Literárna moderna

1. Literárna moderna Svetová literatúra v období moderny 80. r. 19. storočia – 20. r. 20. storočia

2. Spoločenské pomery • MODERNA = umelecké smery z konca 19. storočia a zač. 20. storočia: • symbolizmus • dekadencia • impresionizmus • Prelom storočí priniesol rýchle striedanie viacerých umeleckých smerov • Výskyt viacerých prúdov vedľa seba • Obdobie tzv. „...izmov“ – literárne smery zahrnuté do moderny

3. Spoločenská situácia – odraz v literatúre • Literárnu modernu zjednocuje zdôrazňovanie významu autorského subjektu =˃ citlivo reaguje na prítomnosť, dostáva sa do sporu so spoločnosťou (v ktorom literárnom smere ste sa stretli s podobnou reakciou?) • Východiská moderny: • francúzska dekadencia • realizmus – zobrazovali prítomnosť, mali racionálny prístup k všetkým spoločenským problémom • rýchle životné tempo a rast sociálnych problémov prináša pocit beznádeje a pesimizmu, zvyšuje sa bezradnosť indivídua • silnie kapitalistická spoločnosť (Anglicko, Francúzsko, Nemecko) – prestávajú podporovať umenie, spoliehajú sa na vedu

4. Názory na umenie • Osvojovali si filozofiu Schopenhauera (voluntarizmus – pokladá vôľu za základnú zložku poznania) a Nietzscheho (nihilizmus – vyjadruje presvedčenie, že nič na svete nemá absolútnu hodnotu alebo platnosť) • Snažili sa preniknúť hlbšie pod povrch skutočnosti

5. Parnasizmus Parnasizmus (podľa hory Parnas v Grécku) - vo francúzskej poézii smer, ktorý sa snažil o dokonalú krásu, dôraz kládol na dokonalú formu; pestovali tzv.čisté umenie. Téma a obsah neboli dôležité. Najväčšiu pozornosť venovali jazyku, prozódii, forme básne. Inšpiráciu hľadali najmä v dávnej minulosti, v antike.

6. Millais - Ofélia Symbolizmus 80. r. 19. st. – Francúzsko; reakcia na naturalizmus a parnasizmus Výraz európskej kultúry a umenia po porážke Parížskej komúny Snaží sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez vnímanie a estetický zážitok tvorcu, básnik má skutočnosť, resp. svoje myšlienky sugerovať, vnuknúť inej osobe Významným prostriedkom je náznak, symbol

7. Zásady symbolizmu • Symbol – evokovanie rôznych nálad, mnohoznačnosť básnických obrazov, čerpali z hudby (hľadali výnimočné zvukové efekty • Syntéza – umenie chápali citovo, expresívne – uspokojuje všetky zmysly naraz • Témy – sny, vízie, mystické zážitky, erotika, perverzita • Subjektívnosť– obsahom umenia je vnútorný svet nálad • Dekoratívnosť • Idea – dielo by malo zobrazovať určitú ideu

8. V prozódii = narušenie tradícií • vznik voľného verša • hra s asociáciou (združovanie predstáv) • Výrazové prostriedky • cudzie výrazy • z liturgie (žalm, chorál, chrám, spoveď) • z prírodných vied (sféra, vesmír, zenit) • z filozofie (skepsa, indivíduum) • Vzťah k životu – iracionálny, únik od skutočnosti a jej problémov • Filozofické východisko – Herder, Kant, Hegel: nadraďovanie ducha nad hmotou, nadraďovanie jednotlivca nad celok (individualizmus)

9. Impresionizmus Smer pomenovaný podľa obrazu C. MonetaImpression - Dojem, vychádzajúce slnko Smer v maliarstve, chce zachytiť okamžitý dojem (Manet, Monet, Renoir, Pissaro) Cieľ– zachytiť predmet/situáciu v jej momentálnej podobe, chvíľkový dojem Dôležité zmocnenie sa svetla v prírodnom prostredí, atmosféry a pohybu farba a farebná škvrna - ako nositeľka výrazu (odmietali miešanie farieb)

10. Impresionizmus v literatúre: • bezprostrednosť a spontánnosť, uprednostňovanie zmyslového vnímania, dojmov, zážitkov, nálad • jazyk je lyrický, bohatý na básnické prostriedky • prejavil sa najmä v lyrike – hlavným námetom je stále sa meniaca krajina (motívy vĺn, hmly, oblakov), ktorú sa v poézii snažili vyjadriť zvukmi, vynaliezavými rýmami a eufóniou, bohatou obraznosťou a farebnými asociáciami

11. Prekliati básnici Termín použil v r. 1884 Paul Verlaine Francúzski básnici poslednej tretiny 19. storočia postihnutí kliatbou oficiálnej buržoáznej spoločnosti Svojou tvorbou i bohémskym (neviazaným, ľahkomyseľným) spôsobom života vedome negovali alebo aspoň ignorovali jej mravné, politické, náboženské i estetické normy Odmietali utilitárnosť (prospechárstvo) a pokrytectvo Písali protitradičnéverše odvážnej imaginácie, iracionálneho, sarkastického a zatrpklého obsahu Označenie „prekliati básnici“ priliehavo vystihlo situáciu, keď sa táto revolta stáva varovným signálom spoločenskej krízy

12. Predstavitelia Charles Baudelaire Tristan Corbiere Jean Arthur Rimbaud Stéphane Mallarmé Paul Verlaine

13. Dekadencia Dekadencia (z franc. slovadécadence - úpadok) bol smer, ktorý našiel záľubu v stvárňovaní či vyjadrovaní nálad smútku, pesimizmu, skepsy, nudy, morbídnosti (chorobnosť, úpadkovosť), márnosti až opovrhovania životom (Nietzsche) Časté sú pocity rozkladu a smrti. Predstavitelia dekadencie sa snažia nájsť únik z reálneho sveta, do sveta snov a mystiky, k viere v nadprirodzený život či k viere v Boha. Často sa dekadentné tóny a motívy prelínajú so symbolistickou tematikou. Dekadent = označenie pre každého francúzskeho básnika, ktorý opustil tradíciu v poézii Básnici tento pohŕdavý názov prijali za svoj, aby demonštrovali, že „úpadok“ sa netýka modernej poézie, ale mravného, politického a hospodárskeho života meštianskej spoločnosti

14. Zdôrazňujú myšlienku „čistého umenia“ – l' art pour l‘ art (umenie pre umenie) • Literárny hrdina: štylizovaný ako rytier, kňaz umenia, prorok, mág, dandy (fičúr, švihák, muž obliekajúci sa podľa najnovšej módy • Dekadentný erotizmus • Povznesené, až nenávistné stanovisko k žene (ako prekážka mužovej duševnej dokonalosti • Pohrávajú sa s perverziou (skazenosťou), narcizmom (záľuba v sebe samom), amorálnosťou • Vyjadrujú depresie človeka konca storočia – „fin de siècle“

15. Raňajky v ateliéri- typický dandy – ležérny postoj, prázdny pohľad, predstieraný nezáujem a bezcieľnosť (E. Manet)

16. Baudelaire Mallarmé Wilde D' Annunzio

17. Ďakujem za pozornosť.