MIKROEKONÓMIA 3.

1. MIKROEKONÓMIA 3. Teória konkurenčných trhov a rovnováha

2. O S N O V A • Rovnováha a efektívnosť • Čiastková rovnováha • Všeobecná rovnováha – model 2x2x2x2 • Alokačná efektívnosť a ekonómia blahobytu

3. Rovnováha a efektívnosť Ekonómiu neoklasickej školy možno rozdeliť: Teóriu ekonomickej rovnováhy Teóriu ekonómie blahobytu

4. Teória ekonomickej rovnováhy lausanská vetva cambridgeská vetva (Walras) (Marshall) • všeobecná - čiastková rovnováha rovnováha trhov !!!!!! pozitívny prístup, hľadanie rovnováhy, nie efektívnosti !!!!!!

5. Teória ekonómie blahobytu • A. Pigou „Ekonómia blahobytu“ 1920 (Marshallov žiak) • ? či situácia trhovej rovnováhy zabezpečuje maximálne uspokojenie potrieb z existujúcich zdrojov • nie – otázka prerozdelenia dôchodkov dodnes kontroverzná !!!! normatívny prístup, hľadisko efektívnosti systému !!!!

6. Čiastková rovnováha • rovnováha na strane spotrebiteľa v DK : MU = P P prebytok spotrebiteľa P MU Q • ak MU je väčšia ako P = prebytok spotrebiteľa

7. Čiastková rovnováha • rovnováha na strane výrobcu v DK MC = P P MC P prebytok výrobcu Q • ak sú MC nižšie ako P, prebytok výrobcu

8. Rovnováha spotreby a výroby • MU = P • MC = P MU = MC = P P MC E MU Q (MRTS)K,L = (MRS)X,Y

9. Prebytok výrobcu a náklady mŕtvej váhy • predpoklad nedokonalej konkurencie • AR a MR klesajúce • P stanovuje výrobca v NK • optimálny Q MR = MC R,C prebytok spotrebiteľa MC náklady mŕtvej váhy prebytok výrobcu MR AR Q

10. Všeobecná rovnováha • rovnováha vo výrobe, rovnováha v spotrebe a výrobno-spotrebná efektívnosť • rovnováha na všetkých trhoch • zjednodušený model 2x2x2x2 (VF, tovary, spotrebitelia, výrobcovia) • nástroje: Edgeworthov box-diagram zmluvná krivka spotreby zmluvná krivka výroby

11. krivka produkčných možností a indiferenčné krivky • krivka hranice dosiahnuteľného úžitku EFEKTÍVNOSŤ: - ak existuje viacej činností, je situácia efektívna vtedy, keď ani jednu z činností nemožno zvýšiť bez súčasného zníženia inej činnosti

12. Efektívnosť vo výrobe • také rozmiestnenie daného množstva VF, kedy nie je možné vyrobiť väčšie množstvo jedného tovaru bez zníženia výroby iného tovaru • 3 podmienky dosiahnutia efektívnosti: - efektívna kombinácia vstupov vo vnútri firmy - efektívne rozmiestnenie vstupov medzi firmami - efektívna kombinácia výstupu každej firmy

13. Alokačné pravidlo 1optimálna kombinácia vstupov • firma alokuje fixný objem vstupov efektívne vtedy, ak ich využíva v plnom rozsahu a ak je MRTSK,L pre obidva tovary rovnaká MRTSX = MRTSY - X a Y sú dva tovary • MRTS K a L určuje sklon izokvanty

14. Krabicová schéma výroby KD LC CC 4 QC4 3 2 QD1 QC3 1 QC2 QD 2 QD3 QC1 QD 4 CC LD KC

15. Krivka hranice produkčných možností K S U L

16. Alokačné pravidlo 2(efektívne rozmiestnenie vstupov medzi firmami) • výroba je efektívna vtedy, keď sú VF rozmiestnené tak, že produktivita K i L je rovnaká pri výrobe oboch tovarov (X aj Y) v obidvoch firmách (C aj D) • MPL(C) = MPL(D)

17. Alokačné pravidlo 3(efektívna kombinácia výstupov každej firmy) • výroba je efektívna vtedy, keď obidve firmy vyrábajú na hranici produkčných možností a MRPT obidvoch tovarov sa rovnajú • MRPTC = MRPTD, kde MRPT – je hraničná miera transformácie produktu (akého množstva jedného statku sa musím vzdať v prospech zvýšenia produkcie iného statku) – vyjadrím buď ako pomer zmeny tovarov = pomeru ich hraničných produktov alebo prevrátenému pomeru hraničných nákladov na ich výrobu

18. Efektívnosť výmeny - spotreby • rozdelenie fixného množstva tovarov je efektívne vtedy, keď jeho prerozdelením nemožno polepšiť ani jednému spotrebiteľovi bez toho, aby iný spotrebiteľ nebol poškodený • MRS obidvoch tovarov musí byť rovnaká pre oboch spotrebiteľov • MRPTA = MRPTB, kde A a B sú spotrebitelia

19. XB YA CC 4 ICA 4 3 2 ICB 1 ICA 3 1 ICA 2 ICB 2 ICB 3 ICA1 ICB 4 CC YB XA Krabicová schéma a zmluvná krivka výmeny

20. Krabicová schéma výmeny • vyjadruje všetky možné spôsoby rozdelenia dvoch tovarov medzi dvoch spotrebiteľov – ako indiferenčné mapy • zmluvná krivka výmeny (CC) je množinou bodov, ktoré predstavujú efektívnu alokáciu dvoch tovarov medzi dvoch spotrebiteľov • CC je tvorená bodmi dotyku IC obidvoch spotrebiteľov, v ktorých platí rovnosť MRS v spotrebe obidvoch tovarov

21. Výrobno-spotrebná efektívnosť • ide o celkovú efektívnosť, teda aj o súlad preferencií spotrebiteľov a výrobných možností • tento súlad možno vyjadriť efektívnou kombináciou tovarov (3. podmienka) • MRS pre obidva tovary (ktorá je rovnaká pre obidvoch spotrebiteľov) sa musí rovnať MRPT pre tieto tovary (je rovnaká pre obidve firmy) alebo inak ......

22. pomer, v ktorom sú tovary nahraditeľné v spotrebe sa rovná pomeru, v ktorom sú nahraditeľné vo výrobe MRSX,Y = MRPTX,Y • tento vzťah možno znázorniť spojením KPM (výrobcovia) a krabicovej schémy výmeny (spotrebitelia)

23. Všeobecná rovnováha PPF YA R XB CC r 4 ICA 4 3 2 ICB 1 ICA 3 1 ICA 2 ICB 2 ICB 3 ICA 1 g ICB 4 CC YB XA

24. Všeobecná rovnováha • situácia všeobecnej rovnováhy je vyjadrená takým bodom na zmluvnej krivke výmeny, v ktorom je sklon IC obidvoch spotrebiteľov zhodný so sklonom KPM (na grafe sú to dotyčnice r a g, ktoré sú rovnobežné) • v ktorých bodoch je táto podmienka splnená????

25. Podmienky všeobecnej rovnováhy • na grafe sú to body G a R Všeobecná rovnováha je podmienená splnením 3 podmienok súčasne: • MRTS jedného VF za druhý musí byť rovnaká pre obidva tovary • MRS jedného tovaru za druhý musí byť rovnaká pre obidvoch spotrebiteľov • spoločná MRS sa musí rovnať spoločnej MRPT.

26. Dosiahnutie všeobecnej rovnováhy • základný nástroj – cenový mechanizmus • v DK sa VF premiestňujú medzi odvetviami dovtedy, kým nedosiahnu rovnaké zhodnotenie (napríklad mzdovú sadzbu...) • platí, že MPL(X) . PX = w = MPL(Y) . PY

27. ak je všetka práca (L) rozmiestnená, využitá, ekonomika sa nachádza na KPM • otázka, kde na KPM závisí od relatívnych cien produktov. Relatívne ceny určujú výrobnú štruktúru ekonomiky • u spotrebiteľov obdobne, MRS závisí od relatívnych cien tovarov, ktoré určujú spotrebnú štruktúru ekonomiky

28. Zhrnutie podmienok všeobecnej rovnováhy • všeobecná rovnováha nastáva vtedy, keď sa spotrebitelia a výrobcovia stretávajú s rovnakými cenami a akceptujú ich • firmy porovnávajú relatívne ceny s relatívnymi MC výroby • spotrebitelia porovnávajú relatívne ceny s relatívnymi MU

29. Rovnovážny bod • súlad záujmov oboch ekonomických subjektov (výrobcov a spotrebiteľov) relatívne MC = PX/PY = relatívne MU alebo MRPT = PX/PY = MRS

30. Efektívnosť a spravodlivosť • v reálnom svete existuje viacero prekážok dokonale efektívneho rozmiestnenia zdrojov trhom (informačné bariéry, monopoly, externality, verejné statky) • ani v DK modeli nemusí byť efektívne rozdelenie aj spoločensky žiaduce (niektorí spotrebitelia preferujú určité rozdelenie tovarov, zatiaľ čo iní preferujú iné rozdelenie ....)

31. Spotrebiteľské rozdelenie • je ekonomicky efektívne – keď nie je možné prerozdelenie, ktoré by niekomu polepšilo bez poškodenia niekoho ďalšieho • je spravodlivé – keď je výsledkom spoločensky žiaduceho rozdeľovania príjmov a bohatstva

32. Spoločenský blahobyt (SW) • teória SW hľadá optimálne riešenie, t.j. také rozdelenie, ktoré je nielen efektívne, ale aj spravodlivé ???? • SW – synonymum úrovne uspokojenia členov spoločnosti (závisí od blahobytu, resp. úžitku jednotlivých spotrebiteľov) SW = f(U1, U2, ...... Un)

33. Faktory SW • celkové množstvo tovarov • spôsob rozdeľovania • zdravie spoločnosti, množstvo voľného času, stupeň znečistenia prostredia, politická stabilita .....

34. Spoločenský blahobyt UE UPF M B UE2 W 3 W 2 W 1 UPF UA2 Ua

35. spoločenské optimum: bod dotyku krivky UPF (krivka hranice dosiahnuteľného úžitku) a krivky W (krivka spoločenského blahobytu) • bod dotyku = bod blaženosti (B), kedy sa spoločnosť pri efektívnom využití vstupov nachádza na najvyššie dosiahnuteľnej spoločenskej IC

36. Efektívnosť a spravodlivosť • medzi ef-sťou a spravodlivosťou (hodnotovým systémom spoločnosti) existuje konflikt • tento konflikt spôsobuje, že bod blahobytu je nedosiahnuteľný • jednotlivé ekonomiky sa nachádzajú skôr vo vnútri krivky UPF alebo riešia problém vyššej efektívnosti na úkor spravodlivosti a naopak