Cicavce vybran ch typov biotopov na zem Martinsk ho lesa pri Senci

1. Cicavce vybran�ch typov biotopov na �zem� Martinsk�ho lesa pri Senci Marta Nevrelov�

2. Martinsk� les celkov� rozloha je 574,59 ha, patr� do katastr�lnych �zem� obc� Senec a�Velk� �enkvice intenz�vne odlesnovanie Trnavskej pahorkatiny v priebehu 13. a 14. storocia �zemie ovplyvnen� fragment�ciou, ktor� st�le uber� vhodn� biotopy na pre�itie mnoh�ch druhov od roku 2004 zaraden� medzi �zemia eur�pskeho v�znamu zaraden� do n�rodn�ho zoznamu eur�psky v�znamn�ch �zem� siete NATURA 2000 v�znamn� prvok Region�lneho �zemn�ho syst�mu ekologickej stability (R�SES)

3. Ciele v�skumu vybrat typy biotopov z�ujmov�ho �zemia (dubovo-cerov� lesy, xerotermn� kroviny, vrbovo- topolov� n�inn� lu�n� lesy, ruder�lne okrajov� spolocenstv� � okraje intenz�vne obhospodarovan�ch pol�) zistit v�skyt cicavcov vo fragmentoch lesov a�na dal��ch typoch biotopov tohto �zemia zistit druhov� zlo�enie v jednotliv�ch typoch biotopov stanovit met�dy v�skumu cicavcov bez �mrtia chyten�ch jedincov

4. Charakteristika sk�man�ho �zemia geomorfologick� clenenie: celok Podunajsk� pahorkatina, podcelok Trnavsk� pahorkatina, casti Podmalokarpatsk� pahorkatina a�Trnavsk� tabula reli�f �zemia m� charakter n�innej pahorkatiny, je mierne clenit� tretohorn� sedimenty zast�pen� sedimentami plioc�nu, konkr�tne pontu, ktor� charakterizuj� pestr� �ly, miestami so �trkmi a�pieskami klimaticky �zemie patr� do n�innej kl�my teplej, s�miernou inverziou tepl�t povodie V�hu, �zemie je odvodnovan� len obcasn�mi miestnymi tokmi, v��ir�om mer�tku s� to Stolicn� potok, Cierna voda a�kan�l Blatina

5. Biotopy �zemia Martinsk�ho lesa najcennej�ie �zemie s�v�skytom teplomiln�ch sucho a� mezofiln�ch dub�n biotopy teplomiln�ch ponticko-pan�nskych dubov�ch lesov na spra�i a�piesku, prioritn� biotop eur�pskeho v�znamu � asoci�cia Aceri tatarici-Quercetum biotopy dubovo-cerov�ch lesov, biotop eur�pskeho v�znamu � asoci�cia Quercetum petraeae-cerris pl�tov� a lemov� spolocenstv�: teplomiln� spolocenstv� asoci�cie Dictamno-Geranietum sanguinei (biotopy teplomiln�ch lemov) � biotop n�rodn�ho v�znamu a asoci�cia Ligustro-Prunetum (biotopy xerotermn�ch krov�n) �prioritn� biotop eur�pskeho v�znamu lesn� porasty s�pr�mesou nep�vodn�ch druhov drev�n a�plo�ne mal� porasty ag�tu

6. dubovo-cerov� lesy xerotermn� kroviny vrbovo-topolov� n�inn� lu�n� lesy ruder�lne okrajov� spolocenstv�

7. Zoologick� charakteristika sk�man�ho �zemia bezstavovce: Polyommatus eroides (Kulfan, M., Kulfan, J., 2001), �Probaticus subrugosus (Holecov�, M., Franc, V., 2001), Osmoderma eremita, Cerambyx cerdo, Chrysomela fastuosa oboj�iveln�ky: Bufo bufo (Kautman, J., Bart�k, I., Urban, P., 2001) a Rana dalmatina plazy: Lacerta agilis spevavce: Turdus merula, Turdus philomelos, Turdus pilaris, Dendrocopos major, Dendrocopus medius, Sylvia atricapilla, Fringilla coelebs, Carduelis carduelis, Emberiza citrinella, Parus major, Parus caeruleus, Parus palustris, Phylloscopus collybita, Saxicola torquata, Luscinia megarhynchos, Erithacus rubecula, Cuculus canorus drav� vt�ky: Buteo buteo a Falco tinnuncullus netopiere: Plecotus austriacus

8. Metodika v�skumu cicavcov apr�l 2008 � november 2008 lokality vybran�ch typov biotopov: dubovo-cerov� lesy, xerotermn� kroviny, vrbovo-topolov� n�inn� lu�n� lesy , ruder�lne okrajov� spolocenstv� (okraje intenz�vne obhospodarovan�ch pol�) floristick� zlo�enie jednotliv�ch typov biotopov a faunistick� zlo�enie so zretelom na cicavce �tandardn� met�dy ter�nneho v�skumu: l�niov� met�da ter�nneho v�skumu drobn�ch zemn�ch cicavcov s pou�it�m dreven�ch a kovov�ch �ivolovn�ch pasc�, l�niov� met�da ter�nneho v�skumu v�c��ch druhov cicavcov s pou�it�m 2 typov kovov�ch �ivolovn�ch pasc� PA 300 s rozmermi (d., �., v.): 32 x 24,5 x 27,5 cm a 63,5 x 24,5 x 27,5 cm met�da priameho pozorovania v ter�ne pri v�skume v�c��ch druhov cicavcov, urcovanie na z�klade pozorovania odtlackov st�p v blate

9. Metodika v�skumu cicavcov pasce in�talovan� v l�ni�ch pocas 4 dn� (3 noc�) kontrola pasc� bola vykon�van� 1 x denne l�niov� met�da, tzv. met�da transektov, dl�ka ka�dej l�nie bola minim�lne 100 m pasce PA 300 na odchyt v�c��ch druhov cicavcov boli kladen� v l�ni�ch o dl�ke 1000 m, vzdialenost pasc� bola 20 m boli sledovan� aj stopy cicavcov v blate a v�c�ie druhy cicavcov boli identifikovan� aj priamym pozorovan�m odchyten� jedince boli urcen� priamo v ter�ne a nakoniec vypusten� sp�t do pr�rody n�vnada � zelenina (mrkva, kaler�b) a m�sov� v�robky (slanina), pr�padne pecivo druhy boli determinovan� podla urcovacieho kl�ca (Andera, Hor�cek, 2005)

10. Dreven� a kovov� �ivolovn� pasce, stopy

11. V�sledky Biotopy dubovo � cerov�ch lesov (B1): asoci�cia Quercetum petraeae-cerris Apodemus flavicolis, Apodemus sylvaticus, Capreolus capreolus, Cervus elaphus, Muscardinus avelanarius, Mustela erminea, Myodes glareolus, Sus scrofa, Vulpes vulpes Biotopy xerotermn�ch krov�n (B2): asoci�cia Ligustro-Prunetum pl�tov� spolocenstvo na rozhran� lesn�ch ciest, pol�, bylinn�ch lemov a�lesa Apodemus sylvaticus, Microtus arvalis, Mus musculus, Myodes glareolus, Sorex araneus

12. V�sledky Vrbovo-topolov� n�inn� lu�n� lesy (B3): asoci�cia Salici-Populetum odchyten� len druh Rattus norvegicus Ruder�lne okrajov� spolocenstv� (B4): Ide o spolocenstvo s Elytrigia repens - xerotermn� spolocenstvo s prevahou vytrval�ch tr�v Elytrigia repens, E. intermedia, najcastej�ie sa vyskytuje popri oran�ch okrajoch na rozhran� lesa s Quercus cerris, Q. virgiliana a pol� a lemuje pl�t krov�n s Prunus spinosa Asoci�cia Carduo acanthoides - Onopordetum acanthii je druhovo pomerne chudobn� spolocenstvo na okraji Martinsk�ho lesa na rozhran� lesa a�pola Capreolus capreolus, Microtus arvalis, Muscardinus avelanarius, Mustela erminea, Sus scrofa, Vulpes vulpes

13. Druhov� zlo�enie cicavcov na lokalit�ch Martinsk�ho lesa(B1-Biotopy dubovo � cerov�ch lesov, B2-Biotopy xerotermn�ch krov�n, B3-Vrbovo-topolov� n�inn� lu�n� lesy, B4-Ruder�lne okrajov� spolocenstv�)

14. Z�ver celkovo bolo na �zem� Martinsk�ho lesa odchyten�ch 6 druhov a�pozorovan�ch 7 druhov cicavcov. najv�c�� pocet druhov bol zisten� na lesn�ch biotopoch (9 druhov cicavcov: Apodemus flavicolis, A. sylvaticus, Capreolus capreolus, Cervus elaphus, Muscardinus avelanarius, Mustela erminea, Myodes glareolus, Sus scrofa, Vulpes vulpes) � najmen�� pocet druhov bol zisten� v spolocenstve vrbovo-topolov�ch n�inn�ch lu�n�ch lesov (druh Rattus norvegicus) na �zem� sa vyskytuj� najm� lesn� druhy cicavcov a�druhy vyskytuj�ce sa v�ekot�nov�ch spolocenstv�ch, resp. na lokalit�ch l�niovej drevinovej veget�cie, ktor� je tvoren�, v�pr�pade sk�man�ho �zemia, najm� biotopmi xerotermn�ch krov�n

15. Dakujem za pozornost