Nervová sústava

1. Nervová sústava

2. Prijíma informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia. Tieto informácie triedi a spracúva a vytvára výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť. Anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka – neurón. Nervová bunka sa skladá z tela bunky a jej výbežkov.

3. Vzruch je jednosmerný – vždy od dendritov k neuritu.

5. Z vačkov s prenášačom (tzv. presynaptická vezikula) (obr. 2 strany vzad– č. 2) sa vylúči do synaptickej štrbiny mediátor. T.j. látka vďaka ktorej dôjde k prenosu vzruchu. Najčastejšie býva acetylcholín, noradrenalín alebo dopamín. V postsynaptickej membráne sa podobné vezikuly nevyskytujú, preto je vedenie vzruchu jednosmerné (od dendritov cez telo nervovej bunky a neurit ďalej).

6. Každý neurón môže byť synapsiami spojený aj s niekoľko tisícmi ďalších neurónov. Nervová bunka prijíma podráždenie od zmyslovej alebo od inej nervovej bunky a odovzdáva ho ďalej nervovej, prípadne svalovej alebo žľazovej bunke. Celý tento princíp sa deje na princípe reflexného oblúka: podráždenie zmyslových buniek – receptora – sa v podobe vzruchu prenáša dostredivými nervovými vláknami do ústredia nervovej sústavy (miechy, mozgu), tam vznikne odpoveď, ktorú odstredivé nervové vlákna prenesú na výkonný orgán – efektor (svalové alebo žľazové bunky). Receptory – Exteroreceptory – koža, oko... Interoreceptory – vnútorné orgány Proprioreceptory – v šľachách, kĺboch...

7. Dostredivé nervy Odstredivé nervy

8. Nervovú sústavu delíme na Centrálnu (mozog a miecha) a Periférnu (obvodové nervy)

9. 1. Centrálna nervová sústava Centrálna nervová sústava sa skladá z mozgu a miechy. Miecha je dlhá asi 45 cm a je uložená v chrbticovom kanáli. Povrchom miechy prechádzajú dve hlboké brázdy a v každej polovici miechy ešte dve ďalšie, plytšie brázdy. Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vstupujúci až do IV. mozgovej komory. Biela hmota – výbežky nervových buniek vedúce vzruchy Sivá hmota – telá nervových buniek Predný povrazec

10. Bielu hmotu miechy tvoria nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Miechové dráhy v každej polovici miechy sú zoskupené do troch povrazcov: predné povrazce – prechádzajú nimi dráhy vychádzajúce z mozgovej kôry a končiace vo svaloch končatín a trupu. Vedú príkazy k vedomým pohybom týchto orgánov. Sú to teda zostupné, odstredivé dráhy. zadné povrazce – prechádzajú nimi dráhy začínajúce v receptoroch a vedú do vyšších oddielov mozgu. Sú to teda vzostupné, dostredivé dráhy. bočné povrazce – obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy. Prevodová funkcia miechy - Biela hmota sprostredkúva spojenie medzi miechou a vyššími oddielmi CNS. Reflexná funkcia spočíva v zabezpečovaní pokojového napätia vo svaloch a jednoduchých svalových pohybov. V mieche sú centrá reflexov ako mikcia, ejakulácia, defekácia, erekcia.

11. Prednými a zadnými koreňmi miechy vychádza 31 párovmiechových nervov. Mozog Mozog (cerebrum) rovnako ako miecha má na svojom povrchu tri obaly (pleny). Vonkajší obal sa nazýva tvrdá mozgová plena a prilieha ku kostiam lebky. Pod ňou je stredný obal, v ktorom sú sieťovito usporiadané vlákna – pavúčnica. Priamo povrch mozgu (miechy) sleduje tretia plena – cievnatka. Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou je vyplnený mozgovomiechovým mokom- likvorom.

12. Mozog dospelého človeka má hmotnosť asi 1400 – 1500 g a je tvorený z niekoľkých oddielov: predĺžená miecha, Varolov most, mozoček, stredný mozog, medzimozog a predný mozog. Mozgové obaly spolu s likvorom sa nachádzajú aj okolo miechy. Likvor nadľahčuje a chráni mozog a miechu. Je to číra bezfarebná tekutina obsahujúca bielkoviny a glukózu. Mozgové komory – spájajú jednotlivé časti mozgu a predĺženej miechy. Obsahujú mok, ktorý sa v komorách neustále tvorí a prebytok sa vstrebáva do mozgových žíl. IV. Mozgová komora – predĺžená miecha III. Mozgová komora – medzimozog I. & II. Mozgová komora – v každej hemisfére je jedna. Predĺžená miecha je pokračovaním chrbtovej miechy, má 2 – 2,5 cm. Sú v nej centrá dôležitých nepodmienených obranných reflexov – napr. mrkanie, slzenie, kašľanie, kýchanie, regurgitácia (zvracanie) a potravových reflexov (sanie, vylučovanie slín, prehĺtanie, sekrécia žalúdočných štiav).

13. Varolov most - vystupuje z neho V. pár mozgových nervov – trojklaný nerv. Je to dôležitý spojovací článok medzi mozgovou kôrou a nižšími časťami CNS, hlavne s mozočkom. Mozoček - skladá sa z dvoch hemisfér, na povrchu mozočku je šedá hmota, vo vnútri je biela. Má významnú funkciu pri regulácii svalového napätia pri automatickom udržovaní rovnováhy. Je dôležitý pri koordinácii vôľou riadených pohybov, najmä jemných, rýchlych a presných. Prichádzajú sem vzruchy z rovnovážnych statokinetických orgánov vnútorného ucha, kĺbov, šľachových a svalových proprioreceptorov, receptorov kože, vegetatívnych orgánov, zraku a sluchu. Mozočková kôra integruje tieto vzruchy spolu s informáciami prichádzajúcimi z motorickej oblasti mozgovej kôry. Poškodenie: ťažké poruchy v spôsobe vykonávania pohybov, hypotónia (znížený tonus svalstva), porušenie koordinácie svalov hovoridiel – nepravidelnosť a prerývanosť prejavu. Intoxikácia etylalkoholom (opitosť) spôsobuje zmeny v koordinácii pohybov. Stredný mozog - je najmenší oddiel mozgu. V strednej časti sú jadrá III. a IV. páru mozgových nervov (okohybné nervy). Na hornej strane stredného mozgu sú dva páry hrbolkov, tzv. štvorhrbolie. Do prednej časti hrbolkov vstupujú niektoré vlákna zrakového nervu, do zadnej časti niektoré nervy sluchovej dráhy. O.i. je tu aj centrum zrenicového reflexu, ktorý sa prejavuje zúžením zrenice pri intenzívnejšom osvetlení.

14. Medzimozog - vo vnútri je III. mozgová komora. Strop komory je blanitý a je k nemu pripojená šištička (epifýza), ktorej funkcia nie je celkom istá. Bočné steny tvoria pravý a ľavý medzimozgový hrboľ – thalamus, spodnú stenu spodina medzimozgu – hypothalamus. V thalame nadobúdajú všetky vzruchy citové zafarbenie. Pri prudkých citových reakciách (afektoch) vyvoláva thalamus vegetatívne a motorické reakcie (zblednutie, plač, búšenie srdca, a pod.). Pod hypothalamom je mozgový prívesok – hypofýza (viď endokrinnú sústavu). Hypothalamus je najdôležitejším nadradeným koordinačným centrom vegetatívnych funkcií. Vďaka parasympatickým a sympatickým nervovým vláknam, ktoré majú v hypothalame centrá, sa ovplyvňuje peristaltika žalúdka, rozširovanie a zužovanie ciev, srdcová činnosť a pod. V strednej oblasti hypotalamu sú centrá sýtosti a hladu. Sympatikus zrýchľuje srdc. činnosť, parasympatikus ju spomaľuje. Predný mozog - je zložený z 2 hemisfér, ktoré sú navzájom spojené svorovým telesom. Na povrchu hemisfér je šedá hmota, vnútro vypĺňa biela hmota. Povrch hemisfér tvoria brázdy (sulci), medzi ktorými sú závity (gyri). Brázdy rozdeľujú hemisféry na laloky – čelový lalok, temenný, spánkový, záhlavový. Limbický systém je najstaršou časťou kôrového tkaniva a má jednoduchú stavbu. Najviac spojení má s hypothalamom a thalamom medzimozgu. Sú tu centrá emócií, sexuálneho správania a pod.

15. Biela hmota vedie nervové vzruchy. Nervové dráhy bielej hmoty delíme na: Asociačné dráhy spájajú rôzne útvary kôry v tej istej hemisfére. Umožňujú analyticko-syntetickú činnosť kôry. Komisurálne dráhy spájajú rovnaké miesta kôry obidvoch pologúľ. Projekčné dráhy spájajú kôru s nižšími oddielmi CNC (kôra-bazálne gangliá). Mozgová kôra - je hrubá 2-5 mm. Riadi činnosť organizmu a je sídlom vyššej nervovej činnosti. Registruje, analyzuje a syntetizuje vzruchy, ktoré do nej prichádzajú, vydáva impulzy čím odpovedá na zmeny. V kôre sú miesta s identickou mikroskopickou stavbou a funkciou a nazývajú sa kôrové projekčné miesta. Väčšinou sú párové a sú uložené na rovnakých miestach v obidvoch hemisférach. Napr. centrum kožnej citlivosti, sluchové centrum, zrakové centrum, chuťové a čuchové centrum.

16. Medzimozog Stredný mozog Varolov most Predĺžená miecha

17. Limbický systém – komplex štruktúr po stranách thalamu. Patrí sem najmä hypotalamus, hippocampus a amygdala.

18. 2. Obvodová nervová sústava Obvodové (periférne) nervy sú tvorené z nervových vláken. V jednom nerve môže byť až tisíc nervových vláken, ktoré sú navzájom oddelené väzivom. Nervy, ktoré vystupujú z mozgu, označujeme ako mozgové nervy a nervy vystupujúce z miechy ako miechové nervy. Podľa smeru vedenia vzruchov rozlišujeme obvodové nervy na dostredivé (vzruchy vedú z receptorov do centra), odstredivé (vedú vzruchy k svalom alebo žľazám) a zmiešané (obsahujú obidva typy vlákien väčšina nervov je zmiešaná). Mozgové nervy Z mozgu + z predĺženej miechy vystupuje 12 párov mozgových nervov. I. pár – čuchové nervy, sú dostredivé, vedú čuchové vzruchy do mozgu. II. pár – zrakový nerv – vedie podnety zo sietnice. III, IV, a VI. pár – okohybné nery. V. pár – trojklaný nerv, inervuje tvárovú oblasť. VII. pár – tvárový nerv, inervuje mimické svaly, časť jazyka, podsánkové a podjazykové slinné žľazy. VIII. pár - predsieňovoslimákový sprostredkúva počutie a vnímanie polohy tela.

19. IX. pár – jazykovohltanový nerv – vedie vzruchy z chuťových pohárikov, inervuje príušné slinné žľazy. X. pár - blúdivý nerv – dostredivé vlákna vedú vzruchy z tráviacej trubice a dýchacích orgánov. Odstredivé vlákna vedú k srdcovej svalovine. XI. pár - prídatný nerv – inervuje svaly krku. XII. pár - podjazykový nerv – inervuje svaly jazyka. Miechové nervy Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov. Delíme ich na 8 párov krčných, 12 párov hrudných, 5 párov driekových, 5 párov krížových a 1 pár kostrčový. Odstredivé vlákna vedú k priečne pruhovaným svalom, dostredivé vedú vzruchy z intero a exteroreceptorov. Vegetatívne nervy Vegetatívne (autonómne) nervy motoricky inervujú hladké svaly, v stenách vnútorných orgánov, ciev a vývodov žliaz. Vegetatívne nervy vychádzajú z centrálnej nervovej sústavy spolu s mozgovými a miechovými nervami, ale sa od nich oddeľujú a tvoria samostané nervy. Odstredivé vlákna delíme na parasympatické a sympatické.

20. Zmyslové orgány človeka Sluch Podnetom pre sluch sú zvukové vlny, t.j. pozdĺžne kmitanie molekúl vzduchu. Človek počuje a rozlišuje pri strednej hlasitosti tóny od kmitočtu (frekvencie) 16 Hz asi do 20 000 Hz. Zvukové vlny rozochvievajú bubienok na konci vonkajšieho zvukovodu. Z neho sa kmity prenesú kostičkami stredného ucha na tekutiny vnútorného ucha, rozvlnenie tekutín rozkmitá membrány Cortiho orgánu v slimáku. Týmto mechanickým podnetom sa podráždia vláskové bunky Cortiho orgánu a tie potom aktivujú dostredivé vlákna sluchového nervu. Sluchové pocity a vnemy vznikajú v spánkovom laloku mozgovej kôry.

21. Pohybové a polohové orgány sú uložené spolu so sluchovým orgánom v labyrinte skalnej kosti lebky. Zmyslové bunky, ktorých vlásky vyčnievajú do polkruhových kanálikov pohybového receptora, sú dráždené prúdením endolymfy pri rotačných pohyboch hlavy, teda pri zmenách uhlového zrýchlenia. Ich dráždenie umožňuje informáciu o polohe osi rotácie a o uhlovom zrýchlení. Polohový receptor je vo vajcovitom a guľovitom vačku a tvoria ho nahromadené zmyslové bunky, ktorých vlásky sú čiastočne ponorené do rôsolovitej hmoty obsahujúcej drobné kryštáliky minerálnych solí. Pri zmenách polohy hlavy a pri lineárnych zrýchleniach (pád, stúpanie) vznikajú zmeny tlaku a ťahu kryštálikov na vlásky, a tak sa zmyslové bunky dráždia.

24. Zrak Zrakom vnímame svetlo, jeho intenzitu a farbu. Podnetom pre zrakový receptor je svetelné vlnenie v rozsahu vlnových dĺžok 400-700 nm. Svetelné lúče prechádzajú najprv zložitou optickou sústavou oka: rohovkou (cornea), zvlažovanou vrstvou sĺz, šošovkou (lens), ktorá je obklopená komorovou vodou, a sklovcom (corpus vitreum). Na rozhraní týchto svetlolomných prostredí sa svetelný lúč láme, takže na sietnici sa premieta ostrý, zmenšený a prevrátený obraz pozorovaného predmetu. Oko sa prispôsobuje videniu na rôznu vzdialenosť. Pri pohľade do blízka (bližšie ako 5 cm) sa šošovka pružne vyklenie (stiahnutím svalu vráskovcového opašteka sa uvoľní jej závesný aparát), a tým sa zvýši jej lomivosť. To sa nazýva akomodácia. V starobe pružnosť šošovky klesá, čím sa schopnosť akomodácie nablízko zmenšuje. Množstvo svetla vstupujúceho do oka kontroluje pigmentovaná dúhovka (iris) zväčšením alebo zmenšením otvoru v jej strede - zrenica (pupila), pôsobí tak ako clona. Na svetle sa zužuje a v šere sa rozširuje. Všetky tieto deje prebiehajú reflexne.

25. II. Očná kmomora Dúhovka Žltá škvrna I. Očná kmomora Slepá škvrna Zrenica Rohovka Šošovka

26. Vlastné svetlocitlivé bunky tyčinky a čapíky sa nachádzajú na zadnej ploche očnej gule v sietnici. Tyčinky (120 miliónov), ktoré sú citlivejšie na svetlo, sú nepostrádateľné pri videní za šera (čiernobiele videnie), čapíky(6 miliónov)sú nevyhnutné pre farebné videnie. Miestom najostrejšieho videnia je ústredná jamka sietnice - žltá škvrna, v ktorej sú husto nahromadené len čapíky. Mediálne od nej je tzv. slepá škvrna, čo je miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv (a s ním cievy) a kde nie sú žiadne svetlocitlivé bunky. Zrakové informácie vedú zrakové nervy do záhlavového laloka mozgovej kôry.