620 likes | 1.15k Views
Bolest. - term?n ktor? pozn?me v?etci i ked pre??vanie bolesti vn?ma ka?d? clovek inak, je ta?ko presne definovateln?, identifikovateln? a merateln? sprev?dza ludstvo od jeho zaciatku, bola r?zne ch?pan? a vysvetlovan? nielen spolocensk?mi vedami ale i r?znymi n?bo?enstvami i v r?mci samotnej
E N D
1. Rieenie akútnej bolesti Mortalis nemo est, quem non attingat dolor morbusque
(Cicero)
MUDr. Volnárová Alena
Ambulancia pre liecbu chronickej bolesti
OAIM, Nemocnicná a.s.
2. Bolest - termín ktorý poznáme vetci i ked preívanie bolesti vníma kadý clovek inak, je tako presne definovatelná, identifikovatelná a meratelná
sprevádza ludstvo od jeho zaciatku, bola rôzne chápaná a vysvetlovaná nielen spolocenskými vedami ale i rôznymi náboenstvami
i v rámci samotnej medicíny a v 1973 bola zaloená Medzinárodna spolocnost pre túdium a liecbu bolesti (International Assotiation for Study of Pain IASP) a aj v naom storocí, ked sa o bolesti vela vie, stále nou trpia miliony ludí
3. Bolest - definície
- najcastejia a casto aj prvá prícina, ktorá prinúti cloveka vyhladat (lekársku) pomoc
- napriek rozvoju vedy - výskum bolesti stále nedokázal odpovedat na vetky otázky - vnímanie bolesti a reakcie na bolest sú výsledkom zloitých interakcií viacerých faktorov
- predstavuje vdy ohrozenie, clovek sa jej intinktívne bráni a u vetkých ludí vyvoláva únikové reakcie
je zloitý jav, signalizujúci hrozbu tkanivového pokodenia, je to integrovaná obranná reakcia a súkromná skúsenost s utrpením (Sternbach, 1968)
- bolest je nepríjemný pocit alebo emocionálny záitok spojený so skutocným lebo potencionálnym pokodením tkaniva, alebo popisovaný v termínoch takéhoto pokodenia(IASP, 1979)
- táto definícia necharakterizuje bolest ako pôsobenie stimulu na nociceptory aktivita nociceptorového systému nemusí vdy byt bolestou musí mat aj psychologický rozmer
bolest je to, co hovorí pacient a existuje, ked to pacient tvrdí (Margot McCaffery, 1983)
-
4. Bolest- charakteristika Bolest charakterizujú 4 zloky:
Senzoricko-diskriminacná komponenta (impulz-nociceptor-aktivácia a reakcia nervového systému rovnaká)
Afektívno emocionálna komponenta (negatívna afekcia vyích centier na percepciu bolesti, aspekt utrpenia- rôzny: osobné, situacné, kultúrne faktory)
Vegetatívna autonomna komponenta
Motorická komponenta, bolestivé správanie
5. Vnímanie a spracovanie bolesti vplyv má genetická výbava, kultúrne a sociálne pozadie, vek, pohlavie (napr. opioidy pôsobia u ien menej na bolest, ale viac u nich zhorujú epizodickú pamät
skúsenost dôleitá v detstve, v predchádzaní bolestí
bolest je interpretovaná v mozgu ako výsledok spracovania rôznych podnetov nielen z periférie ale aj z rôznych castí mozgu
pri bolesti duevnej aj telesnej sa aktivujú rovnaké mozgové centrá
ná jazyk nerozliuje bolest duevnú a bolest telesnú srdce bolí rovnako pri infarkte tak aj pri citovej strate (J.imek)
z uvedeného vyplýva velká variabilita spracovania bolesti u rôznych ludí
6. Terminológia, delenie bolesti Bolest delíme z hladiska preívania, trvania, etiológie a patofyziológie.
Z hladiska preívania bolesti je bolest prirodzená a neprirodzená. Prirodzená bolest je tá, na ktorú zabúdame. Napr. bolest detí pri prerezávaní zubov, rast kostí, pôrodná a pod. Vetky ostatné bolesti môeme zaradit k neprirodzeným, ktoré sa podla dlky trvania delia na akútnu a chronickú, podla priebehu pocas dna na bazálnu a prelomovú (incidentálna).
Akútna bolest je definovaná do 1-3 mesiacov.
Chronická bolest je nad 1-3 mesiace.
Z hladiska etiologie je bolest nádorová a nenádorová.
7. Patofyziológia bolesti
8. Delenie bolesti podla patofyziologie nociceptívna vyvolaná pokodením tkaniva, spojená so zápalom, vzniká následkom aktivácie primárnych aferentných Adelta a C neurónov ako odpoved na noxiózne stimuly, zodpovedá stupnu pokodenie tkaniva, delí sa na somatickú (superficiálnu, hlbokú), viscerálnu
neuropatická vyvolaná nenormálnymi somatosenzorickými procesmi v periférnom alebo centrálnom nervovom systéme, je casto pálivá, delí sa na: centrálnu (deaferentacná a sympatikom-udrovaná bolest, druhá sa nazýva aj dyzautonómna) a periférnu (vychádza z nervových korenov, plexov alebo nervov).
psychogénna
idiopatická bez zrejmej fyzickej alebo psychologickej príciny, nezodpovedá organickej patológii, neznamená, e je vymyslená, len tolko, e sme zatial neurcili prícinu, treba pátrat po potenciálne závaných ochoreniach
9. Nociceptívna bolest
Somatická Podkategórie somatickej bolesti sú bolest superficiálna a hlboká. Superficiálna somatická bolest vychádza z koných nociceptorov. Je ostrá, obcas pálivá, obycajne dobre lokalizovaná. Hlboká somatická bolest zahrnuje stimuláciu nociceptorov v svaloch, kostiach, klboch a ligamentách. Je to hlodavá bolest, je difúznejia ako superficiálna.
Viscerálna bolest je spôsobená stimuláciou nociceptorov v orgánoch, peritoneu a pleure. Je bud ostrá alebo hlodavá, difúzna a casto zle lokalizovaná. Akútna viscerálna bolest sa prenáa do somatických truktúr (napríklad infarkt myokardu do lavého ramena). Chronická a návratná viscerálna bolest môe tie spustit centrálnu senzibilizáciu somatických truktúr v mieste prenesenej bolesti, co je vyvolané viscero-somatickou konvergenciou, napríklad opakovaná oblicková kolika sa manifestuje aj
bolestou koe a svalstva v príslunej slabine.
Nociceptívna bolest dobre reaguje na klasické analgetiká a antinociceptívne postupy liecby. Je citlivá na nesteroidné protizápalové analgetiká aj opioidy.
10. Neuropatická bolest vzniká na úrovni nervového systému
porucha pri prenose informácie
senzitizácia
kanalopatia (Ca, Na, J)
efaptický prenos
zmena usporiadania neuronálnych odpovedí
delí sa na periférnu a centrálnu
11. Psychogénna bolest Nemá zjavný organický pôvod.
Vzniká predovetkým na úrovni limbického systému a mozgovej kôry.
12. Akútna a chronická bolest AKÚTNA:
- vyvolaná identifikovatelnými podnetmi
nepríjemný senzorický, emocný a mentálny pocit, spojený s doprovodnými vegetatívnymi a psychickými reakciami a zmenami chovania
- reakcia typu fight or flight
- krátkodobá, trvá hodiny, dni, zriedkavo do 1 mesiaca
-prestáva zhojením pokodeného tkaniva
-psychické zmeny- krátkodobé (obavy, strach)- prevencia dobrá a dostatocná komunikácia s vysvetlením prícin bolesti, rieením
-väcinou sa neopakuje, ak sa ale neriei, môe prejst do chronickej bolesti
=klinický syndrom podmienený samotným ochorením
CHRONICKÁ:
-príciny, ktoré ju spôsobili nie sú vdy identifikovatelné
-trvá 3-6 mesiacov alebo sa pravidelne opakuje
-intenzita bolesti je vdy vyia, ako intenzita stimulácie
-sprevádzaná psychologickými fenoménami
-závane ovplyvnuje kvalitu ivota zvýenou incidenciou depresie a strachu
-vyaduje opakované a trvalé lekárske konzultácie a intervencie
=klinický syndrom sui generis
(adaptácia organizmu, charakterizovaná slabnutím alebo zmenou odpovede organizmu na trvajúci podnet, vyznacuje sa hlavne zmenou chovania
13. Tabulka 1. Rozdiely medzi akútnou a chronickou bolestou. Akútna bolest Chronická bolest
14. Príznaky
AKÚTNA BOLEST:
Potenie
Tachykardia
Tachypnoe
Vazokonstrikcia
Mydriáza
Crevná paralýza
Retencia moca
Katabolizmus
Hyperglykémia
CHRONICKÁ BOLEST:
Poruchy spánku
Depresia
Poruchy libida
Nechutenstvo
Zácpa
Zhorená kvalita ivota
Sociálna izolácia
Zmeny osobnosti
Strata zamestnania
Nebezpecie suicidia
15. Akútna bolest silný stresor spúta neuroendokrinné, imunologické a zápalové reakcie (psychoneuroendokrinoimunologické zmeny)
dôsledkom: zvýená hladina niektorých hormónov, katabolizmus s úbytkom tkanivovej hmoty, imunosupresia, zvýená spotreba kyslíka v myokarde pri tachykardii a zvýení srdcového výdaja, vyia náchylnost k tromboembolii, vazokonstrikcia, obmedzenie motility GIT, zhorenie plúcnych funkcií, zvýenie morbidity a mortality
stres je provokovaný nielen bolestou ale aj vlastným ochorením, úrazom, operáciou preto v snahe zníit stresovú odpoved je dôleité synergické rieenie kauzálne aj symptomatologické
16. Typy akútnej bolesti
Pooperacná (pozákroková) bolest
Bolest pri úrazoch
Bolest ako príznak iných ochorení
Pôrodná bolest
17. Akútna bolest pocas hospitalizácie - liecba akútnej a pooperacnej bolesti je jedným zo základných kritérií hodnotenia kvality zdravotnej starostlivosti a spokojnosti pacienta,
- snaha o pain-frendly nemocnice
- akútna bolest pri iných ochoreniach, po úrazoch je rieená lepie a rýchlejie je to jeden z príznakov ochorenia, pre ktoré je pacient hospitalizovaný, je casto v popredí klinického obrazu
´- pooperacná bolest je vak stále Popolukou, najcastejie preto, lebo sa predpokladá, e ordinácie analgetík po operácii sú dostatocné...vyie dávky alebo zmena na silnejie analgetikum by pacienta mohli ohrozit...interpretácia bolesti nie je reálna..pacient si vymýla ..doaduje sa pozornosti..nie je dostatok personálneho a materiálno-technického vybavenia = v princípe ide o takosti:
- spojené s edukáciou personálu o bolesti a jej liecbe
- v komunikácii medzi pacientom a zdravot. pracovníkom, medzi zdravotníckymi pracovníkmi navzájom (sestra, lekár..)
- o dostatok financných zdrojov
- v krajinách Európskej únie iba 30-50% pacientov má adekvátnu kontrolu pooperacnej bolesti
18. Pôsobenie bolesti na respiracný systém Obmedzenie vitálnej kapacity, funkcnej reziduálnej kapacity, jednorázového dychového objemu, reziduálneho objemu, sekundového usilovného výdychu.
Reflexne je zvýené napätie bruných svalov, obmedzená funkcia bránice ?obmedzená poddajnost plúc, svalové stuhnutie, nemonost hlbokého nádychu a odkalania ?hypoxémia, hyperkapnia, retencia sekretov, atelektáza, pneumonia.
Zvýenie svalového tonusu vedie ku ? spotrebe O2, produkcii laktátu.
Obavy pacienta z provokácie bolesti bojí sa zhlboka sa nadýchnut a odkaliavat.
19. Pôsobenie bolesti na kardiovaskulárny systém
Stimulácia sympatiku ? tachykardia, ?SV, ?srdcová práca a spotreba O2 v myokarde ? ?riziko ischémie a IM.
Obava z bolesti obmedzuje hybnost ?stáza venóznej krvi ?zhorenie reológie ? ?riziko TECH.
20. Pôsobenie bolesti na GIT a uropoetický systém
Crevná hypomobilita a paralýza, nauzea, zvracanie, hypomobilita uretry a mocového mechúra.
Na uvedených príznakoch sa môe podielat ale aj opioidná analgézia.
21. Pôsobenie bolesti na neuroendokrinný systém a metabolické zmeny Zvýenie tonu sympatiku stimuluje hypotalamus, ? produkciu katecholamínov, katabolických hormonov (kortison, ACTH, ADH, rastový h., glukagon, aldosteron, renin, angiotenzín II), ? sekréciu anabolických hormónov (inzulín, testosteron) ? retencia Na, H2O, ? glykémie, volných MK, ketolátok, laktátu.
Je ? metabolizmus a spotreba O2, utilizujú sa metabolické substráty zo zásob.
Ak proces pokracuje následuje katabolizmus, negatívna dusíková bilancia.
22. Vplyv bolesti na imunitný systém Na myiach s karcinómom bolo v experimente dokázané, e nekontrolovaná bolest môe navodit takú poruchu imunitného systému, ktorá urýchluje írenie nádoru. Dôvodom je dysfunkcia prirodzených killerových lymfocytov, ktoré predstavujú jednu z naich najvcasnejích obranných línií proti íreniu karcinómov. V experimente sa podarilo tieto úcinky bolesti na imunitný systém kompletne zvrátit vtedy, ak bola bolest adekvátne liecená opioidmi.
23. Psychické úcinky bolesti
Strach, úzkost.
Neskôr aj zlost, rozmrzelost, zhorenie spolupráce.
Poruchy spánku
spomalujú zotavovanie.
24. Pooperacná bolest - bolest viazaná na operacný, intrumentálny zákrok
Silná bolest >48 hod:
- rozsiahle operácie v nadbruku, hrudné op., operácie obliciek, hemoroidov, anu, velkých klbov, kostí, chrbtice
Silná bolest <48 hod:
- CHE, prostetectomia, abdom. HYE, SC
Stredná bolest >48 hod:
- operácia srdca, bedr.klbov, hrtanu, hltanu
Stredná bolest <48 hod:
- APE, operácia inguin. hernie, vag. HYE, mastectomie, operácie medzistavcových platniciek
Malá bolest
- malé gynekol. výkony
25. Faktory ovplyvnujúce pooperacnú bolest
Miesto, typ, trvanie operacného zákroku.
Typ a rozsah incízie a dalej chirurgickej traumy.
Fyzický a psychický stav pacienta.
Predoperacná psychologická a farmakologická príprava.
Typ anestézie.
Tíenie bolesti pred a po operácii.
Výskyt chirurgických komplikácií.
Kvalita pooperacnej starostlivosti nielen samotná analgézia, ale obnovenie homeostázy organizmu (otázka hydratácie, ..zmenenie obáv a neistoty pacienta - informovanost, rehabilitácia....).
26. Liecba bolesti meranie bolesti Bolest je individuálna a subjektívna skúsenost, modifikovaná fyziologickými a psychologickými faktormi, výchovou, prognózou ochorenia, spánkovou depriváciou, rasou, pohlavím, vekom, vplyvom prostredia tako objektívne hodnotitelná.
Objektívne hodnotenie bolesti: TK, P, koa, f dýchania, iné.
Meranie intenzity bolesti: kálovacie systémy-najrozírenejia je VAS vizuálna analogova stupnica pacient hodnotí bolest na horizontálnej úsecke, na ktorej sú z druhej strany císla, môe byt aj NRS numeric rating scale hodnotí bolest priamo císlami.
Najvyia prípustná hodnota je VAS 3, pri císle VAS 4 je treba reagovat liecbou.
27. VAS
28. Hodnotenie bolesti
Príklad na hodnotenie bolesti -císelné
29. Hodnotenie bolesti
30. Terapia akútnej bolesti
Terapeuticke postupy farmakologické
- nefarmakologické
Základom pre farmakologicku liecbu bolesti je
trojstupnovy analgeticky rebrik SZO, povodne odporuceny pre liecbu nádorovej .
Analgetiká aplikované na základe intenzity bolesti
I. stupen: paracetamol, metamizol, NSA, coxiby
II. stupen: tramadol,dihydrokodein, kodein
III. stupen: oxycodon, morfín, fentanyl, hydromorfon, buprenorfín, medaton
na kadom stupni ą neopioidne analgetika
ą adjuvantne lieky
ą nefarmakologicke postupy
31. Vzostupný analgetický rebrík
32. Zásady liecby akútnej bolesti
Pri akútnej bolesti sa analgetický rebrík vyuiva v zostupnom poradi
(step down). Preferujeme krátko ucinné a rýchle sa uvolnujúce formy analgetik, s cielom odstránit bolest, vedlajia sedacia je casto vhodná. Platia veobecne zasady:
1. Nerozhoduje etiologický pôvod bolesti, ale jej intenzita.
2. Pri silnej akútnej bolesti je na mieste parenterálna aplikacná forma.
3. Z hladiska casového faktoru su najvýhodnejie analgetiká s rýchlym nástupom úcinku.
4. Analgetiká titrujeme proti bolesti, zvycajne podla potreby (on demand), len u predpokladanej pretrvávajúcej bolesti sa vyuíva pravidelné dávkovanie, v najniej analgeticky úcinnej dávke.
5. Kombinácia neópioidnych a ópioidnych analgetík má aditívny úcinok, rovnako je to pri kombinácii analgetík a adjuvantnych analgetík. Výhodná je kombinácia analgetík s rozdielnym spôsobom ci miestom úcinku, napr. paracetamol a NSA (nesteroidné protizápalové lieky). Zásadne vak nekombinujeme jednotlivé lieky z NSA skupiny, ci ópioidy, pre zvýené riziko neiaducich úcinkov.
33. Zásady liecby akútnej bolesti
6. Analgetickú liecbu je potrebne individualizovat z hladiska volby a dávky analgetika, bolesti a pacienta (vek, komorbidita).
7. Nevyhnutne je zaznamenávanie úcinnosti liecby a výskytu neiaducich úcinkov.
8. Riziko / benefit, t. j. prospenost liecby musí zretelne prevyovat neiaduce úcinky
9. Zvlátny dôraz sa kladie na prevenciu vzniku chronickej bolesti.
10. U deti sa dávky analgetík vypocítavajú vo vztahu k aktuálnemu telesnému povrchu alebo telesnej hmotnosti, skôr ako k veku.
11. U starých pacientov je potrebne zacat s nízkymi dávkami analgetík s pomalým titrovanim nahor. Nízka dávka znamená polovica a tvrtina normálnej dávky pre dospelého. U starého pacienta silná bolest zodpovedá daleko väciemu pokodeniu ako u iného dospelého.
12. Preskripcia analgetík v tehotnosti podlieha rizikovým faktorom ovplyvnenia plodu.
34. Zvlátnosti liecby akútnej bolesti Zvýenú opatrnost je treba venovat
detom (dôleité je aby necítili iadnu bolest- bolesti treba predchádzat, pri pooperacnej bolesti najcastejie iv. aplikácia), tehotným a kojacím matkám (paracetamol)
- vyím vekovým kategóriam (po 65.r. gastropatie, nefrotoxicita, kardiotoxicita pri NSA, prednost paracetamol, metamizol, zvýenú pozornost treba venovat interakciám liekov, komunikacným bariéram- casto agresivita, nepokoj môu byt známkou bolesti...)
- pacientom s uívaním ópiatov v anamnéze bud v rámci sy závislosti na omamných látkach alebo s narastajúcim poctom pacientov s chronickou bolestou, ktorí sú liecení ópiatmi (pri chron. liecbe treba akceptovat nastavenú hladinu ópiatu, v celom perioperac. období musí byt zabezpecená udrovacia dávka ópioidu, je potrebné poznat ekvianalgetické dávky pri prechode na iné ópioidy ideálny morfín, na vyhnutie sa hyperalgézii indukovanej ópioidmi je treba sa vyhnút podaniu remifentanylu, pamätat na spomalenie motility GIT, bradykardiu...)
35. Analgetiká - neópioidné analgetiká
a. jednoduché analgetiká - antipyretiká (paracetamol, metamizol, acylpyrín)
b. protizápalové analgetiká - nesteroidné antiflogistiká (neselektívne, preferencné, koxiby)
opioidné analgetiká
a. slabé opioidy (kodeín, tramadol)
b. silné opioidy (morfín)
36. Neópioidné analgetiká liecba miernej bolesti
pouitie pri silnej bolesti je limitované stropovým efektom, mono ich vak kombinovat s ópiodnymi analgetikami (osealná, zápalová bolest, pokodenie tkaniva trauma, operácia,..), pôsobia synergicky, co umonuje zníenie dávok ópioidov a tým i zníenie rizika vzniku neiaducich ucinkov opioid etriaci efekt
mechanizmom úcinku sa líia od ópiodov neaktivujú ópiatove receptory, nevzniká u nich preto psychická i fyzická závislost
37. Paracetamol analgetikum antipyretikum bez antiflogistickej aktivity, dobrá GIT znáanlivost, neovplyvnuje významne koaguláciu, má znienu schopnost alergizácie
minimum vedlajích úcinkov (hepatopatia od 5-6g pro die)
mierna a stredne slabá bolest ale v kombinácii hlavne s ópioidmi aj k tlmeniu silnej bolesti (umonuje menie dávky)
mechanizmus úcinku nie je úplne známy- asi má centrálny mechanizmus pôsobenia a to pravdepodobne cez zníené vnímanie bolesti inhibíciou spojov v mozgu (talame) a najnovie výskumy naznacujú aj inhibíciu cyklooxygenázy 3 v centrálnom nervovom systéme (CNS).
je to preferencné analgetikum pre deti, starých pacientov a tehotne eny
dávka p.o.najmenej 0,5-1 g kadých 4-6 hodín do max. dávky 4-5g, dostatocná jednorázová dávka je 10mg/kg hmotnosti, najvyia jednorázová dávka je 1g, ak sa podáva dlhodobo nemá denná dávka prekrocit 2,5g, pri inf. forme u osôb nad 50kg 1g iv á 6hod/15min
rôzne formy podávania p.o. ako tbl, ako eff. tbl, supp., infúzia
môe sa kombinovat s inými NSA, opiodmi
38. Metamizol analgetikum, antipyretikum so spazmolytickým úcinkom
nemá gastrotoxické, nefrotoxické vlastnosti NSA, pri predávkovaní nie je hepatotoxický ako paracetamol
v monoterapii velmi nízke riziko vzniku závislosti, riziko agranulocytozy diskutované (císla: 1:3000 a 1: milionu uivatelov)
mechanizmus úcinku pravdepodobne blokuje produkciu prostaglandínov na periférií ale predovetkým v CNS, predpokladá sa u neho pecifický zásah do centrálnych dráh pre bolest, väzba na opioidné systémy
nesmie sa pouívat behom prvého trimestru, pocas kojenia
KI: porucha krvotvorby, alerg. astma vyvolaná NSA, hepat. porfýria, vrodený defekt glukoso-6-fosfátdehydrogenáz
opatrnost pri hypotenzii, hypovolémii, starích osôb
Neiaduce úcinky: alergie, izolovaná hypotenzia, vzácne - leukopénia, trombopénia
Analgetikum pre strednú bolest, ale v kombinácii s ópiodimi sniuje spotrebu ópioidov, rôzne druhy aplikácie tbl., inj na i.m. aj i.v.
Dávkovanie: 8-16mg/kg p.o. jednotlivá dávka
6-16mg/kg parenterálne podanie, maxim. Dávka denná 5g
- Dávka 2,5 g je dopor. podávat v 500ml infúzii
39. NSA
Velká skupina liekov má spolocný mechanizmu úcinku
Blokáda cyklooxygenázy ? blokáda syntézy prostaglandínov
COX-1 kontitucná prostaglandíny ovplyvnujú homeostázu organizmu prekrvenie sliznice GIT, ochrana al. sliznice, prekrvenie ladvín, agregácia trombocytov, ochrana endotelu
COX-2 indukovaná pri zápale- tvoria sa zápalové cytokíny a mediátory bolesti
COX-1: ASA
COX-1+2: neselektívne NSA
Selektívne COX -2 inhibítory neohrozujú tak GIT a PLT, ale majú potenciálne nepriaznivý úcinok na KVS a majú neiaduce úcinky aj na renálne funkcie: Parecoxib, Celecoxib, Etoricoxib
Skupina preferencných COX-2: Meloxicam, Nimesulid
Pre neiaduce úcinky sa nedoporucuje podávat NSA osobám starím nad 65 rokov platí to predovetkým pre dlhodobé podávanie (viac ako 3 týdne), v liecbe akútnej bolesti ich mono pouit na krátku dobu, ev. aj s ochranou sliznice alúdka inhibítormi protónovej pumpy
40. NSA -II riziko GIT krvácania nielen alúdok treba mysliet pri dyspepsii, anemizácii...
kardiovaskulárne riziko u rôznych NSA aj v danej skupine rôzne, aj po neselektívnych NSA kardiál. zlyhania, po selektívnych inhibítoroch COX-2 castejie IM, ikty, plúcne embólie, zastavenia obehu American Heart Association vydala 2007 varovanie pred pouívaním NSA u kardiakov s doporucením zvládnutia bolesti paracetamolom, z NSA ak treba Naproxen (Paliatívna medicína a liecba bolesti, 3/2008, Pokroky vo farmakoterapii bolesti, prof. MUDr. Kriak, DrSc.)
41. NSA III
Selektivne inhib. COX1 Denná davka (p.o.) mg Frekvencia podávania
Kys. acetylsalicylova 1 0006 000 24
Neselektivne inhibitory COX1/COX2
indometacin 50200 24
ibuprofen 1 2003 200 36
diclofenac 100200 24
naproxen 2501000 2
flurbiprofen 200300 23
piroxicam 20 12
Preferencne inhibitory COX2
meloxikam 7,515 12
nimesulid 200400 2
nabumeton 5002 000 1
pecificke inhibitory COX2
rofecoxib 12,550 1
celecoxib 100400 2
valdecoxib 2040 12
42. Ópioidy-I. analgetický úcinok ópioidov spociva v ovplyvnovaní afektívnej a emocnej zloky bolesti
zvýenim prahu vnímania menia odpoved na nocicepciu a zvyujú toleranciu na bolest
úcinky ópioidov sú podmienené ich interakciou s vysoko pecifickými receptorovými miestami lokalizovanými v CNS, v posledných rokoch pribúdajú informácie o sprostredkovaní analgézie cez mí a delta receptory lokalizované na periferií
bolo identifikovaných niekolko typov a subtypov ópioidnych receptorov (analgezia - mí, kappa, a delta receptory)
jednotlivé ópioidy sa líia svojou vnútornou aktivitou a afinitou k ópioidným receptorom, co sa prejavuje rozdielnym analgetickým úcinkom, typom a intenzitou neiaducich úcinkov
Podla vztahu k receptorom mono opioidy rozdelit na agonistov, parciálnych agonistov antagonistov, antagonistov
43. Ópioidy II.- delenie podla vztahu ku receptorom Agonisti: morfin, kodein, dihydrokodein, oxykodon, heroin, hydromorfin, fentanyl, metadon, tramadol, petidin, dextromomarid, levorfanol, fenazocin, dextropropoxyfen - aktivujú mí receptory a ciastocne i kappa, najviac pouívané hlavne silná bolest, nemajú stropový efekt, so zvyovaním dávky sa zvyuje ich analgetický efekt, limitujúcim faktorom sú nezvládnutelné vedlajie úcinky.
Parcialní agonisti: buprenorfin - majú niiu vnútor. aktivitu v porovnaní s agonistami majú niiu úcinnost, stropový efekt, nemajú psychomimetické úcinky.
Zmieaní agonisti-antagonisti: butorfanol, pentazocin, nalbufin
- na niektorých pôsobia ako agonisti (sigma, kappa), na druhých (mí) ako antagonisti, majú stropový efekt.
Antagonisti: Naloxon, naltrexon - viau sa na receptory ale sami nemajú farmakologické úcinky, bránia agonistom viazat sa na receptory a aktivovat ich
Toto delenie je dôleité pri vzájomnej kombinácii ópioidov pre riziko zníenia analgetického efektu a vzniku závaných neiaducích úcinkov. Pridanie zmieaných agonistov antagonistov ku agonistom, hlavne pri ich vyích dávkach a dlhodobom podávani, môe viest ku vzniku závaných abstinencných príznakov
44. Ópioidy III Podobne ako paracetamol patria k najbezpecnejím analgetikám, nie sú toxické neovplyvnujú hematopoezu.
Sú indikované pri stredne silnej a velmi silnej akúnej a chronickej bolesti.
Mono pouit aj v priebehu gravidity. Pre plod su rizikové len v perinatálnom období, kde je nebezpecenstvo útlmu dychového centa, pri dlhodobom uívaní (ako u toxikomanie) je nutné pocítat so syndrómom závislosti u novorodenca.
Neiaduce úcinky: prostredníctvom centrálneho útlmu: útlm dýchania, útlm kala (antitusický efekt) a eufória. Prostredníctvom centrálneho podrádenia vzniká mióza, nauzea, vomitus. Vedlajími úcinkami na periférii sú stahy hladkého svalstva so spastickou obstipáciou - zápchou, zvýenie tonusu sfinkterov v lcníku (biliárna kolika), v mocovom mechúre (poruchy mocenia) alebo v pylorickej casti alúdka. Okrem toho opioidy indukujú uvolnenie histamínu, tlmia pohyb riasiniek epitelu dýchacích ciest a vajcovodov. Následkom zvýeného tonusu hladkého svalstva mocových ciest môe vzniknút retencia (zadriavanie) moca.
45. Slabé ópioidy: kodein, DHC význam kodeinu v liecbe bolesti je v súcasnosti marginálny, aj ked je zlokou rôznych kompozitných preparatov
10 % pacientov kaukazskej rasy nevie konvertovat kodein na aktivny metabolit morfin, u nich je analgeticky neúcinný
analgetikum pre miernu a stredne silnú chronickú bolest, hlavnou výhodou je ich výrazný antitusický úcinok
najväcia nevýhoda obstipácia, môe byt naopak výhodou napr. pri bolestivých tenezmoch pri syndróme drádivého creva
46. Slabé ópioidy - tramadol výhodou je dobrá biologická dostupnost pri kadom spôsobe aplikácie a paleta dávkovacich foriem
kombinovaný úcinok ľ-ópioidneho agonistu a inhibítora znovu vstrebávania serotonínu a noradrenalínu má minimálnu potenciu vzniku závislosti a obstipácie
VÚ: nauzea, potenie, závrate, sucho v ústach, ..
7 % ludi kaukazskej rasy su tzv. zlí metabolizéri a tramadol u ních nebude dostatocne úcinný (deficit sparteinoxygenazy)
dávkovanie 1-1,5mg/kg s trvaním úcinku 4-6 hod
pri hepatálnej a renálnej nedostatocnosti, hlavne u starích pacientov je potrebná redukcia dávky
velmi výhodné a relat. bezpecné analgetikum, doporucované sú kombinácie s NSA a s paracetamolom
(Zaldiar, Doreta)
47. Silné ópioidy nenahraditelné pri tlmení silných akútnych bolestí (akútny IM, pl. Embolia, traumatizmus)
málo úcinné sú pri bolestiach z distenzie orgánov, púzdier, kompresií a poranení nervov
okrem u uvedených VÚ môu spôsobit aj pokles TK, bradykardiu (stimuláciou vagu), naviac je potlacená aj bená kardiovaskulárna kompenzácia na záta moné ortostatické kolapsy
KI: alergia, zvýený ICT, kraniocereb. Poranenie bez UPV, terapia inhibítormi MAO
zvýená opatrnost u detí, starích pacientov, u pacientov so zníenou funkciou obliciek, tít. lazy
48. Silné ópioidy- II spôsoby podania pri silných bolestiach iv. alebo inf. aplikácia za monitoringu, moné podanie aj inhalacné (morfín výhodný u dunosti), intranasálne (fentanyl), s.c. pri zhorení iv. prístupu, ak nie je porucha cirkulácie (nie v oku), p.o., p.r. (nie dlhodobo), transdermálne, sublinguálne, i.artikulárne, i.m., i.t., e.d.
pri rieení akútnej bolesti opakované bolusy malých dávok
na zosilnenie úcinku je vhodná kombinácia: paracetamol, metamizol, iné NSA
49. Morfín najstarí, najviac preskúmaný, stále najdôleitejí ópioid
tandart v liecbe silných bolestí
úcinok pri orálnom alebo parenterálnom podaní je cca 4 hodiny
pre spazmy lcových ciest nie je doporucovaný pri pankreatitídach
50. Fentanyl, sufentanyl, alfentanil, remifentanyl - krátkodobe úcinné ópioidy
- titracné podávanie iv. do poadovaného úcinku
- pri iv. aplikácií hlavne kontinuálnom podávaní - monitoring
51. Silné ópiaty Morfín, piritramid, petidin, fentanyl, sufentanyl, alfentanyl, remifentanyl
Oxycodon, hydromorfon
Ich úcinok potencovaný kombináciou s inými analgetikami, adjuvanciami
Morfín zlatý tandart rôzne aplikacné monosti iv, sc, im, intratekálne, epidurálne, intraartikulárne
Petidin nie úplne vhodný ako pooperacné analgetikum jeho úcinok je spociatku krátkodobý, postupne sa ale v organizme kumuluje, jeho metabolit norpetidin má neurotoxické úcinky krce
52. Adjuvanciá Ketamin
Gabapentin, Pregabalin
Alfa-2sympatomimetika : Clonidin
Kortikoidy dexamethason, metylprednisolon
Benzodiazepíny diazepam, midazolam
53. Lokoregionalne spôsoby analgézie Infiltracná anestézia pri ukoncení zákroku do oblasti rany jednorazový opich anestetikom, moná aj kontinuál. instilácia lokál. anestetika katétrom
neuroaxiálne techniky: podanie lok. anestetika, analgetika, koanalgetika do oblasti spinálneho kanálu (epidurál, kaudál, intratekálne ), podanie jednorázové alebo kontinuálne
periférne blokády jednorázové, kontinuálne
intraartikulárna analgézia úcinok lokálnych anestetík, aplikácia morfínu ten tudovaný hlavne pri artroskopiach kolena moná analgézia a na 24 hodín
intrapleurálna analgézia epidurál. katéter do pleur.dutiny s aplikáciou lok. anestetika
54. Multimodálna analgézia Pouitie viacerých látok a rôznych postupov
Cielom je zvýit úcinnost analgézie, so súcasným zníením vedlajích úcinkov
55. Preemptívna analgézia Opatrenie predchádzajúce operacný výkon, ktorého úlohou je zabránit pooperacnej bolesti alebo ju zmiernit
56. Organizácia liecby pooperacnej bolesti Súcasný stav ani u nás ani v okolitých krajinách nie je vyhovujúci, stále velké percento pacientov nie je dostatocne zaliecených.
Liecba pooperacnej bolesti je súcastou starostlivosti o chorého.
Kvalitná organizácia hodnotenie bolesti, doporucenie odborných liecebných postupov, monitorovanie chorých, liecbu moných komplikácii, starostlivé vedenie dokumentácie.
57. Ciele liecby pooperacnej bolesti Odstránit bolest, s nou súvisiacu stresovú reakciu, umonit vcasnú mobilizáciu, rehabilitáciu, zabránenie senzitizácie CNS, prechodu bolesti do chronicity.
Ekonomické dopady: zníenie morbidity, zníenie poctu pooper. komplikácií, dlky hospitalizácie, monost rýchlejej rehabilitácie, návrat do pracovnej schopnosti.
58. Poiadavky na liecbu pooperacnej bolesti Analgetická liecba po operácii pokracovanie analget. zloky celk. anestézie.
Pacientov údaj o bolesti je rozhodujúci.
Prednost má jednoduchá, lacná a úcinna analgetická liecba.
Vhodná je multimodálna farmakoterapia (opioid-nonopioid), kombinované postupy liecby bolesti (systém. liecba a region. anestézia).
Ordinácia rescue medikácie a stanovenie postupu v situácii ak ordinovaná analgetická liecba nie je dostacujúca.
Jednoduchý, presný návod pre oetrujúci personál.
Vybudovanie kvalitnej organizacnej truktúry.
Trvalé vzdelávanie lekárov, stredného zravotného personálu.
59. Organizácia liecby pooperacnej bolesti plne v kompetencii oetrujúceho lekára, ktorý je za vedenie liecby zodpovedný
kadý pacient protokol o liecbe, sledovaní, uvedenie varovných hodnôt vitálnych funkcií, VAS nie nad 3, bolest definovaná ako piata vitálna funkcia
nosná osoba zdravotná sestra
spolupráca zdravotná sestra, oetrujúci lekár, algeziolog, algeziologická sestra Acute Pain Servis
60. Bená krátkodobá bolest bolesti chrbta, hlavy, pohybový systém, pri infekcných chorobách, dysmenorhea, zuby - dávky analgetik sú uvedené ako jednotlivé dávky v mg pre dospelého)
1. stupen - pri mírné (a strední) bolesti (VAS 1 - 3)
NSA nejsou KI NSA jsou KI
ibuprofen 200 nebo paracetamol 650 - 1000 nebo
diklofenak 25 nebo tramadol 50 - 100
kyselina acetylosalicylova 650 - 1000
2. stupen - pri strední a silné bolesti (VAS 4 - 7)
NSA nejsou KI NSA jsou KI
ibuprofen 400 (a 800) nebo paracetamol 650+ tramadol 75 nebo
diklofenak 50 (a 100) nebo paracetamol 650 - 1000 + kodein 60 nebo
jine klasicke NSA nebo jiná vhodnáGI etrná analg. kombinace
nimesulid 100 nebo metamizol 500 - 1000
vhodna analgeticka kombinace nebo
metamizol 500 - 1000
61. Akútna silná bolest Algoritmus farmakoterapie akutních bolestí
3. stupen pri velmi silné bolesti (VAS 8 - 10)
Silny opioid (pripadne + paracetamol nebo NSA)
Injekcne (titracne i.v.): morfi n, piritramid, pethidin
per os: morfin 10 - 30 (IR) oxykodon 10 - 20
62. Silná akútna bolest pri niektorých vybraných stavoch- I - niektoré typy bolestí vyadujú pecifické terapeutické postupy podla odbornosti, základom racionálna farmakoterapia, výber analgetika podla intenzity bolesti
-akútny IM: NTG s.l. -3x po 5 min., ak bolest neprestane rozut tbl ASA, volat RZP, NZG, fentanyl iv. po 50mcg odtitrovat + dalie opatrenie antiagreg. Th
- taký úraz: miernejie bolesti tramadol parenterálne, pri silnej bolesit morfín titracne po 2mg iv. po 5 min do analg. efektu, celkovo do 6mg alebo titracne fentanyl (za adekvátneho vybavenia na resuscitáciu, monitoringu)
63. Silná akútna bolest pri niektorých vybraných stavoch- II lcníková alebo oblicková kolika prvá volba metamizol 6-16mg/kg i.m. alebo velmi pomaly iv. v kombinácii so spazmolytikami, druhá volba ak nie je analg. efekt- NSA v inf. (diklofenak 75mg, ketoprofen 100mg), ak bolest pretrváva je predpoklad spont. odchodu pethidin i.m., iv., pri podozrení na náhlu brunú príhodu sa neaplikujú iadne analgetiká
bolesti chrbta po vylúcení záva. prícin dop. zväca postup II. stupen, krátkodobo podat myorelaxanciá, pri velmi silných bolestiach inf. alebo iv alebo p.o. silné ópioidy III. stupen, moná aj zmes analgetík v inf. (analgetikum, myorelax. látky)
Herpes zoster: antivirotiká, analgetiká aj opioidy ak treba, antidepresíva alebo antikonvulzíva...