450 likes | 1.03k Views
MRAVNÁ VÝCHOVA. Charakteristika postmoderného človeka Ciele výchovy Mravná výchova Metódy a zásady mravnej výchovy Prosociálna výchova. Výchova v širšom zmysle (edukácia).
E N D
MRAVNÁ VÝCHOVA Charakteristika postmoderného človeka Ciele výchovy Mravná výchova Metódy a zásady mravnej výchovy Prosociálna výchova
Výchova v širšom zmysle (edukácia) - je učením sprostredkované preberanie doterajších skúseností ľudstva, správania a hodnotových systémov (Hartl, 1990) • je proces, ktorým si osoba rozvíja schopnosti, postoje a iné formy správania pokladané za hodnotné v spoločnosti, v ktorej žije (UNESCO, 1991) Výchova v užšom zmysle - formovanie správania, postojov, presvedčenia mravných, povahových, charakterových vlastností človeka eticko – normatívna činnosť
Názory na “povahu“ človeka Názory na človeka:
Altruismus z hľadiska evolúcie 60. roky - R. Dawkins – „sebecký gén“ • jedinec sa snaží, aby jeho správanie prospievalo jeho génom • všetok altruizmus je z genetického hľadiska sebecký Teórie hier výskumy rôznych stratégií hier dokazujú väčšiu úspešnosť kooperácie, oplácanie dobrým...
Charakteristika postmoderného človeka (pozri Kováč, 2002): • Človek je predovšetkým indivíduum (nie je nikomu zodpovedný za svoje konanie, je tým čo cíti, čo si uvedomuje). • Človek je plne autonómny (neexistujú mravné zákony pre všetkých, treba akceptovať pluralitu..). • Človek je prirodzene dobrý (riadi sa sám sebou, koná to, čo je pre neho dobré..). • Šťastie človeka spočíva v pôžitkoch (uspokojovanie potrieb, zbavovanie sa utrpenia a bolesti, odstraňovanie námahy, trestov..). • Človek je viazaný iba dohodami (výhodné uzatvára, nevýhodné neobnovuje, ochrana práv indivídua nad významom všeľudských práv). • Človek žije v prítomnosti (nemá historickú pamäť, hlása koniec veľkých príbehov, pochybuje).
negatívne prejavy vo výchove 21. storočia (Zelina, 2004) • transformácia hodnotových orientácií, úpadok tradičnej morálky • nárast počtu egomanických detí v konzumnej spoločnosti • bezmocnosť rodičov usmerňovať vývin detí • nárast stresovaných a frustrovaných učiteľov • pandémia násilia, detskej kriminality.. • nekontrolovaný vplyv médií • masový výskyt dezintegrovaných osobností v populácii vyspelých krajín
Ciele výchovy • školské vzdelávanie nemá byť len utilitárne racionálne, ale má byť „antropologicky vyvážené“ • Obsahová orientácia vzdelávania a výchovy „pre“: • Životný úspech v povolaní • Voľný čas • Kultúru medziľudskej vzájomnosti • Kultúra filozofickej reflexie, náboženského rozjímania, umeleckej vnímavosti, ekologického cítenia, vytyčovanie otázok hlbšieho zmyslu.....
Ciele výchovy • formovanie plnohodnotnej osobnosti Znaky plnohodnotnej osobnosti: (Kučerová, 1994) • Autentická • Tvorivá • Slobodná • Zodpovedná • Totálna • Celistvá
Koncepcia tvorivo humanistickej výchovyKEMSAK (Zelina, 1994) – oblasti a ciele výchovy • Kognitivizácia osobnosti • Emocionalizácia osobnosti • Motivácia a aktivizácia osobnosti • Socializácia a komunikácia • Axiologizácia osobnosti • Kreativizácia osobnosti
Mravná výchova (MV) základný zdroj – etika = veda o morálke Morálka – systém základných hodnôt, noriem, pravidiel, požiadaviek, podľa ktorých by sa mali ľudia v každodennom živote správať a konať - spôsob normatívnej regulácie správania sa človeka k spoločnosti, skupine a k sebe
Hodnoty – základ morálky • Hodnotovosť je určujúcim kritériom každého mravného javu (vyplýva z vymedzenia protikladnosti dobra a zla) • Humanisticko-mravné hodnoty vyplývajú zo základných záujmov života, človeka a ľudského spoločenstva 1) Základné pravidlá ľudského spoločenstva: úcta, šľachetnosť, obetavosť, súcit, hrdosť, úprimnosť, vernosť, dôvera, ohľaduplnosť, solidárnosť, zdvorilosť, pokora, znášanlivosť, žičlivosť, pracovitosť, poslušnosť, korektnosť... 2) Mravné kategórie základného substančného významu: blaho, dobro a zlo, spravodlivosť, povinnosť, zodpovednosť, česť a dôstojnosť, zmysel života, šťastie, svedomie, tolerancia, mier...
Postup zvnútorňovania hodnôt (Krathwohlova taxonómia cieľov rozvoja osobnosti v afektívnej oblasti) • Prijímanie (vnímavosť) – • Reagovanie (ohlas, odozva) – • Hodnotenie (oceňovanie hodnoty) – • Integrovanie hodnôt – 5. Zvnútorňovanie (interiorizácia) hodnôt v charaktere jedinca
Formovanie mravného správania - vzťahy medzi mrav. komponentami (Vacek, 2008) ●mravné ● vôlové vedomie a charakterové vlastnosti ●mravné ● mravné presvedčenie správanie ●mravné ● situačné cítenie premenné (pr. Zimbardov experiment)
Mravné vedomie Mravné cítenie Mravné presvedčenie = mravné vedomie + citový náboj
Mravné správanie • Správanie, ktoré je v súlade so spoločenskou normou: • návykové mravné správanie • uvedomované mravné správanie • intuitívne správanie • kalkulatívne správanie 2)Správanie, ktoré sa od daných noriem odlišuje: • dôvodom je nerozvinutosť základných mravných kvalít osobnosti • mravné vedomie a presvedčenie sú rozvinuté, ale na základe pôsobenia rôznych faktorov sa človek nespráva v súlade s normami - vnútornéf. – slabá vôľa, choroba, únava, nízke sebavedomie... - vonkajšief.– ohrozenie, nátlak, dezorientácia...
Metódy mravnej výchovy(pozri Vacek, 2008, Baďuríková, 2001,) Priame (direktívne) metódy • Metóda režimu - uvedenie určitého rádu do života dieťaťa, pravidelnosť, vytváranie dynamických stereotypov, zvykov...usporiadanosť pocity príjemnosti a uspokojenia vytváranie vnútornej disciplíny - u starších režim založiť na dohode, na pochopení zmyslu a možnosti zmeny • Metóda kontroly a dozoru • „spätná väzba“ súčasťou akejkoľvek výchovy, ovplyvňuje jej účinnosť • je vhodné, aby „dozor“ bol prirodzenou súčasťou sledovanej situácie • priamy dozor by mal postupne ustupovať do úzadia postupné presúvanie zodpovednosti na žiakov
Metóda príkladu - prezentácia modelov alebo živých vzorov navodí pochopenie alebo pohnútku Typy príkladov – Metóda hodnotenia - založená na odmeňovaní a trestaní • ovplyvňuje sebacit, sebavedomie, sebaúctu • dôležité je prijatie, stotožnenie sa žiaka s hodnotením • účinok odmien a trestov ovplyvňuje vzťah medzi vychovávateľom a vychovávaným
Zásady hodnotenia • uprednostňovať pozitívne hodnotenie pred negatívnym • poznať motív posudzovaného správania • hodnotiť konkrétny čin, nie celú osobnosť žiaka • zohľadňovať individuálne rozdiely • hodnotiť objektívne • zvážiť čas potrebný na osvojenie • poukázať na možnosti nápravy • netrestať v afekte • pri negatívnom hodnotení poukazovať na kladné stránky žiaka • neironizovať, nezosmiešňovať • časový odstup medzi správaním a hodnotením čo najkratší
Metóda cvičenia • vytváranie zručností, spôsobilostí, návykov, zvykov.. konania (napr. spôsobov komunikácie, sebaovládanie sa...) Účinnosť ovplyvňujú: • zážitok z cvičenia, predchádzajúce skúsenosti, osobný zmysel • Metódy podnecovania a tlmenia • sugescia – • agitácia – • eliminácia – citové zkľudnenie emočne vypätej situácie, pomocou degravácie oslabujeme nežiaduce emócie, • substitúcia – • sublimácie –
Metóda vysvetľovania a poúčania - je založená na zdôvodňujúcich argumentoch - vedie k poznaniu, pochopeniu, porozumeniu mravným javom vytváranie názoru, náhľadu • Metóda presviedčania (persuázia) - založená na hodnotových argumentoch - učiteľ, vychovávateľ ovplyvňuje názory žiaka dobrovoľné, zainteresované úsilie žiaka o zdôvodnenie nejakého stanoviska, ktoré je základom mrav. presvedčenia Účinnosť ovplyvňujú: • osobnostné charakteristiky žiaka a učiteľa a ich vzťah • dôvera, sebadôvera, hodnovernosť, autorita učiteľa • spôsob komunikácie • citová zaangažovanosť, závažnosť témy
Nepriame (indirektívne) metódy • Zážitkové učenie ( zážitková pedagogika) • Kooperatívne učenie • Analytická diskusná metóda (rozbor všeobecnejšieho morálneho problému) • Situačno – problémové metódy (problémové situácie, príbehy s morálnym obsahom) • Hry s morálnym obsahom • Sociálno – psychologický výcvik
Zásady výchovy = zovšeobecnené požiadavky na obsahovú a procesuálnu stránku výchovy, ktoré treba rešpektovať, ak chceme dosahovať očakávané ciele • Zásada rešpektovania vekových a individuálnych zvláštností • Zásada vyzdvihovať pozitívne črty a vlastnosti žiaka • Zásada cieľavedomosti • Zásada súladu medzi výchovnými vplyvmi a požiadavkami
Výchova k prosociálnemu správaniu Prosociálne správanie • správanie, ktoré prináša úžitok druhým Vyššia forma*– správanie, ktoré zvyšuje celkovú pohodu druhej osoby, neprináša žiadny zjavný prospech aktérovi, ale často od neho vyžaduje určitú obetu
Činitele, ktoré podmieňujú vznik prosoc. správania: • Poznávacie • schopnosť vnímať a chápať situáciu tak, ako ju vníma a chápe druhá osoba, schopnosť porozumieť nešťastiu druhého... ♥Motivačné* • záujem o potreby a dobro druhých, zameranosť na pomoc, záujem o kooperáciu, darovanie, štedrosť • (empatia = schopnosť vnímať, chápať situáciu druhého + citové prežívanie) ♥ Situačné - podmienky pre pozitívne sociálne správanie, sociálne normy a pravidlá
Motivácia prosociálneho správania* • Motivácia založená na zvážení výhod prosoc. správania prevlastnú osobu – • Motivácia založená na reciprocite, resp. očakávaní reciprocity - priama reciprocita - nepriama reciprocita • Motivácia založená na empatii *
Vplyv rodinnej výchovy na utváranie prosociálnych postojov Znaky výchovy v rodinách, ktoré vychovali morálne zrelé, prosociálne sa správajúce deti (výsledky výskumov, Kotásková 1989) • prostredie posilňovalo stotožnenie dieťaťa s rodičmi (demokratické postoje, bez konfliktov, dobré zvládnutie rolí matky a otca...) • rodičia zdôvodňovali riešenia mravných konfliktov s poukazom na humánne potreby a zásady (nie len vyhovenie rozkazu), na hľadanie príčin a možných dôsledkov • príležitosti získať skúsenosti s rôznorodými vzťahmi k druhým deťom v rozmanitých situáciách, zaujímanie rôznych rolí • skúsenosti s príslušníkmi rôznych sociálnych skupín, v ktorých fungovali odlišné pravidlá
Dôležité faktory vzniku prosociálneho správania • Imitácia a kontagiozita pri utváraní prosociálnych postojov • Vplyv osobnej skúsenosti na utváranie prosociálneho správania • Vplyv zážitku spoluúčasti na utváranie budúceho prosociálneho správania
Prosociálne činnosti: - fyzická pomoc - fyzická služba - deliť sa - verbálna pomoc - verbálna podpora • vytvárať príležitosti k vzniku spoločného zdieľania pocitu uspokojenia z altruistickej činnosti
Úrovne osvojovania si prosociálneho správania: • Úroveň orientácie – • Rodinná spoluúčasť – • Pomoc blízkym ľuďom alebo skupine – • Pomoc všetkým potrebným ľuďom.. aj odlišným -
Estetická výchova (EV) • Motto: Každý trhá z rozkošného ovocia krásy na tých konároch, ku ktorým dorástol svojím duchovným vzrastom. (O. Březina) EV v širšom zmysle – pôsobenie na citovú, vôľovú, rozumovú a mravnú stránku psychiky s cieľom trvalo ovplyvniť vzťah k umeleckej tvorbe a mimoumeleckým estetickým podnetom vôbec, prispieva k rozvoju vlastných estetických činností. EV v užšom zmysle– výchova k uvedomelému prežitku umeleckých diel a výchova vlastnej tvorivej a reprodukčnej činnosti v rôznych oblastiach umenia (základ v esteticko- výchovných predmetoch).
→ EV je princípom, ktorý sa uplatňuje vo všetkých formách výchovy → všetky výchovné situácie obsahujú potenciál estetickovýchovného momentu → EV nie je viazaná len na výchovné predmety Pr.: vplyv čistoty, oblečenia, úpravy prostredia, kultúry rečového prejavu, estetickej hodnoty učebných pomôcok... (citová vnímavosť k veciam okolo seba → estetická vnímavosť) !!! pôsobenie skrytým, implicitným kurikulom
Ciele estetickej výchovy: • Systematicky rozvíjať estetické vnímanie, chápanie, citové prežívanie a estetické hodnotenie • Oboznámiť žiakov so základnými umeleckými dielami národnej a svetovej kultúry, ich tvorcami a interpretmi, s hlavnými etapami vývinu umenia • Rozvíjať umeleckú a estetickú tvorivosť • Umením a estetickou hodnotou reality obohacovať poznanie, rozvíjať morálnu stránku osobnosti, zušľachťovať myslenie, cítenie, správanie
Literatúra: BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN-80-223-1536 2 KOMÁRIK, E. Pedagogika emocionálne a sociálne naručených. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 1999, 192 s. ISBN 80-223-1394-7 PELIKÁN, J. Pomáhat být. Otevřené otázky teorie provázející výchovy. Praha: UK v Praze, Karolinum, 2002, 159 s., ISBN 80-246-0345-4 RIDLEY, M. Původ ctnosti. Praha: Portál, 2000, 296 s. ISBN 807-178351X STŘELEC, S. a kol. Studie z teorie a metodiky výchovy I. Brno: Katedra pedagogiky PF MU v Brně, 2006,155 s.ISBN 80-86633-21-7 VACEK, P. Rozvoj morálního vědomí žáků. Praha: Portál, 2008, 126 s. ISBN 978-80-7367-386-4 VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol.: Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2007, 402 s. ISBN 978-80-247-1734-0 VIŠŇOVSKÝ, Ľ., KAČÁNI, V. a kol. Základy školskej pedagogiky. Bratislava: IRIS, 2001, 227 s., ISBN 80-89018-25-4 ZELINA, M. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN, 2004, 231 s. ISBN 80-10-00456-1