Štruktúrne uvažovanie o jazyku

1. Štruktúrne uvažovanie o jazyku

2. Štruktúrne uvažovanie o jazyku • Štrukturalizmus • považuje jazyk za systém • jeho časti sa dajú skúmať len v spätosti s ich funkciami • Poznatkovú bázu systémovo-štruktúrnej jazykovedy vybudovali 4 školy: • ženevská • dánska • americká • pražská

3. Ferdinand de Saussure (1857–1913) Cours de linguistique générale, 1916 Charles Bally Albert Séchehay Ženevská škola

5. Sychrónny a diachrónny prístup Langue a parole Jazyk ako systém Jazyk ako znak

6. Synchrónny a diachrónny prístup • Jazykové javy možno študovať dvojako: • ako za sebou nasledujú v čase • diachrónny prístup • objasňuje sa jazykový vývin • ako existujú v čase vedľa seba, v určitom období • synchrónny prístup

7. V jazyku existujú vedľa seba prvky prežívajúce z minulosti a súčasne prvky progresívne, ktoré predznamenávajú jazykový vývin.

8. Konzervatívne prvky sa spravidla uchovávajú v spisovnom jazyku, • kým bežný hovorený jazyk obsahuje často nové javy, ktoré môžu naznačovať budúcu podobu jazyka.

9. V tvare gen singuláru ženských rodných mien sa objavuje koncovka –i: Soňa – Sone/Soni Dáša – Dáše/ Dáši Anča – Anče/Anči (Dolník, 2000, s. 280) Vo východnej slovenčine, v južnom páse stredoslovenských a západoslovenských nárečí je v gen jedn. čísla – i (duši, ulici, koži) už od 16. storočia. (Pauliny, 1990) príklad

10. Langue – jazyk • abstraktný systém znakov a pravidiel jestvujúci vo vedomí všetkých nositeľov istého jazyka • systém, ktorý je všeobecne uznávaný používateľmi • jazyk je majetkom spoločnosti • spoločenský jav

11. Parole – reč • konkrétna realizácia abstraktného jazykového systému v konkrétnom rečovom prejave jednotlivca • parole – individuálny jav • protiklad individuálne – spoločenské ???

12. Vzájomný vzťah langue a parole – podľa Saussura • langue a parole prísne oddeľuje • Predmet lingvistiky – výlučne langue

13. Vzájomný vzťah langue a parole – dnešná lingvistika • langue • výsledok abstrakcie z neobmedzeného počtu prehovorov, teda z parole • parole • konkrétny prehovor môžeme utvoriť vtedy, ak poznáme prvky a pravidlá na ich spájanie, teda langue • zdroj inovácií v jazyku (v langue)

15. Jazyk ako systém • Jazyk a šach • Šach: figúrky a pravidlá hry • Jazyk: prvky a pravidlá na ich používanie • Nie je dôležité z čoho je figúrka vyrobená, podstatná je jej funkcia a vzťah k iným figúrkam • V jazyku – systéme znakov – tiež nie je dôležitá podoba znaku, ale jeho vzťah k iným znakom a jeho funkcia

16. Dva druhy vzťahov medzi jazykovými znakmi • Syntagmatické • vzťah znaku k iným znakom vo výpovedi (v parole) • Paradigmatické • Vzťah znaku k iným znakom v jazykovom systéme (v langue)

17. Teória jazykového znaku Pojem Zvukový obraz

18. signifié signifiant

19. označované označujúce

20. 3 vlastnosti znaku • Arbitrárnosť (ľubovoľnosť) • Lineárnosť (priamočiarosť) • Diskontinuita (pretržitosť)

21. 1. arbitrárnosť (ľubovoľnosť) • Týka sa vzťahov medzi zložkami jazykového znaku • Vzťah medzi označovaným a označujúcim je ľubovoľný • Medzi označovaným a označujúcim neexistuje žiadny vopred daný príčinný vzťah, tento vzťah je výsledkom konvencie

22. Neexistuje žiadny príčinný vzťah medzi označovaným (pojem strom) označujúcim (sledom hlások s-t-r-o-m)

23. Dôkaz arbitrárnosti • Existencia rôznych jazykov, v ktorých má označovanéstrom iné označujúce: • arbre • tree  • Baum • árbol

24. Námietky voči arbitrárnosti (I) • Existujú aj slová, v ktorých vzťah medzi označovaným a označujúcim nie je ľubovoľný, ale motivovaný • Onomatopoje (zvukomalebné slová) • ku-ku, hav-hav, kikirikí, plesk • kukučka, prskať, šušľať, chrchľať, vŕkať • kikirikí • cock-a-doodle-doo  • cocorico  • quiquiquí 

25. Námietky voči arbitrárnosti (II) • Odvodené slová • Voda – vodovod (voda + viesť) • drevorubač • náhrdelník • železný • zajtrajší

26. Peter Pollág, Samotár Utorok prázdnota.Mlčiaca mrákotama desí.Hľadám a pýtam sa,odpoveď nemám.Kde si? F.R. Jazykový a obrazový znak

27. 2. lineárnosť jazykového znaku • Jazykové znaky: • vo výpovedi radené v časeza sebou • jeden znak za druhým, nie vedľa seba • rozličné pravidlá slovosledu • hodnota znaku je daná jeho umiestnením • Obrazové znaky: • prvky radené jeden vedľa druhého, v priestore

28. 3. Diskrétnosť jazykového znaku • diskrétny = odb. nespojitý, oddelený, diskontinuálny • mimojazyková skutočnosť je v našom mozgu registrovaná ako kontinuum, ako nepretržitá • jazykový znak ohraničuje, vydeľuje jej presný výsek

29. mimojazyková skutočnosť je v našom mozgu registrovaná ako kontinuum, ako nepretržitá chápanie mimojazykovej skutočnosti ako kontínua možno prirovnať k maliarskej technike sfumato farebné tóny prechádzajú jedna do druhej, neostré hranice, hmlisté, jemné, plynulé, kontinuálne prechody poznámka

30. námietky • Existuje množstvo javov, ktoré sú diferencované a vnímame ich ako diferencované • Vznik jazykových znakov a odlišné členenie reality súvisí so životnými podmienkami

31. Dánska škola • Luis Hjelmslev • Jazyk • jazyk ako systém znakov, • jazykové funkcie, • typológia jazykov • je jazyk cieľom poznávania alebo len prostriedkom na poznávanie niečoho iného? • jazyk ako prostriedok • poznávanie jazyka – brána k poznávaniu národa

34. Americká škola • H. Bloomfield • Predmet jazykovedy: javy, ktoré jazykovedy dokáže presne (exaktne) opísať • Jazyková forma • Význam nie je prístupný priamemu vnímaniu • Matematizácia lingvistiky

35. Pražská škola • 20. roky 20. storočia • Českí lingvisti: Mathésius; Havránek, Trnka, Trávníček, Skalička, Kořínek, Jedlička • Ruskí lingvisti: Jakobson, Trubeckoj, Karcevskij • Rakúsky psychológ: Karl Bühler • Slovenskí lingvisti: Novák, Ružička, Pauliny, Horecký

36. Vilém Mathésius • Prednáška: O potenciálnosti jevů jazykových • potenciálnosť: kolísavosť, premenlivosť • Pružná stabilita • Tézy predložené prvému zjazdu slovanských filológov v Prahe (1929) • Jazyk – systém účelných jazykových prostriedkov – funkčný systém

37. Prínos PLK • Fonológia: • Nikolaj Sergejevič Trubeckoj Základy fonológie • Morfológia: • Roman Jakobson – teória príznakovosti • Syntax • aktuálne členenie výpovede – funkčná perspektíva vety