Download
1 / 23
230 likes | 793 Views
DRÁMA AKO LITERÁRNY DRUH. Charakteristika drámy. Názov pochádza z gréckeho slova draó , čo znamená činiť, konať, uskutočňovať . Základnou vlastnosťou drámy je dialogická forma, dramatický konflikt a neprítomnosť rozprávača. Dej prebieha pred očami divákov na divadelnej scéne .
E N D
Charakteristika drámy • Názov pochádza z gréckeho slova draó, čo znamená činiť, konať, uskutočňovať. • Základnou vlastnosťou drámy je dialogická forma, dramatický konflikt a neprítomnosť rozprávača. • Dej prebieha pred očami divákov na divadelnej scéne. • Dráma má spoločné znaky s epikou (dej) aj s lyrikou (postavy môžu vyjadrovať svoje pocity, nálady a myšlienky). • Medzi základné dramatické žánre patria : tragédia, komédia, fraška, činohra, bábková hra, rozhlasová hra, televízna hra, filmový scenár, opera, muzikál, pantomíma.
Vznik drámy • Dráma vznikla v starovekom Gréckuz náboženských osláv Dionýza, boha plodnosti a vína. • Vyvinula sa z dialógu medzi hercom a zborom. Aischylos neskôr pridal druhého herca a Sofokles herca tretieho. • Išlo o spojenie slova, hudby a tanca. Priamočiary dej sa odohrával na jednom mieste, od rána do večera – jednota miesta, času a deja. • Herec hral viac postáv (muži hrali aj ženské roly). Herci vystupovali v maskách a v kostýmoch. Divadlo sa hralo v amfiteátroch. Predstavenia mohli sledovať iba muži, ženy smeli byť počas prestávok diváčkami komédií, ktoré sa vtedy nepovažovali za vysoký dramatický žáner.
TRAGÉDIA • Z gréc. tragóidiá = capí spev (speváci boli pôvodne oblečení do kozích koží). • Najstarší dramatický žáner; hlavným znakom je boj jednotlivca alebo skupiny s nepriateľskými silami. • Postavy sú vždy výrazné osobnosti, hrdé a presved-čené o svojej pravde, za ktorú sú ochotné i umrieť. • Žijú pre svoje ideály, ktoré chcú presadiť, ale sú osamotené, preto sa im to nedarí. • Umierajú, lebo sa svojich ideálov nechcú vzdať.
PREDSTAVITELIA • AISCHYLOS- zakladateľ gréckej tragédie; zameriaval sa na náboženské motívy; zachytával konflikt človeka a osudu. • SOFOKLES– najväčší grécky dramatik; zaviedol tretieho herca. Najvýznamnejším dielom je tragédia Antigona- zachytáva konflikt medzi „premenlivými“ zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky. • EURIPIDES– zameral sa na konflikt človeka s človekom; zaviedol na scénu aktuálne problémy aténskej spoločnosti.
PREDSTAVITELIA • Veľký rozmach zaznamenal tento žáner v období renesancie v Anglicku – Shakespearove tragédie(Hamlet) a v období klasicizmu vo Francúzsku – tragédieP. Corneilla(Cid). • Tragédia vzniká sporadicky i v ďalších vývinových obdobiach literatúry. V slovenskej literatúre sa pokúsil o tragédiu P. O. Hviezdoslav(Herodes a Herodias). V medzivojnovom období boli najvýznamnejšími predstaviteľmi tohto žánru I. Stodola(Bačova žena) a J. Barč-Ivan(Matka).
KOMÉDIA • Z gréc. kómódiá = spev veselého sprievodu; základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiechu diváka. • Konflikt je komický, lebo hlavný hrdina si buď určí nezmyselný a bezvýznamný cieľ, alebo si volí nepri-merané prostriedky na jeho dosiahnutie. • Komickosť môže byť charakterová (na zákl. charakteru postáv) a situačná (zakladá sa na grotesknosti situácie). • V porovnaní s tragédiou predstavovala každodennosť; reálny život v nej prevládal nad výnimočnosťou a vznešenosťou.
PREDSTAVITELIA • ARISTOFANES bol najvýznamnejší antický tvorca komédií; je považovaný za zakladateľa politickej komédie. • Vo svojej tvorbe kritizoval politikov, vážených občanov mesta, rétorov aj sofistov. • Bol milovaný národom pre jeho schopnosť verne vykresliť život a city. • Najznámejším dielom je protivojnová satira Lysistrata.
PREDSTAVITELIA • V období renesancie písal komédieW. Shakespeare (Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej) a v období klasicizmu dosiahol tento žáner vrchol v tvorbe Moliéra (Lakomec). Ďalší rozvoj nastal v 19. a v 20. storočí – N. V. Gogoľ,O. Wilde,G. B. Shaw. • K známym predstaviteľom komédie v slovenskej literatúre patria najmä J. Chalupka(Kocúrkovo), J. Záborský (Najdúch), J. Palárik(Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch), J. G. Tajovský(Ženský zákon) a I. Stodola(Jožko Púčik a jeho kariéra).
ČINOHRA • Vyvíjala sa popri tragédii a komédii od 19. storočia. • Zobrazuje závažné spoločenské problémy. • Základom jej dramatického napätia bývajú rozpory medzi postavami. Rozpory sa prehlbujú, vyúsťujú do zrážky, ale na rozdiel od tragédie nedochádza k bezvýchodiskovým situáciám, ktoré by nevyhnutne museli končiť smrťou hrdinu. • Hrdinami sú bežní ľudia. • Z našej literatúry je známa Tajovského dráma Statky-zmätky.
INSCENÁCIA • Premena literárneho diela(dramatického, hudobno-dramatického alebo scenára) na divadelnú alebo televíznu hru. Na tvorbe divadelnej hry sa zúčastňujú: • Dramatik – autor divadelnej hry, spisovateľ • Dramaturg – vyberá dramatické diela a vytvára tzv. dramaturgický plán divadla. • Režisér– vytvára celkovú koncepciu divadelného predstavenia. Vychádza predovšetkým zo scénických poznámok autora, ale využíva aj svoj pohľad na dielo, skúsenosti s hercami, ich osobitosťami...
Scénický výtvarník– pripravuje scénu pre jednotlivé dejstvá. Vychádza zo scénických poznámok, ale aj z požiadaviek režiséra. • Skladateľ scénickej hudby– pripravuje hudbu pre jednotlivé dejstvá. • Navrhovatelia a realizátori kostýmov– pripravujú vhodné oblečenie pre hercov, ktoré musí zodpovedať predovšetkým dobovému charakteru dramatického diela. • Osvetľovači – pripravujú vhodné osvetlenie. Osvetlenie musí zodpovedať scéne, ale malo by podporovať a vytvárať rôzne efekty, predvádzané výjavy. • Vizážisti, maskéri– dokončujú úpravu hercov, dotvárajú výzor jednotlivých postáv. • Herci– stvárňujú na javisku postavy dramatického diela.
Uvedenie divadelnej hry • Generálka – hlavná skúška pred premiérou. • Premiéra - prvé predstavenie divadelnej hry. Väčšinou sa jedná o veľmi slávnostnú udalosť. • Repríza- opakované predstavenie divadelnej hry. • Derniéra – posledné uvedenie divadelnej hry.
Vonkajšia kompozícia divadelnej hry • Dejstvá– menšie úseky divadelnej hry, medzi ktorými sú prestávky. Dejstvá naznačujú zmenu prostredia, času... • Jednoaktovky – diela , ktoré sa skladajú len z jedného dejstva. • Výstup – úsek dejstva, v ktorom sa na javisku nezmení počet postáv. Nový počet postáv na javisku znamená nový výstup. • Monológ– samostatný prehovor postavy. Slúži na komentovanie istých udalostí, na vysvetlenie súvislostí... • Dialóg– rozhovor medzi dvoma alebo viacerými postavami. Musí mať najmenej dve repliky. • Replika – základná jednotka dialógu, prehovor jednej postavy.
Vnútorná kompozícia divadelnej hry • Expozícia (úvodná časť) uvádza diváka do času a prostredia deja, oboznamuje ho s hlavnými predstaviteľmi. • Kolízia (zápletka, zauzľovanie deja) je udalosť s rozhodujúcim vplyvom na vývin a priebeh deja. • Krízaje dejová situácia, v ktorej vyvrcholí konflikt, dochádza k zrážke medzi hlavnými postavami. • Peripetia, čiže nečakaný dejový obrat. • Katastrofa, čiže riešenie konfliktu, rozuzlenie.
