KPS 5

1. KPS 5 TU Košice - Stavebná fakulta Katedra architektúry a konštrukcií budov Prednášajúci: Ing. Martin Lopušniak, PhD. http://www2.svf.tuke.sk/pracoviska/kakb/

2. NAVRHOVANIE A USKUTOČŇOVANIE STAVIEB Z HĽADISKA OCHRANY PRED POŽIARMI TU Košice - Stavebná fakulta Katedra architektúry a konštrukcií budov

3. Delenie na požiarne úseky Požiarny úsek: je celá stavba alebo jej časť, ktorá je oddelená od jej ostatných častí alebo od inej stavby požiarne deliacou konštrukciou alebo odstupovou vzdialenosťou.

4. Delenie na požiarne úseky Pri delení na požiarne úseky treba zohľadňovať viac požiadaviek, ktoré môžu byť aj protichodné. (napr. škody by boli menšie pri delení na menšie požiarne úseky, avšak delenie na menšie požiarne úseky je ekonomicky náročnejšie). Pri voľbe požiarnych úsekov treba zohľadniť najmä nasledovné požiadavky:

5. Požiarny úsek Stavba sa člení na požiarne úseky (vhodnosť rozdelenia sa posudzuje výpočtom), ak: • plocha požiarnych podlaží stavby presahuje dovolenú plochu požiarneho úseku, • počet požiarnych podlaží stavby je väčší ako dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku, • je v nej priestor, ktorý je určený ako priestor, ktorý musí tvoriť samostatný požiarny úsek

6. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • chránené únikové cesty, • evakuačné a požiarne výťahy, • výťahové šachty, káblové šachty a kanály, • inštalačné šachty a kanály,

7. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • šachty na zhadzovanie odpadkov vrátane priestorov, v ktorých sa odpadky zhromažďujú, • strojovne výťahov v stavbách s požiarnou výškou viac ako 22,5 m, • strojovne vzduchotechniky, • Ak uvedené priestory slúžia iba jednému požiarnemu úseku, môžu byť jeho súčasťou.

8. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • kotolne s výkonom viac ako 100 kW, • rozvodne elektrického prúdu, ak majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 100 m2.

9. Najväčší dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku Požiarny úsek môže mať najviac: dve požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 60 m, tri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 45 m a najviac 60 m, štyri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 22,5 m a najviac 45 m, päť požiarnych podlaží v stavbách s požiarnou výškou do 22,5 m.

10. Najvyšší dovolený počet nadzemných podlaží Jednopodlažný požiarny úsek musí tvoriť: • podzemné podlažie, • sklad horľavých kvapalín, • sklad s plochou väčšou ako 100 m2, v ktorom je náhodné požiarne zaťaženie viac ako 60 kg/m2.

11. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky • Okrem týchto priestorov, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky vo všetkých stavbách existujú ešte priestory vo vybraných typoch stavieb: • budovy pre zdravotnú starostlivosť, • garáže, • budovy na bývanie, • zhromažďovacie priestory, • ktoré vzhľadom na prevádzkový režim týchto budov musia tvoriť taktiež samostatné požiarne úseky.

12. Budovy na bývanie a ubytovanie • Budovy určené na bývanie a ubytovanie osôb sa delia podľa počtu obytných buniek na stavby skupiny A a stavby skupiny B. • Obytná bunka je byt alebo izba či skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie najviac 20 osôb. • Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny A je stavba s najviac dvoma obytnými bunkami. • Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny B je stavba s viac ako dvoma obytnými bunkami.

13. Jednotlivé radové a hromadné garáže a ostatné stavby • V stavbách garáží, hromadných garáží ako aj vo všetkých stavbách musia tvoriť samostatné požiarne úseky nasledovné prevádzkové časti: • priestor garáže. Súčasťou priestoru garáže môžu byť priestory, ktoré súvisia s prevádzkou garáže, ak ich plocha je najviac 10% celkovej plochy požiarneho úseku garáže, do ktorej sú priestory vstavané, a ak ich plocha je menšia ako 100m2, • priestory, súvisiace s prevádzkou garáže, ak ich plocha S > 10 % celkovej plochy požiarneho úseku garáže, do ktorej sú priestory vstavané, a ak ich plocha je väčšia ako 100 m2, • priestory, ktoré nesúvisia s prevádzkou garáže, • priestory čerpacích staníc kvapalných palív,

14. POSUDZOVANIE PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI STAVIEB POŽIARNE RIZIKO

15. Obsah projektovej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti stavieb • Všeobecné údaje o stavbe. • Určenie požiarneho rizika. • Určenie požiadaviek na konštrukcie stavby. • Evakuácia osôb. • Určenie odstupových vzdialeností. • Určenie požiarno-bezpečnostných opatrení. • Záver.

16. Postup posudzovania protipožiarnej bezpečnosti stavieb

17. Požiarne riziko • Požiarne riziko je pravdepodobná intenzita požiaru v požiarnom úseku alebo v jeho časti. • Vyjadruje sa výpočtovým požiarnym zaťažením pv (kg/m2).

18. Výpočtové požiarne zaťaženie

19. Požiarne riziko • Bez požiarneho rizika sú požiarne úseky v stavbe, ktorá má nehorľavý konštrukčný celok a výpočtové požiarne zaťaženie je najviac 3,5 kg/m2, alebo výpočtové požiarne zaťaženie je najviac 7,5 kg/m2 a súčiniteľ horľavých látok je najviac a = 1,1.

20. Požiarne riziko • Bez požiarneho rizika môže byť aj časť požiarneho úseku, ktorá spĺňa už uvedené podmienky je ohraničená konštrukčnými prvkami druhu D1, ktoré majú požiarnu odolnosť najmenej 15 min. • Zároveň má otvory v ohraničujúcich konštrukčných prvkoch uzatvárateľné požiarnymi uzávermi aspoň typu EW/15, okrem otvorov v obvodových stenách.

21. Priestory, ktoré musia tvoriť samostatné požiarne úseky Spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek v stavbe určenej na bývanie a ubytovanie s požiarnou výškou nadzemnej časti do 12 m, musí tvoriť: • a) chránenú únikovú cestu, • b) samostatný požiarny úsek, ktorý tvorí čiastočne chránenú únikovú cestu alebo nechránenú únikovú cestu a v ktorom je: • 1. výpočtové požiarne zaťaženie najviac 3,5 kg/m2 alebo • 2. výpočtové požiarne zaťaženie najviac 7,5 kg/m2 a súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,1.

22. Požiarne riziko Priemerné požiarne zaťaženie p (kg/m2) je požiarne zaťaženie rovnomerne rozložené na pôdorysnej ploche požiarneho úseku.

23. Požiarne riziko

24. Požiarne riziko Priemerné požiarne zaťaženie p (kg/m2) tvorí: • náhodné požiarne zaťaženie pn (kg/m2) a • stále požiarne zaťaženie ps (kg/m2).

25. Náhodné požiarne zaťaženie Náhodné požiarne zaťaženie pn (kg/m2) je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť všetkých horľavých látok, ktoré sa počas bežnej prevádzky dodávajú do požiarneho úseku alebo sú v požiarnom úseku. • horľavé zariaďovacie predmety • nábytok • technologické zariadenia • horľavé hmoty • výrobky atď.

26. Náhodné požiarne zaťaženie Hodnoty náhodného požiarneho zaťaženia pre priestory najčastejšie navrhované možno určiť podľa tabuľky.

27. Stále požiarne zaťaženie • Stále požiarne zaťaženie ps (kg/m2) je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok v konštrukciách požiarneho úseku (okná, dvere, podlahy, priečky z horľavých materiálov, atď.). • Do stáleho požiarneho zaťaženia sa nezapočítavajú: • nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavieb, • požiarne deliace konštrukcie • povrchové úpravy konštrukcií s hrúbkou < ako 2 mm.

28. Stále požiarne zaťaženie • Ostatné konštrukcie požiarneho úseku sa započítavajú do stáleho požiarneho zaťaženia požiarneho úseku, v ktorom sú umiestnené. • Stále požiarne zaťaženie tvorené horľavými látkami obsiahnutými v konštrukciách okien, dverí, a podláh možno určiť podľa tabuľky.

29. Priemerné požiarne zaťaženie

30. Súčiniteľ horľavých látok „a“ Súčiniteľ horľavých látok a (-) je relatívnym vyjadrením rýchlosti odhorievania, t.j. úbytku hmotnosti horľavej látky za časovú jednotku z hľadiska charakteru horľavých látok (druh, tvar, rozmery, zoskupenie a uloženie). Súčiniteľ a (-) pre celý požiarny úsek alebo jeho časť sa vypočíta podľa rovnice:

31. Súčiniteľ horľavých látok „a“ Súčiniteľ a (-) pre vybraný priestor požiarneho úseku najčastejšie možno určiť podľa tabuľky sa určí:

32. Súčiniteľ horľavých látok a Stálemu požiarnemu zaťaženiu prislúcha súčiniteľ as = 0,9. Hodnoty súčiniteľa horľavých látok an (-) pre vybrané druhy priestorov boli uvedené v tabuľke. Ak nie je možné jednoznačne určiť hodnotu súčiniteľa an, môže sa použiť hodnota an = 1,2. Ak je požiarny úsek vybavený stabilným hasiacim zariadením, môže sa hodnota súčiniteľa horľavých látok znížiť najviac o 30 %.

33. Súčiniteľ odvetrania b Súčiniteľ b (-) vyjadruje rýchlosť odhorievania z hľadiska stavebných podmienok. Vyjadruje najmä vplyv otvorov, ktorými sa realizuje výmena vzduchu v požiarnom úseku. Súčiniteľ odvetrania b (-) sa určuje výpočtom podľa vzťahu:

34. Súčiniteľ odvetrania b Ak je výpočtom hodnota súčiniteľa b < 0,5, počíta sa s hodnotou b = 0,5. Ak je hodnota súčiniteľa b > 2,0, počíta sa s hodnotou b = 2,0. Za otvory v obvodových konštrukciách a konštrukciách striech požiarneho úseku alebo jeho časti možno považovať iba tie otvory, ktoré môžu počas požiaru umožniť prístup vzduchu. Za otvory sa nepovažujú otvory s neotvárateľnou výplňou, ktorá sa sama pri požiari neporuší, alebo otvory, ktorých otvorenie pri požiari nie je možné zaručiť (výplň zo skla s drôtenou vložkou, sklobetón, vráta atď.).

35. Súčiniteľ geometrie, pomerový súčiniteľ odvetrania Súčiniteľ geometrie k (-) sa určí v závislosti od pomerového súčiniteľa odvetrania n (-) a od plochy Sm (maximálna plocha miestnosti alebo priestoru v požiarnom úseku). Pomerový súčiniteľ odvetrania n (-) sa určí nasledovne:

36. Súčiniteľ geometrie, pomerový súčiniteľ odvetrania Priemernú výšku otvorov a priemernú svetlú výšku miestností nie je potrebné počítať, ak sa za výslednú považujú najmenšia výška otvoru ho (m) započítateľná do plochy So (m2) a najmenšia svetlá výška hs (m) priestoru v požiarnom úseku.

37. Tabuľka na určenie súčiniteľa „k“

38. PROJEKT PBS – Administratívna budova

39. PROJEKT PBS – Administratívna budova, pn, an

40. PROJEKT PBS – Administratívna budova

41. PROJEKT PBS – Administratívna budova

42. PROJEKT PBS – Administratívna budova

43. Technická správa riešenia PBS

44. PROJEKT PBS – Administratívna budova

45. Veľkosť požiarnych úsekov • Obmedzovanie veľkosti požiarnych úsekov je diktované snahou optimalizovať výšku investičných nákladov na protipožiarne zabezpečenie stavby a pravdepodobných škôd pri požiaroch budov.

46. Veľkosť požiarnych úsekov • Najväčšie dovolené veľkosti požiarnych úsekov sú v závislosti od výpočtového požiarneho zaťaženia pv (kg/m2), súčiniteľa a (-), od počtu požiarnych podlaží stavby np (-) a od konštrukčného celku určené súčasne: • najväčšou dovolenou pôdorysnou plochou požiarneho podlažia požiarneho úseku Smax (m2), • a najväčším dovoleným počtom požiarnych podlaží v požiarnom úseku z (-).

47. Veľkosť požiarnych úsekov – nehorľavý konštrukčný celok Najväčšia dovolená plocha sa určuje zvlášť pre podzemné a nadzemné podlažia v závislosti od typu konštrukčného celku podľa vzťahov:

48. Veľkosť požiarnych úsekov – zmiešaný konštrukčný celok Najväčšia dovolená plocha sa určuje zvlášť pre podzemné a nadzemné podlažia v závislosti od typu konštrukčného celku podľa vzťahov:

49. Veľkosť požiarnych úsekov – horľavý konštrukčný celok Najväčšia dovolená plocha sa určuje zvlášť pre podzemné a nadzemné podlažia v závislosti od typu konštrukčného celku podľa vzťahov:

50. Projekt