Ch mia vybran ch potrav n

1. Ch�mia vybran�ch potrav�n ?? Cesnak (Allium sativum) Cibula (Allium cepa) Med Inul�n

2. Cesnak �Prec�tajte si!� Cesnak Chemick� podstata cesnaku V�znam cesnaku pre ludsk� organizmus Pou�itie cesnaku �Precvicte si!� �Vyberte si a presk�majte!� �Vypracujte!�

3. Cesnak

4. Chemick� podstata cesnaku V cesnaku sa nach�dzaj�:

5. V�znam cesnaku pre ludsk� organizmus Cesnak p�sob� na gastrointestin�lny trakt ako karminat�vum (�cinn� proti nad�vaniu), nic� �kodliv� crevn� fl�ru a m� predov�etk�m dezinfekcn� �cinok, povzbudzuje imunitn� bunky k r�chlej�iemu deleniu a v�c�ej aktivite, uvolnuje krcovit� stahy, podporuje funkciu pecene, zvy�uje vylucovanie �lce, zni�uje krvn� tlak, zni�uje mno�stvo cholesterolu a cukru v krvi, m� antibakteri�lne �cinky a po st�rocia sa vyu��va ako liek proti chorob�m, ako je nechladnutie, z�paly horn�ch a doln�ch d�chac�ch ciest a napom�ha vyka�lavaniu, okrem antibakteri�lneho m� aj fungic�dny �cinok, preto je spolahliv�m liekom proti r�znym plesnov�m ochoreniam.

6. Pou�itie cesnaku ? Podla najnov��ch v�skumov je cesnak v�born�m stimul�torom chudnutia. Zapr�cinuje to alic�n, nach�dzaj�ci sa v cesnaku. Ten zni�uje krvn� tlak, redukuje tuky v krvi a pozit�vne ovplyvnuje metabolizmus sacharidov. T�to inform�cia je d�le�it� najm� v s�vislosti so skutocnostou, �e zvy�ovanie v�hy je jedn�m z najrizikovej��ch faktorov cukrovky a srdcovo-cievnych ochoren�. �cinok jedn�ho a� dvoch str�cikov cesnaku denne na zdravotn� stav srdca je zjavn� po niekolk�ch t��dnoch. Pou��va sa v cajoch a kloktadl�ch. ? Pri bolestiach klbov sa nan�a priamo na ko�u. Vatov� tamp�n napusten� cesnakov�m olejom a vlo�en� do ucha, je star� liek proti z�palu.

7. �Precvicte si!� EXPERIMENT 1 �Cesnakov� dych� Pom�cky a chemik�lie: str�cik cesnaku, n��, doska na kr�janie. Postup: a) Ovonajte str�cik cesnaku. Potom ovonajte nakrojen� k�sok cesnaku. Ak� je medzi nimi rozdiel? b) Ochutnajte v jeden den jedlo, ku ktor�mu bol pridan� cesnak kr�tko pred jeho dovaren�m, na druh� den jedlo, ku ktor�mu bol pridan� cesnak hned na zaciatku jeho tepelnej �pravy. Niekolko hod�n po po�it� jedla z pokusu 1 (z pokusu 2 nasleduj�ci den) d�chnite na svojho suseda, ktor� nech sa pok�si stanovit rozdiel medzi t�mito dychmi � teda medzi dychom po po�it� jedla z pokusu a) a dychom po po�it� jedla z pokusu b)

8. �Precvicte si!� Pozorovanie a vysvetlenie: a) Samotn� struk cesnaku je bez v�ne. A� rozkrojen�, resp. pretlacen� cesnak silne cesnakovo vonia. Po rozkrojen� alebo pretlacen� cesnaku sa naru�� �trukt�ra buniek a ali�n bez z�pachu sa enz�mom alin�za men� na antibakteri�lne �cinn� alic�n, ktor� d�va jedlu typick� aromatick� cesnakov� z�pach. b) Z alic�nu unikaj� po dlh�om stat�, resp. po p�soben� vodnej pary pri varen� a pecen� dialyldisulfid a dal�ie alkenylsulfidy, ktor� sa resorbuj� a po case ich vydychujete pl�cami. Av�ak p�soben�m tepla sa str�ca �cinok t�chto l�tok. Po dlh�om varen� jedla obsahuj�ceho cesnak sa teda str�ca aromatick� cesnakov� chut a z�pach. Preto sa cesnak odpor�ca d�vat do jedla kv�li svojej aromatickosti len kr�tko pred koncom varenia. A ako pred�st �cesnakov�mu dychu�? Schopnost prekryt cesnakov� z�pach m� chlorofyl nach�dzaj�ci sa v zelen�ch rastlin�ch. Preto sa odpor�ca dobre popre��vat k�sok petr�lenovej vnate. Intenz�vny cesnakov� z�pach dok�eme zmiernit tie� mliekom, alebo jogurtom.

10. �Vypracujte!� 1. Co sp�sobuje typick� z�pach cesnaku? 2. Ak� s� �cinky cesnaku? 3. Ako m��eme zjemnit typick� aromatick� cesnakov� z�pach?

11. Med �Prec�tajte si!� Med Chemick� podstata medu V�znam medu pre ludsk� organizmus Druhy medu Co by sme mali vediet o mede �Vyberte si a presk�majte!� �Overte si z�skan� poznatky!� �Vypracujte!�

12. Med

13. Chemick� podstata medu Med obsahuje: viac ako 80% medu tvoria lahko a r�chlo str�viteln� cukry, najm� ovocn� cukor (frukt�za) a hroznov� cukor (gluk�za). S� pre n�s v�datn�m zdrojom energie, vodu (15-20%), jej mno�stvo ovplyvnuje kvalitu medu. Za dobr� sa oznacuje ten, co jej nem� viac ako 20%, enz�my - sachar�zy a amyl�zy. Tr�viace amyl�zy nastupuj� do pr�ce u� v �stach. �tiepia �krob a premienaj� ho na cukor. A� do dvan�stnika kontroluj�, ci sa spracovali v�etky molekuly �krobu, a ci telo dostalo to, co mu patr�. Sachar�za zasa �tiepi sachar�zu. Bez tejto l�tky by telo s repn�m cukrom ani nepohlo. Nedostatok sachar�zy sa prejavuje hnackami, prote�ny, aminokyseliny, kyselinu mravciu, ktor� chr�ni pred hnisav�mi procesmi,

14. Chemick� podstata medu z miner�lov stopov�ch prvkov obsahuje

15. V�znam medu pre ludsk� organizmus Med je nielen lahko vstreb�vateln� a v��ivn� prostriedok, m� aj mnoho lieciv�ch vlastnost�. Med

16. Druhy medu Med je v�eobecne dobre zn�my, ale je v�ak potrebn� rozli�ovat jeho druhy podla obdob� a podla druhov rastl�n, co spolu navz�jom s�vis�. Podla obdob� rozli�ujeme - jarn� med, ktor� poch�dza spravidla z ovocn�ch stromov, - letn� med predov�etk�m z lipy, - jesenn� med zvl�t z vresu. Podla druhu rastl�n rozozn�vame - ag�tov� med prakticky bezfarebn�, nem� tendenciu kry�talizovat, - horcicov� med v�razne �lt�, lahko kry�talizuje, - datelinov� med �lt�, m� sklon kry�talizovat, - lipov� med m� zlato�lt� farbu, dlho si udr�uje tekut� konzistenciu.

17. Co by sme mali vediet o mede ? Med by sa mal skladovat tak, aby bol chr�nen� pred kysl�kom a vlhkostou. Preto s� najvhodnej�ie n�doby s vzduchotesn�m uz�verom. Kontaktom s kysl�kom a vlhkostou sa med znehodnocuje. Zac�na kvasit a pokaz� sa. Medu �kod� aj privela svetla a kol�sav� teplota. Ich p�soben�m sa nicia l�tky s antibakteri�lnymi �cinkami. Preto by sa mal skladovat v tmavej n�dobe alebo v miestnosti bez priameho slnecn�ho svetla pri teplote 14-18�C. Uchov�vanie v chladnicke nie je nutn�. Prav�, dobre o�etren� med po case scukornatie. Ak sa v nom neobjavia kry�t�liky cukru, k�pili sme mrtvy tovar. ? Med sa nesmie vystavit teplote vy��ej ako 45�C, ani ho neprid�vame do hor�cich n�pojov, preto�e sa str�caj� jeho lieciv� �cinky.

18. Co by sme mali vediet o mede ? Na rozp��tanie medu nikdy nepou��vame mikrovln� r�ru. ? Niekedy m��e med sp�sobit miernu otravu, ak vcely zbierali potravu na niektor�ch druhoch azaliek, rododendronov, oleandrov, paliem a vavr�nov. T�to otrava je v�ak zriedkav�, preto�e vcela medonosn� je velmi citliv� a sama uhynie sk�r, ako stac� vyrobit med a obsahom �kodliv�ch l�tok. ? U��vat med sa neodpor�ca ludom s vysok�m krvn�m tlakom, alergikom a astmatikom. ? Med ako pr�rodn� zdroj jednoduch�ch cukrov poskytuje �r�chlu� energiu. Monosacharidy sa r�chlo vstreb�vaj� a organizmus nie je zata�en� �tiepen�m ako v pr�pade zlo�en�ch cukrov. Preto je med vhodn� pre deti, oslaben�ch lud�, �portovcov a pod.

19. �Vyberte si a presk�majte!� http://www.beekeeping.cz/vcelpo.htm http://www.regenerace.net/Archiv/2002/09/zeptali.htm http://www.harm.sk/H1_04/med.htm http://www.regenerace.net/Archiv/2002/12/med.htm

20. Autotest 1. Ktor� z uveden�ch sacharidov sa nach�dzaj� v mede? a) celul�za b) gluk�za c) lakt�za d) frukt�za 2. Med je v�znamn�m zdrojom: a) sel�nu b) vitam�nov skupiny B c) kyseliny octovej d) polysacharidov

21. Autotest

22. Autotest 7. Spojte zaciatok (oznacen� p�smenom) a koniec vety (oznacen� c�slom) tak, aby ste vytvorili pravdiv� tvrdenia: a) Pri kontakte medu so vzdu�n�m kysl�kom a vlhkostou med .... b) Priame svetlo a nest�la teplota sp�sobia, �e med ... c) Prav�, dobre o�etren� med po case ... d) Umel� med ... e) Skry�talizovan� med ... 1. ... scukornatie. 2. ... nescukornatie. 3. ... zac�na kvasit a pokaz� sa. 4. ... si uchov�va v�etky cenn� l�tky a vlastnosti. 5. ... str�ca l�tky s antibakteri�lnym �cinkom.

25. �Vypracujte!� 1. Med obsahuje 70-80% sacharidov a 15-20% vody. Je to koncentrovan� roztok cukru, ktor� ako v�etci dobre vieme kry�talizuje. Ako mo�no tejto kry�taliz�cii zabr�nit? O D P O V E D 2. Porovnajte, kde prebieha kry�taliz�cia r�chlej�ie a svoju odpoved zd�vodnite: a) v cistej n�dobe, do ktorej nalejeme tekut� med b) v cistej n�dobe do ktorej je ponoren� ly�ica O D P O V E D

26. O D P O V E D Zrieden�m vodou alebo roztopen�m. b), preto�e ly�ica p�sob� ako kry�talizacn� z�rodok a v cistej n�dobe nie s� �iadne kry�talizacn� z�rodky.

28. Cibula � Allium cepa �Prec�tajte si!� Cibula Chemick� podstata cibule V�znam cibule pre ludsk� organizmus Toxicita cibule �Precvicte si!� �Vyberte si a presk�majte!� �Vypracujte!�

29. Cibula

30. Chemick� podstata cibule Cibula obsahuje:

31. Chemick� podstata cibule v 100 gramoch cibule je asi 10 - 15 mg vitam�nu C, karot�n (provitam�n A), vitam�n E, kyselinu pantokor�nov�, kyselinu nikot�nov�, �tiplav� alysulfid, vodu.

32. V�znam cibule pre ludsk� organizmus Cibula priaznivo p�sob� na cinnost �t�tnej �lazy, uvolnuje krce, ktor� prestan� po zjeden� jednej cibule, v cerstvom stave pom��e pri infekcnom z�pale mandl�, z�paloch horn�ch d�chac�ch ciest, ale aj pri infekcnej n�dche, je �cinn� aj pri zni�ovan� hladiny krvn�ho cukru, cholesterolu a odb�ravaniu tukov�ch z�sob. Cibulov� �tava s medom sa pou��va na potlacenie ka�lu, je prospe�n� na pop�leniny, pri n�dche treba vlo�it do nosa k�sok vaty, na ktor� nakvapk�me cerstv� cibulov� �tavu, zni�uje �cinok alerg�nov a potlacuje pr�znaky prieduchovej arytmie.

33. V�znam cibule pre ludsk� organizmus Varen� alebo pra�en� cibula vymie�an� s cukrom a maslom pom�ha proti ka�lu. Cibulov� oleje potl�caj� tvorbu n�dorov. Cibuloviny napom�haj� redukovat pocet ochoren� mozgu, obsahuj� prostagland�n, ktor� zni�uje krvn� tlak. ? Iba cerven� a �lt� odrody obsahuj� zl�ceniny, ktor� zmen�uj� riziko vzniku n�dorov�ch ochoren� a maj� protiz�palov� �cinky. Zvy�uj� sekr�ciu tr�viacich �tiav v �al�dku a v crev�ch, sekr�ciu �lce a pankreatick�ch enz�mov.

34. V�znam cibule pre ludsk� organizmus ? Pre bohat� obsah l�tok je vhodn� jest cibulu surov�, dobr� je aj mlad� vnat. Na jar nakl�cen� cibula m� zv��en� obsah vitam�nov a cukrov. Odpor�ca sa jest surov�. Mus� sa jest len cerstv�, preto�e po rozkrojen� sa po 24 hodin�ch sa st�va toxickou. V�skumy odpor�caj� zjest denne 60 g.

35. Toxicita cibule U��vanie cibule v primeran�ch d�vkach nem� vedlaj�ie �cinky. Pri prekrocen� d�vok m��e d�jst k �al�docn�m nevolnostiam a zvracaniu. Nedoporucuje sa u��vanie cibule pri vredoch org�nov tr�viaceho traktu. Pri kr�jan� cibule je silne dr�den� sliznica nosa a ocn� spojivky. Niektor� ludia m��u byt na cibulu precitlivel�.

36. �Precvicte si!� EXPERIMENT 1 Preco pri kr�jan� cibule slzia oci? Pom�cky a chemik�lie: cibula, n��, doska na kr�janie cibule. Postup: Ovonajte cibulu v celku. Potom ju rozkrojte a ovonajte. C�tite nejak� rozdiel??? Pozorovanie a vysvetlenie: Cibula v celku m� charakteristick� nedr�div� pach. Po jej rozkrojen� sa z vakuol uvolnuj� enz�my, ktor� menia neakt�vny aliin na agres�vny alic�n a ten dr�di sliznice, co sp�sobuje slzenie oc�. ? Slzeniu mo�no zabr�nit bud nasaden�m uzavret�ch pot�pacsk�ch okuliarov alebo pou�it�m ventil�torov. Ne�cinn� s� v�ak v�etky tie triky, ktor� pou�ijeme e�te pred jej kr�jan�m - umytie cibule alebo jej m�canie v octe, preto�e tiopropionaldehyd-S-oxid sa uvolnuje a� po naru�en� buniek cibule, t.j. pocas jej kr�jania.

37. �Vyberte si a presk�majte!� http://www.zdravie.sk http://www.ide.sk

38. �Vypracujte!� Ak� vitam�ny a miner�ly obsahuje cibula? Na co je vhodn� cibulov� �tava? Ak� �cinky m� cibula na organizmus? Ako m��eme zabr�nit slzeniu oc� pri kr�jan� cibule? Ako m��eme odstr�nit cibulov� dych?

39. Inul�n �Prec�tajte si!� Inul�n Vlastnosti inul�nu Kde sa inul�n nach�dza V�znam inul�nu pre ludsk� organizmus �Precvicte si!� �Vyberte si a presk�majte!� �Zamyslite sa!� �Overte si z�skan� poznatky!� �Vypracujte!�

40. Inul�n

41. Vlastnosti inul�nu Fyzik�lno-chemick� vlastnosti inul�nu: - biely pr�ok s neutr�lnou v�nou a sladkastou chutou , m�lo rozpustn� v studenej vode, v hor�cej vode sa rozp��ta na koloidn� roztok, - ako uhlohydr�t nep�sob� redukcne, redukcn� vlastnosti vykazuje iba v hydrolyzovanej forme, - nepodlieha �tiepeniu v kyslom prostred� �al�dku ani p�sobeniu enz�mov v tenkom creve (inul�n je tak so stravou dopraven� a� do hrub�ho creva, kde najprv doch�dza k jeho �tiepeniu), - z�sobn� rastlinn� polysacharid, ktor�ho z�kladnou jednotkou je frukt�za, - patr� medzi nestr�viteln� oligosacharidy.

42. Kde sa inul�n nach�dza Inul�n - prirodzen� z�sobn� sacharid, ktor�ho pr�tomnost m��eme dok�zat vo velkom pocte rastl�n, - nach�dza sa v cibuli, cesnaku, articok�ch alebo cakanke. Typick� inul�ny sa vyskytuj� pr�ve v korenoch cakanky. Koren cakanky obsahuje do 49% inul�nu, - nach�dza sa tie� v p�re, �pargli, p�enici a ban�noch, - obsahuj� aj listy podbela a p�pava. Pre vysok� obsah inul�nu je p�pavov� koren pova�ovan� za d�le�it� podporn� liek pri cukrovke. Cukrovk�ri by mali denne, k�m je p�pava v kvete, zjest a� 10 kusov stoniek, preto�e obsahuje inul�n, - z�sobn� l�tka v korenoch pichliaca. Jeho obsah je vysok� na zaciatku veget�cie, kles� vo f�ze tvorby �borov a na zaciatku kvitnutia. Potom sa u� znova zvy�uje.

43. V�znam inul�nu pre ludsk� organizmus Inul�n svoj�m priazniv�m �cinkom na zlo�enie crevnej mikrofl�ry pom�ha zlep�ovat cinnost creva a posilnuje imunitn� syst�m. Tak sa st�va s�castou prirodzenej ochrany hrub�ho creva pred z�palov�mi a n�dorov�mi chorobami a je tie� prevenciou crevn�ch infekci�. Ka�d� novorodenec prich�dza na svet zbaven� ak�chkolvek mikroorganizmov v za��vacom trakte. Hned po naroden� nan v�ak zac�na p�sobit vonkaj�ie prostredie. Po niekolk�ch mesiacoch je proces z�skavania mikroorganizmov z vonkaj�ieho okolia ukoncen� a pocas dal�ieho �ivota doch�dza iba k men��m zmen�m v zlo�en� crevnej fl�ry dan�ho jedinca. Tieto zmeny s� sp�soben� jednak pr�tomnostou urcit�ch l�tok v strave, ako aj r�znymi chorobami alebo prib�daj�cim vekom. Nemal�m priazniv�m vplyvom inul�nu na ludsk� organizmus je prevencia hnackov�ch ochoren� bakteri�lneho aj v�rusov�ho p�vodu.

44. V�znam inul�nu pre ludsk� organizmus pom�ha ur�chlovat prechod potravy tr�viacim traktom, zni�uje kyslost tr�viaceho traktu, vytv�ra zdroj �iv�n a optim�lne podmienky pre �iad�ce a blahod�rne p�sobiace bifidobakt�rie (Bifidobakterium bifidum), vdaka optim�lnej pr�tomnosti inul�nu v ludskom organizme kles� aj v�skyt z�pchy, sl��i ako balastn� l�tka (napr. v pecive, jogurte, ovsen�ch vlock�ch). inul�n pom�ha aj diabetikom. Jeho pr�jmom sa u takto chor�ch lud� pozit�vne upravuje hladina gluk�zy v krvi a zni�uje sa krvn� tlak. T�m, �e sa inul�n nevstreb�va z tenk�ho creva ako str�viteln� sacharidy, ale �tiepeniu podlieha a� v hrubom creve, zni�uje sa energetick� pr�jem a hladina krvn�ho cukru sa nezvy�uje

45. V�znam inul�nu pre ludsk� organizmus pod�van�m inul�nu sa vstreb�vanie miner�lnych l�tok z potravy zvy�uje a� do dvoch tret�n. To sa t�ka predov�etk�m v�pnika, ktor�ho nedostatocne vytvoren� z�soby v detstve a dospievan� m��u v starobe vy�stit do osteopor�zy. Kosti ako �iv� tkanivo, zaznamen�vaj� v priebehu ludsk�ho �ivota zmeny. V detstve sa tvoria v tele z�soby v�pnika pre dal�ie obdobie. Najvy��iu hustotu dosahuj� v dospievan�. Aby sme predi�li �bytku v�pnika v dospelosti, ktor� je zn�my ako osteopor�za, je vhodn� sna�it sa zachov�vat hustotu v�pnika v kostiach posilnovac�m cvicen�m a stravou s vysok�m obsahom v�pnika. Vo v�c�ine pr�padov sa v�pnik do tela zo stravy vstrebe len z 20 a� 30 percent.

46. �Precvicte si!� EXPERIMENT 1 Pom�cky a chemik�lie: kadicka (400 cm3), Erlenmayerova banka, n�doba na vodn� k�pel, teplomer, svorka, stojan, lap�k, filtracn� lievik, filtracn� papier, kry�talizacn� miska, sklenen� tycinka, biely jogurt, Cerrezovo cinidlo I, II, etanol. Postup: a) Extrakcia inul�nu z bieleho jogurtu: Do kadicky d�me cel� obsah jogurtu a vlo��me do n�doby na vodn� k�pel. Pocas 8-10 min�t sa mus� teplota jogurtu udr�iavat na 80 �C. Po uplynutom case prefiltrujem zmes do Erlenmayerovej banky a prid�me 2 cm3 roztokov Carrezovho cinidla I a II, premie�ame a op�t prefiltrujeme. Takto z�skan� filtr�t vylejeme do kry�talizacnej misky a zmie�ame s dvojn�sobn�m objemom etanolu.

47. �Precvicte si!� b) Molischova reakcia: d�kaz uhlohydr�tu v inul�ne: Molischovo cinidlo: 10% roztok a-naftolu , alebo 6% roztok tymolu v 96% etanole. Mal� mno�stvo inul�nu (na koniec �pachtle) zmie�ame so 4 kvapkami Molischovho cinidla a prid�me do zmesi koncentrovan� kyselinu s�rov�. Pozorujeme intenz�vne fialov� sfarbenie. c) Selivanova reakcia: d�kaz frukt�zy v inul�ne: Selivanovo cinidlo: 0,05% roztok rezorc�nu v koncentrovanej kyseline chlorovod�kovej, zrieden� destilovanou vodou v pomere 1:1. V sk�mavke s objemom 20 cm3 zmie�ame 5 cm3 Selivanovho cinidla s mal�m mno�stvom inul�nu. Roztok potom var�me na vodnom k�peli asi 1 min�tu a pozorujeme vznik vi�novocerven�ho sfarbenia.

48. �Precvicte si!� Pozorovanie a vysvetlenie: a) V priebehu extrakcie inul�nu vytvoria mliecne prote�ny z jogurtu g�ly, takzvan� trojrozmern� siete, v ktor�ch je viazan� voda. Prostredn�ctvom zahrievania jogurtu sa r�sol rozpadne, bielkovina koaguluje a srv�tka, ktor� obsahuje inul�n, lakt�zu a zvy�n� bielkovinov� l�tky sa odfiltruje. Po pridan� etanolu vznik� z cist�ho filtr�tu biela zrazenina inul�nu. Inul�n je uhlohydr�t, ktor� nep�sob� redukcn�, ale iba v hydrolyzovanej forme vykazuje redukcn� vlastnosti. b) Polysacharidy d�vaj� s koncentrovanou kyselinou s�rovou a a-naftolom intenz�vne fialov� sfarbenie, sp�soben� vznikom trifenylmet�nov�ho farbiva. c) Selivanova reakcia je zalo�en� na vzniku cerven�ho sfarbenia, ktor� d�va 5-hydroxmetylfurfural s rezorc�nom v pr�tomnosti kyseliny chlorovod�kovej. Z toho vypl�va, �e z�kladnou jednotkou inul�nu je frukt�za.

49. �Vypracujte!� Co je inul�n? Ktor� potraviny obsahuj� inul�n? Ak� s� �cinky inul�nu? Ak� je to funkcn� potravina?

50. �Vyberte si a presk�majte!� http.//www.elis.sk/derma/derma302.htm#Prebiotik� http://www.casopisfigura.sk/archiv/4-2003/clanky/6.htm http://www.veronica.host.sk/fytoterapia/index.html

51. �Zamyslite sa!� Ak� potraviny s� oznacovan� ako probiotick�?

52. O D P O V E D Probiotick� potraviny obsahuj� rozpustn� potravin�rsku vl�kninu so �pecifick�mi priazniv�mi �cinkami, predov�etk�m polysacharidy ako inul�n alebo in� deriv�ty frukt�zy (frukt�zov� oligosacharidy), ktor� zmen�uj� nebezpecenstvo vzniku rakoviny hrub�ho creva a zni�uj� hladinu cholesterolu. Probiotick� pr�sady sa z�skavaj� z pr�rodn�ch zdrojov, napr�klad inul�n z cakanky a prid�vaj� sa ako zvl�tne pr�sady do potrav�n. Inul�n sa pou��va aj ako tukov� n�hrada v niektor�ch v�robkoch s vysok�m obsahom tuku, ako s� margar�ny, tucn� syry a jogurty z plnotucn�ho mlieka.

53. Autotest 1. Inul�n sa �tiepi a) v �al�dku b) v tenkom creve c) v hrubom creve 2. Inul�n vykazuje redukcn� vlastnosti: a) v hydrolyzovanej forme b) ako uhlohydr�t 3. Inul�n: a) posilnuje imunitn� syst�m b) podporuje rast bifidobakt�ri� 4. Pri pod�van� inul�nu sa vstreb�vanie miner�lnych l�tok z potravy zvy�uje: a) do jednej tretiny b) do jednej �tvrtiny c) do dvoch tret�n

54. Autotest 5. Z�kladnou jednotkou inul�nu je: a) sachar�za b) frukt�za c) gluk�za 6. Ak� reakcia sa pou��va na d�kaz frukt�zy v inul�ne? a) Selivanova b) Molischova 7. Pri d�kaze uhlohydr�tu v inul�ne vznikne: a) cerven� sfarbenie b) fialov� sfarbenie

55. O D P O V E D Funkcn� potravina je zlo�en� potravina, ktorej skladba (obsah jednotliv�ch �iv�n a dal��ch zlo�iek) bola upraven� tak, aby splnala niektor� zo zdravotn�ch v��ivov�ch potrieb. Potravinu mo�no pova�ovat za funkcn�, pokial sa dostatocne preuk�zalo, �e okrem primeran�ho nutricn�ho �cinku priaznivo ovplyvnuje jednu alebo viac funkci� v organizme, a to zlep�en�m zdravotn�ho stavu alebo zni�ovan�m rizika vzniku urcit�ho ochorenia. Funkcn� potraviny musia ostat potravinami a musia prejavovat svoje �cinky po skonzumovan� tak�ho mno�stva, ktor� je zvycajn�