180 likes | 557 Views
Vzdelávanie pre život. Reforma vzdelávania v procese spoločenských zmien. Osnova. Historické súvislosti reformných snáh Mytológia reformného myslenia Vzdelanie ako hodnota Vzdelávací systém Škola a funkcie školy. Historické súvislosti reformných snáh.
E N D
Vzdelávanie pre život Reforma vzdelávania v procese spoločenských zmien
Osnova • Historické súvislosti reformných snáh • Mytológia reformného myslenia • Vzdelanie ako hodnota • Vzdelávací systém • Škola a funkcie školy
Historické súvislosti reformných snáh • kritika ako permanentná súčasť existencie školy (min. od konca 19. storočia) • nositelia emancipačnej filozofie s obratom k prirodzenosti (Freinet, Ferriere, Decroly) • kolektivistické emancipačné hľadisko (Illich a odškolštenie spoločnosti) • „čierna pedagogika“ a antipedagogika • individualizačné prístupy (2. pol. 20. st.)
Historické súvislosti reformných snáh • obrat k romantickému chápaniu detstva: prirodzenosť, spontaneita, tvorivosť • formovanie kritických postojov k škole ako neosobnej, ujarmujúcej, manipulujúcej inštitúcie
Jadro kritických prístupov • konštituovanie obrazu „tradičnej“ školy • potláčanie „prirodzenosti“ a formovanie „žiakocentrizmu“ • manipulácia a moc vo vzdelávaní • formalizmus školského poznávania • vytvorenie falošných dualizmov • špecifická rétorika
Mytológia - falošné dualizmy • škola vs. život • obsah vs. proces • tradícia vs. inovácia • direktivita vs. non-direktivita • jednotnosť vs. jedinečnosť • na učivo vs. na dieťa orientované vzdelávanie • výchova vs. vzdelávanie
Mytológia - špecifická rétorika • imperatív osobnosti a individuality (oslabenie klasifikácie, potláčanie kompetitívnosti) • fetiš tvorivosti • „self“ a ciele sebarealizácie • „hravá“ a „zážitková“ pedagogika • žiak vs. dieťa • tabuizovanie moci a direktivity • učiteľ „facilitátor“ • deti so „špeciálnymi potrebami“
Mytológia - odraz v „Miléniu“ • tvorivo-humanistická koncepcia • posilnenie dualizmu vzdelávanie vs. výchova • izolovaná preferencia tvorivosti • pragmatizácia akademického poznávania • „univerzálny“ KEMSAK • psychologizácia a familiárnosť pedagogického prostredia a • psychologický výklad kompetencií • podpora „altrenatívnosti“ (viď Waldorf, Rodová škola)
Odraz v reformných krokoch • neujasnenosť rámcových „výchovno-vzdelávacích programov“ • argumentačne pochybné presadzovanie „výchovných“ predmetov • nelogické presadzovanie jednej (slovenskej) pedagogickej teórie • redukcionistický pohľad na obsah vzdelávania (obsah ako informačný zdroj a jeho škrtanie)
Vzdelanie ako hodnota Emblematické a všeobecné vzdelávanie Zavedenie povinnej školskej dochádzky: • zmena spôsobu reprodukcie spoločnosti • potreba udržiavania súdržného spoločenstva • ochrana detí pred pragmatikou života • efektívne vzdelávanie (v jednom priestore a čase)
Vzdelávanie ako školská (sekundárna) socializácia • Primárna a sekundárna socializácia • Privátny (intímny) a verejný svet – rodina a škola (matka a učiteľka) • Reidentifikácia a emencipácia od rodiny, vytváranie školských subkultúr • Podriadenie neosobným „zákonom“ • Utváranie obrazu „normality“ • Inštitucionálna disciplinácia
Vzdelávanie ako školská (sekundárna) socializácia Disciplinácia tela, myslenia a komunikácie Disciplnácia (socializácia) myslenia • iniciácia do kultúry ľudského vedenia, • osvojovanie poznania, ktoré je poznaním samé pre seba, • pojmové myslenie idúce nad kontext, • špecifické spôsoby práce s poznaním, odlišné od logiky „praktického života“, • formalizované poznávacie postupy, • uvádzanie modalít verejného diskurzu, • rekonštrukcia každodennej skúsenosti.
Hodnoty obsahu vzdelávania • Nielen informačné, ale aj sociálne (kultúrne) poznanie: dôvera abstraktným, expertným systémom • Poznanie ako hodnota • Idealizácia tradičného hodnotového nastavenia kultúry • Spoločná hodnotová optika – kultúrna identita a sociálna súdržnosť • Obsah ako prvok medzigeneračnej kontinuity
Funkcie školy a skryté kurikulum • Funkcie školy cez skryté kurikulum: funkcionálne, teda aj nezamýšľané dôsledky školovania: v rovine obsahu (dôvera) v rovine priestoru a času (disciplinácia tela) v rovine inštitucionálnej hierarchie (autorita, výkony, korešpendencia s kultúrou práce) v rovine žiackych subkultúr v rovine nevedomého prenosu tradičných hodnôt (napr. rozdeľovanie rolí)
Mimokurikulárne dôsledky školy • Selektívna funkcia – ako pozitívna externalita a ako problém rovnostu vo vzdelávaní) • Kvalifikačná funkcia (v zmysle obsahov a pracovných dispozícií) • Legitimizačná funkcia školy
Vzdelávací systém (ISCED 97) Úroveň vzdelania • 0 predprimárne vzdelávánie (bez vzdelania) • 1 primárne vzdelávanie • 2 nižšie sekundárne vzdelávanie 2A - stupeň, z ktorého je možné prejsť na vyššie vzdelávanie 2B - prípravný stupeň pre pracovný trh 2C - stupeň smerujúci na pracovný trh • 3 vyššie sekundárne vzdelávanie 3A - stupeň, z ktorého je možné prejsť na vyššie vzdelávanie 3B - prípravný stupeň pre pracovný trh 3C - stupeň smerujúci na pracovný trh
Vzdelávací systém (ISCED 97) • 4postsekundárne vzdelávanie nižšie ako terciárne 4A - stupeň, z ktorého je možné prejsť na vyššie vzdelávánie 4B - prakticky zamerané štúdium • 5 prvý stupeň terciárneho vzdelávania 5A - stupeň, z ktorého je možné prejsť na vyššie vzdelávanie 5B - prakticky zamerané štúdium • 6 druhý stupeň terciárneho vzdelávania
Vzdelávací systém (tendencie) • Predprimárne a primárne vdelávanie zmeny štrukturálnych a obsahových vzťahov otázka nástupu na povinné vzdelávanie • Nižšie sekundárne vzdelávanie vnútorná vs. vonkajšia diferenciácia vzdelávania dvojkoľajnosť vzdelávania • Vyššie sekundárne vzdelávanie všeobecnosť odborného vzdelávania a pracovný trh • Terciárne vzdelávanie stupne terciárneho vzdelávania masifikácia vzdelávania posun minimálnych kvalifikačných požiadaviek