetrenie sťažnosti proti činnosti poslanca obecného zastupiteľstva, starostu obce a hlavného kontrolóra obce je príslušná komisia zriadená obecným zastupiteľstvom.

48. 3. Na prešetrenie sťažnosti proti činnosti prednostu obecného úradu, náčelníka obecnej polície, veliteľa požiarneho zboru obce alebo iného zamestnanca obce a štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej je obec zriaďovateľom, je príslušný starosta obce alebo hlavný kontrolór, ak mu jej prešetrenie zverilo obecné zastupiteľstvo. 4. Na vybavenie opakovanej sťažnosti proti činnosti obce, ktorá je výkonom štátnej správy, je príslušný okresný úrad. 5. Ak vznikne spor o tom, ktorý z orgánov verejnej správy je príslušný vybaviť sťažnosť, príslušnosť určí ich spoločný nadriadený orgán; ak taký orgán nie je, určí ju ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností. Vo veciach spornej príslušnosti konajú orgány verejnej správy najneskôr do desiatich dní od doručenia sťažnosti.

49. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu orgánu verejnej správy (i keď to v nej nie je výslovne uvedené), ktorý nemá nadriadený orgán, ale plní úlohy štátnej správy (napríklad ústredný orgán štátnej správy) a sťažnosť sa týka plnenia úloh štátnej správy, je na jej vybavenie príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností. • Zákon nerieši postup a príslušnosť na prešetrenie a vybavenie sťažnosti smerujúcej proti vedúcemu Úradu vlády SR.

50. § 12 • Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje, ani osoba, ktorá je podriadená tejto osobe. • Z vybavovania sťažnosti i z prešetrovania sťažnosti je vylúčená osoba, a) ktorá sa zúčastnila ako zamestnanec iného orgánu verejnej správy na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti, b) o ktorej nezaujatosti možno mať pochybnosti vzhľadom na jej pomer k sťažovateľovi, jeho zástupcovi alebo k predmetu sťažnosti.