220 likes | 541 Views
Ústavné dejiny USA. Vznik USA 1776 Vyhlásenie nezávislosti Declaration of Independence Ľudské práva – prirodzené a nescudziteľné Suverenita (zvrchovanosť) ľudu Právo a povinnosť – ZVRHNÚŤ VLÁDU (despotickú )
E N D
Ústavné dejiny USA Vznik USA 1776 Vyhlásenie nezávislosti DeclarationofIndependence Ľudské práva – prirodzené a nescudziteľné Suverenita (zvrchovanosť) ľudu Právo a povinnosť – ZVRHNÚŤ VLÁDU (despotickú) LEGITIMITA - oddelenie od britskej KORUNY Osady (kolónie) sú – SLOBODNÉ a NEZÁVISLÉ ŠTÁTY Vyhlásenie predstaviteľov SPOJENÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH Zhromaždených vo Všeobecnom Kongrese.
ÚSTAVA SPOJENÝCH ŠTÁTOV 1777 (1781) - Články KONFEDERÁCIE Konfederácia - zväzok štátov medzinárodnoprávne spojenie 1787 (1788) - ÚSTAVA USA Federácia – štátny zväzok (zložený štát) Štátoprávny (ústavnoprávny) zväzok 1789 (1791) - LISTINA PRÁV (prvých desať dodatkov) do r. 1992 - dvadsaťsedem dodatkov
USA ako KONFEDERÁCIA(1781 - 1788) Právny základ - ČLÁNKY KONFEDERÁCIE (prijaté ratifikáciou všetkých amerických štátov) Postup : • Kongres (druhý kontinentálny) ich zostavil a schválil 2. Každý štát ich prijal hlasovaním v najv. zákon. orgáne a so súhlasom hlavy tohto štátu = ratifikoval 3.pre a)každý štát sa stal najv. zákonom a b) súhlas všetkých – znamenal uzavretie ZMLUVY.
VZŤAHY ŠTÁTOV - v KONFEDERÁCII PRÁVNY STAV - každý štát bol suverénny, slobodný, nezávislý, s úplnou jurisdikciou Bol to MP zväzok - štáty prijali a mali záväzky: a) spoločná obrana o vojne a mieri výlučne rozhodovať Kongres USA b) medzinárodno- právna subjektivita styky s inými štátmi, iba USA c) jednotná mena (menová únia) d)miery a váha (jednotné) e) poštová únia
VZŤAHY ŠTÁTOV - v KONFEDERÁCII INŠTITUCIONÁLNE vyjadrenie ORGÁNY spoločné KONGRES - spojené štáty zhromaždené v Kongrese VÝBOR ŠTÁTOV - 1 zástupca /za každý štát - v čase prázdnin USTANONIE resp. KLAUZULA - minimálne 9 štátov vyjadriť SÚHLAS s každou dôležitou činnosťou Kongresu, resp. 9. členov Výboru štátov.
ÚSTAVA USA - Charakteristika FEDERÁCIA - ŠTÁTNY zväzok (ústavnoprávny STAV) Zložený štát – Forma ŠTÁTNEHO ZRIADENIA (vzťah štátu ako celku a jeho územných častí) vytvorenie - Štáty (majú pôvodnú, úplnú a výlučnú SUVERENITU) (jej istej časti sa vzdávajú, a postupujú ju, delegujú (na svoj) SPOLOČNÝ ŠTAT (federáciu), ktorý tým VZNIKÁ (ako nový štát) aj štátne územie USA - Washington D. C. SUVERENITA- a) pôvodná, originárna ( štáty) – primárna b) odvodená, delegovaná, sekundárna
VERTIKÁLNA Deľba moci 1. Federácia, 2. Štáty únie U. S. A. ŠTÁTY (americké) KOEXISTENCIA SUVERENÍT INŠTITÚTY Federálne : KONGRES, PREZIDENT, Najvyšší SÚD (ORGÁNY) štáty : Kongres, Guvernér, Najv.súd. ústava, zákonodarstvo
FORMA ŠTÁTU pojem: 1. Sústava orgánov 2. ich vzájomné vzťahy, 3. Vzťah k občanom Ad 1.: A. KONGRES USA - dve komory: ZÁKONODARNÝ ORGÁN a/ Snemovňa reprezentantov - zásada PROPORCIONALITY; b/SENÁT - zásada PARITY (2 – z každého štátu) ; voľby: každé 2 roky – jedna tretina pôsobnosť - Senát: – vojna a mier, zahr. politika. B. PREZIDENT - výkonná moc voľby: všeobecné, rovné, tajné, nepriame Štátni tajomníci , Department –y : C. NAJVYŠŠÍ SÚD a) odvolacia inštancia b) kontrola ústavnosti Rozhodnutie Merburyversus Madison (1803)
VZÁJOMNÉ VZŤAHY NAJVYŠŠÍCH ORGÁNOV USA podľa tohto kritéria – menujeme túto formu ako: • PREZIDENTSKÁ FORMA ŠTÁTU Prezident je rozhodujúcim činiteľom dynamiky • DEĽBA ŠTÁTNEJ MOCI - (pôvodne dve moci, zákonodarná a výkonná) • od r. 1803 - ustanovila sa tretia moc - SÚDNA MOC.
ZÁSADY TROJDELENIA ŠTÁTNEJ MOCI ODDELENOSŤ a NEZÁVISLOSŤ - každej moci navzájom VZÁJOMNÉ BRZDY A PROTIVÁHY (power and ballances) Každá moc sa USTANOVUJE (KREAČNÉ právo, kreuje) - samostatne (zákonodarná moc Nevolí, resp. neudeľuje dôveru výkonnej moci (tak to je pri parlamentnej forme vlády) ALE: • Senát aj Snemovňa reprezentantov – sa kreujú samostatne – vo všeobecných voľbách, na základe hlasovania občanov. 2. prezident – sa volí vo voľbách všeobecných – NEZASAHUJÚ do svojej KREÁCIA
SYSTÉM (sústava) BŔZD A PROTIVÁH 1) PREZIDENT voči KONGRESU - určuje jeho zákonodarný program (posolstvo o STAVE ÚNIE) - právo VETA voči zákonom prijatým Kongresom (relatívne, sistačné, suspenzívne) – môže byť prelomené. 2) PREZIDENT voči NAJVYŠŠIEMU SÚDU - menuje sudcov Najvyššieho súdu - má právo zákonodarnej iniciatívy (navrhne zákony, ktoré sa týkajú napr. SUDCOV (vek sudcov), príp. zákon, ústavný zákon – ktorý zmení pravidlo, rozhodnutie – Najvyššieho súdu
Brzdy a protiváhy KONGRES voči PREZIDENTOVI 1. Zákon o rozpočte, výške štátneho dlhu a pod. 2. Senát: prerokúva návrhy prezidenta na menovanie štátnych tajomníkov 3. PRÁVO INPEACHMENTU Žaloba voči prezidentovi – podľa ústavy. 1973 - R. Nixon (odstúpil) 1998 -B. CLINTON – žaloba Snemovne repr. – 1999 – Senát – zbavil viny. 4. VYŠETROVACIE výbory.
Brzdy a protiváhy NAJVYŠŠÍ SÚD voči KONGRESU - Súdna kontrola ústavnosti zákonov - Výklad ústavy - záväzný NAJVYŠŠÍ SÚD voči PREZIDENTOVI Súdna kontrola ústavnosti – právnych aktov prezidenta.
ÚSTAVNOPRÁVNE DEJINY USA (druhá polovica. 19. storočia) 1861 - secesia južných štátov (vytvorili Konfederáciu) - občianska vojna 1862 - zákon o domovinách (Homestead Act) – 160 akrov pôdy (1863) - zrušenie otroctva 1865 - REKONŠTRUKCIA JUHU južné štáty - vojenská správa- znovu prijaté do Únie 1868 a 1870 - prijímali čierne kódexy. OSÍDLENIE (kolonisti) Východu Konštituovanie nových štátov Oregon, Montana, Dakota do r. 1890 Arizona, Nové Mexiko, Oklahoma 1912 ČERNOSI -občianske práva, r. 1870 aj volebné práva (cenzus gramotnosti)
ÚSTAVNOPRÁVNE KOLÍZIEza ROVNOPRÁVNOSŤ ČERNOCHOV. • Zákonodarstvo ÚNIE Dodatok k ústave USA: XIII. zrušenie otroctva (1865) Dodatok k ÚSTAVE USA č. XIV. Rovnosť občanov (bieli i farební) (1868) a) pred zákonom, rovnosť výsad a slobôd; - občianske právo – VOLEBNÉ, atď. b) osobná sloboda (iba zákonným postupom obmedziť, zbaviť); c) nedotknuteľnosť majetku (zákonná ochrana). (mať živnosť atď. 2. Zákonodarstvo ŠTÁTOV únie (južných) po r. 1865 • SEGREGÁCIA- doktrína – „rovný ale oddelený“. kauza PLESSY – rozh. Naj. Súdu USA • NÁSILNÁ SVOJPOMOC a) Ku-klux-klanb) sudca Lynch • PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA USA veľmoc. protitrustovézákonodarstvo
USA - DVADSIATE STOROČIE I. LIBERÁLNY ŠTÁT až do 1941 (II. svet. Vojna) - SLOBODNÁ TRHOVÁ EKONOMIKA NEGATÍVNY štát - nezasahuje do ekonomiky pôsobí ako „nočný strážca“ - určuje ČO SA NESMIE – a trestá to ! „Neviditeľná ruka trhu“ – Adam Smith. 1929 - SVETOVÁ HOSPODÁRSKA KRÍZA
USA - DVADSIATE STOROČIE II. POZITÍVNY ŠTÁT - od Roosveltovej revolúcie – NEW DEAL I. a I.(1931) program. A. Trhová ekonomika + štátne zásahy do ekonomiky. J. M. Keynes. Regenerácia práva. ŠTYRI PRÁVA: sloboda prejavu, názoru, viery a oslobodenie od BIEDY A STRACHU. (zamestnanci – záruky slobody združovania, rokovania a právo na štrajk) Poistenie v nezamestnanosti, invalidné, penzie starobné a pre pozostalých. B. WELFARE STATE (sociálny štát) FAIR DEAL (1949) H. Truman – ekonomická a sociálna sloboda (demokracia) C. Zákon na zabezpečenie hosp. rozvoja občanov VOJNA PROTI CHUDOBE 1964 - program „VEĽKÁ SPOLOČNOSŤ“ (J. F. Kennedy, L. B. Johnson)
ÚSTAVNÉ DEJINY 1951 - 22. DODATOK ÚSTAVY (iba dve funkčné obdobia PREZIDENTA USA) 1954 – 1964 Najvyšší súd USA. Spor o princíp ROVNOSTI a PRÁVO AUTONÓMIE štátov ÚNIE t.j. SPOR – či FEDERÁCIA USA bude a) centralizovanejšia b) decentralizovanejšia. Tendencia k voľnej, alebo tuhej federácii (až unitarizácii)
DISKRIMINACIA ČERNOCHOV - prekonanie Prezident D. Eisenhower (1954 -1960) začiatok odbúrania RASOVEJ SEGREGÁCIE • 1958 - zákon na ochranu volebného práva černochov (Civil BillofRights); 28. 8. 1963 - demonštrácia – 200 000 ľudí k Lincolnovpamätník; • 1964 – zákon o občianskych právach ZROVNOPRÁVNENIE ČERNOCHOV po sto rokoch od r. 1863 • 1965 - ZÁKAZ pre štáty Únie uplatňovať RASOVÉ CENZY (volebné právo) • 1966 - Rasové Nepokoje násilné: panteri, black power nenásilné: Martin LutherKing- negri, čierni, farební AFROAMERIČANIA
Ústavné dejiny 1981- 1984 - zákonodarstvo REAGANOMIKA - NEOLIBERALIZMUS NEOLIBERÁLNY ŠTÁT- daňové a sociálne zákonodarstvo počet ľudí pod hranicou chudoby sa zvýšil o 6 mil. ľudí. 11. september 2001 - teroristický útok na WTC vojna proti TERORIZMU VLASTENECKÝ ZÁKON (Patriot Act) - základné práva a slobody Apríl 2011 - zákon o zdravotnom poistení (federálny)