psychológia

1. psychológia myslenie, rozhodovanie, pamäť, heuristika

2. Myslenie je sprostredkovaný a zovšeobecňujúci, abstrahujúci spôsob poznávania, ktorý vedie k poznávaniu podstatných, všeobecných vlastností predmetov, javov a súvislostí (vzťahov) medzi nimi. Myšlienkové poznávanie je vývinovo (fylogeneticky aj ontogeneticky) najvyššou formou poznávania. • Definícia: Myslenie je najzložitejší poznávací proces. Výsledkom procesu myslenia je myšlienka. (pojem, napríklad) Myslenie

3. Podstatou myslenia je vykonávanie istých myšlienkových postupov, ktoré bežne nazývame myšlienkovými operáciami. Sú to: • Analýza • Syntéza • Porovnávanie • Abstrakcia • Konkretizácia • Zovšeobecňovanie • Indukcia • Dedukcia • Analógia Myšlienkové operácie

4. Analýza je myšlienkové rozdeľovanie celku na časti, vyčleňovanie jednotlivých stránok (vlastností, vzťahov) predmetov a javov skutočnosti. • Syntéza jemyšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí, vlastností alebo vzťahov predmetov a javov skutočnosti. • Porovnávanie je myšlienková operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť a odlišnosť medzi viacerými predmetmi alebo javmi. • Abstrakcia je myšlienková operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastnosti predmetov a javov a nevšímame si nepodstatné.

5. Zovšeobecňovanie je myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných vlastností jednotlivých predmetov a javov istej skupiny (triedy). • Indukcia je myšlienkové vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov. Tak napr. zo zistenia, že železo, meď, striebro, hliník atď. vedú elektrinu, vyvodzujeme všeobecný poznatok, že kovy vedú elektrinu. • Dedukcia je opačný myšlienkový postup, je vlastne aplikáciou všeobecného poznatku na konkrétny prípad. • Analógia znamená vyvodzovanie poznatku a nejakom predmete a jave na základe jeho podobnosti s inými predmetmi alebo javmi.

6. Pod formami myslenia rozumieme rečovú podobu, do akej človek zachycuje a v akej vyjadruje výsledky svojho myslenie, ku ktorým došiel myšlienkovými operáciami. Rozoznávame tri základné formy myslenia: • Pojem • Súd • Úsudok Formy myslenia

7. Za najvlastnejšiu doménu myslenia sa pokladá riešenie problémov, úloh. Riešenie problémov či úloh totiž vyžaduje veľmi intenzívne myslenie. O riešení problému myslením hovoríme vtedy, keď pokusy riešiť problém presahujú rámec bezprostrednej situácie a keď osoba riešiaca problém uplatňuje myšlienkové operácie a doterajšiu skúsenosť. Riešenie problému sa zakladá na tom, že sa zužuje pole možných odpovedí na danú otázku, úlohu až dovtedy, kým sa nenájde správna odpoveď, resp. kým sa nenájde predtým neznáma cesta k určenému cieľu. Myslenie a riešenie problémov, úloh

8. Prvá fáza riešenia problému je stretnutie sa s problémom, vynorenie sa problému, čo si človek uvedomuje ako istú ťažkosť, ktorú treba prekonať. • Príprava riešenia problému znamená vykonať isté prípravné činnosti na riešenie problému. • Podstatou vlastného procesu riešenia problému je preverovanie postavených hypotéz riešenia spojené s postupným vylučovaním nevhodných hypotéz. • Nájsť riešenie problému znamená odstrániť ťažkosti, ktoré vznikli pri stretnutí s problémom, a napätie trvajúce pri riešení problému. • Často nájdením riešenia riešenie problému nekončí, ale nasleduje praktické overenie správnosti riešenia alebo aj ďalšie zlepšovanie. Všeobecne sa až prax pokladá za najvlastnejšie kritérium správnosti riešenia problému. Riešenie problému má tieto fázy:

9. Praktické myslenie • Konkrétno – názorové myslenie • Abstraktné myslenie • Konvergentné (zbiehavé) myslenie • Divergentné (rozbiehavé) myslenie Základné druhy myslenia

10. Inteligencia sa najvýraznejšie prejavuje v situáciách, činnostiach, pri riešení problémov, ktoré sa vyznačujú: • Novosťou (originálnosťou). • Náročnosťou. • Nevyhnutnosťou sústrediť energiu a odolať emocionálnym vplyvom. • Inteligencia sa zisťuje prevažne pomocou tzv. inteligenčných testov, ich výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom (skratka: IQ). Všeobecné rozumové schopnosti – inteligencia

11. Stupne rozumovej výkonnosti

12. Verbálne schopnosti • Priestorová predstavivosť • Numerická schopnosť • Percepčná pohotovosť • Pamäťové schopnosti • Psychomotorické schopnosti • Umelecké schopnosti (Gardnerova teória siedmych inteligencií) Inteligencia a špeciálne schopnosti

13. pojmy, • súdy, v každom súde sú spojené najmenej dva pojmy, • Subjektom sa nazýva ten pojem, o ktorom sa niečo vypovedá. • Predikátom sa nazýva výpoveď o subjekte. Súdy slúžia predovšetkým k vyjadreniu nejakého vzťahu. Súdy sú buď pravdivé, alebo mylné, • úsudok. Aristotelove formy myslenia

14. Vzťah medzi dvoma pojmami či inými formami mentálnych reprezentácií, označujeme termínom propozícia. Najčastejšie ju vyjadrujeme verbálnymi prostriedkami. (McNamara, 1994, str. 198) Vo formálnej logike sa ako synonymum pre súdy používajú pojmy výrok alebo tvrdenie. Ak sú súčasťou úsudku, hovoríme im premisy (predpoklady) alebo propozície.

15. Všetci ľudia sú smrteľní. • Ja som človek. • Takže ja som smrteľník. sylogizmus

16. Myšlienkové operácie možno deliť na logické a heuristické. • Logické myšlienkové postupy sa riadia presnými pravidlami, ktoré nesmieme porušiť, ak chceme dospieť k správnemu zámeru. Výsledky logických myšlienkových operácií možno teda vyhodnocovať z hľadiska správne – nesprávne, alebo pravdivé – nepravdivé. Logické myšlienkové postupy sa uplatňujú najmä v matematike, vo formálnej logike a v  prírodných vedách. heuristika

17. Algoritmus je špecifický myšlienkový postup vhodný pre riešenie určitého typu problémov. Tvoria ho série krokov (sekvencie operácií), pri ktorých dodržaní dospejeme k správnemu záveru. heuristika

18. anagram • Príklad anagramu: zistite , ktoré slovo sa skladá z písmen ŠMY. Keby sme postupovali algoritmicky, museli by sme najskôr vytvoriť veľký počet kombinácií troch vyššie uvedených písmen (ŠMY, ŠYM, MYŠ, MŠY, YŠM, YMŠ) a porovnať ich so slovnou zásobou slovenského jazyka uloženou v pamäti počítača. Zistili by sme, že hľadaným slovom je MYŠ. Je zjavné, že táto metóda je veľmi neefektívna. heuristika

19. ľudia často používajú skrátené myšlienkové postupy, tzv. heuristické stratégie. Heuristické operácie

20. Heuristické operácie na rozdiel od algoritmov nezaručujú nájdenie správneho, či pravdivého riešenia. • Ich výsledky možno vyhodnocovať z hľadiska vhodné – nevhodné alebo vyhovujúce - nevyhovujúce. • Heuristika v mnohých prípadoch vedie k rýchlemu a ľahkému riešeniu problémovej situácie. • Niekedy však za redukciu kognitívneho úsilia platíme znížením kvality a presnosti nájdeného východiska. heuristické postupy

21. Heuristické riešenie anagramov spočíva v tom, že na začiatok pokusne dáme nejakú bežnú slabiku , ktorú možno zostaviť zo zadaných písmen. Tie nám potom pripomenú známe slovo. Pokúste sa vyriešiť nasledujúci anagram: Aké slová možno zostaviť z písmen AMLAP? • Ľahko nájdete slová lampa a mapa. Toto riešenie je síce správne, ale neúplné. Pri algoritmickom riešení by sme našli ďalšie slová , konkrétne palma, lama, Alpa. heuristika

22. Koncepcia heuristického uvažovania sa rozvíjala najmä v 50. a 60. rokoch v súvislosti s úsilím o počítačovú simuláciu operácií ľudského intelektu. • Priekopníkmi týchto snáh boli AllenNewell (1927 -1992) a Herbert Simon (1916 – 2001), nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. • Programy napodobňujúce ľudské myslenie dostali súhrnný názov umelá inteligencia. heuristika

23. v druhej polovici 50. rokov vytvorili Newell a Simon na svoju dobu vynikajúci počítačový program „ Generalproblemsolver“ – GPS. Skúmali tiež postupy pri riešení rôznych herných situácií. Pokúšali sa o počítačovú simuláciu šachovej hry, • začali vytvárať heuristické programy šachovej hry, ktoré sledujú určité menšie ciele, ale nie sú pri nich vyhodnocované všetky dôsledky zvoleného postupu, • počítač v priebehu hry vyberá vhodné heuristické stratégie, čo je východiskom pre ďalší ťah. Newell a Simon ďalej strávili niekoľko rokov skúmaním myšlienkových postupov pri riešení detského hlavolamu „ Hanojská veža“. heuristika

24. Predstavte si, že ste prvý krát stretli vášho nového suseda. V priebehu krátkeho rozhovoru ste si všimli, že sa konzervatívne oblieka, je starostlivo upravený, má bohatú slovnú zásobu, zrejme veľa číta a je tak trochu plachý. Je podľa vášho názoru pravdepodobnejšie, že je zamestnancom obchodnej firmy, zubárom, knihovníkom alebo čašníkom? Heuristika reprezentatívnosti

25. heuristická stratégia založenú na reprezentatívnych prípadoch, potom zrejme dospejete k záveru, že váš nový sused je knihovník, • Pri použití tohto pravidla však ignorujeme jeden dôležitý zdroj informácií, ktorým je pomerný výskyt . • Heuristiku reprezentatívnosti používajú lekári a klinickí psychológovia pri stanovení diagnóz. Symptómy, ktoré sa vyskytujú u daného pacienta, porovnávajú s typickými súbormi príznakov rôznych chorôb. rozhodovanie

26. Heuristika reprezentatívnosti sa uplatňuje tiež pri posudzovaní priebehu náhodných udalostí. V štúdii Kahnemana a Tverskyho z roku 1972, ktorú cituje Sternberg v knihe „Úspešná inteligencia“, mali skúmané osoby za úlohu posúdiť pravdepodobnosť dvoch sekvencií pri náhodnom hode mincou. Písmeno P znamená panna a písmeno O orol: • a) P P P O OO • b) O P P O P O • Väčšina skúmaných osôb považovala sekvenciu b) za pravdepodobnejšiu než sekvenciu a). Hlavným dôvodom je zrejme to, že rada b) vyzerá náhodnejšie než rada a). Lepšie teda reprezentuje náhodný proces, ktorý viedol k jej vzniku. • pravdepodobnosť sérií a) a b) je v skutočnosti zhodná. Je možné ju stanoviť na základe výpočtu ½ x ½ x ½ x ½ x ½ x ½ , čo je v oboch prípadoch 1/64. heuristika

27. vychádza z mylného predpokladu, že ak vyzerá sekvencia náhodných udalostí nenáhodne, tj. vyskytuje sa v nej určitá pravidelnosť, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že dôjde k obratu. • V skutočnosti sú jednotlivé náhodné udalosti vzájomne nezávislé. • Ak sa guľôčka v rulete päťkrát zastavila na červenej, potom je pravdepodobnosť, že po šiestykrát sa zastaví na čiernej úplne rovnaká ako pri prvej hre, teda ½. • Ľudia aj tak veria, že sa šťastie musí obrátiť. hráčsky klam alebo klam Monte Carlo

28. Inak povedané, rozhodujeme sa na základe toho, čo nás práve napadlo. Heuristika dostupnosti je v mnohých prípadoch veľmi efektívna, pretože čím ľahšie si na niečo spomenieme, tým je to bežnejšie a teda pravdepodobnejšie. Heuristika založená na dostupných informáciách

29. V jednom z pokusov mali skúmané osoby odhadnúť, či sa písmeno R v slovách objavuje častejšie na prvom alebo na treťom mieste. • Približne 69% respondentov predpokladalo, že sa častejšie nachádza na prvej pozícií, aj keď opak je pravdou. • Podľa Tverského a Kahnemana si človek skôr spomenie na slová, v ktorých sa určité písmeno vyskytuje na prvom mieste než na slová, v ktorých sa nachádza v prostriedku. • Napr. vybaviť si slovo „runner“ (bežec) je ľahšie než vybaviť si slovo „carpet“ (koberec). Na základe heuristiky dostupnosti ľudia predpokladajú, že slová na ktoré si práve spomenuli, sa v jazyku vyskytujú častejšie. (Tversky a Kahneman, 1973) Heuristika založená na dostupných informáciách

30. zistilo sa, že ľudia nadhodnocujú pravdepodobnosť toho, že by sa mohli stať obeťou násilného zločinu, havárie lietadla, alebo že by mohli vyhrať v lotérii. Masmédiá pomerne systematicky informujú o kriminálnych činoch dopravných nešťastiach i o mimoriadnych výhrach. • Pustite si večer správy, jedna katastrofa za druhou. Heuristika založená na dostupných informáciách

31. Existenciu heuristiky „ukotvenia“ a prispôsobenia (achoring and atjustment) si môžete overiť s pomocou nasledujúceho cvičenia. Rozpíšte na dva papiere tieto numerické príklady: • A: 8x7x6x5x4x3x2x1 = ? • B: 1x2x3x4x5x6x7x8 = ? Heuristika ukotvenia a prispôsobenia

32. USA napadla vzácna tropická choroba. Očakáva sa, že by mohla zabiť asi 600 ľudí. • Existujú dva plány pre boj s touto chorobou. • Ak bude prijatí plán A, podarí sa zachrániť 200 ľudí. • Ak bude prijatí plán B, existuje šanca 1:3, že všetkých 600 ľudí bude zachránených, ale súčasne pravdepodobnosť 2:3 že sa nepodarí zachrániť nikoho. • Ktorý z oboch plánov by ste si vybrali? Efekt kognitívneho rámca

33. USA napadla vzácna tropická choroba. Očakáva sa, že by mohla zabiť asi 600 ľudí. • Existujú dva plány pre boj s touto chorobou. • Ak bude prijatí plán C, potom určite zomrie 400 ľudí. • Ak bude prijatí plán D, potom existuje šanca 1:3, že nikto nezomrie, ale súčasne šanca 2:3, že zomrie všetkých 600 ľudí. • Ktorý z oboch plánov by ste si vybrali? Efekt kognitívneho rámca

34. Efekt rámca (kognitívnej schémy) spočíva v tom, že posudzovanie určitých javov a rozhodovanie výrazne ovplyvňuje slovný alebo iný kontext. • Napr. obhajcovia legalizácie potratov používajú heslo „ sme pre voľbu“, • zatiaľ čo oponenti sa hlásia k hnutiu „sme pre život“. Každá skupina sa vymedzuje ako pozitívna – je pre -, pričom slovko pre spojuje s kladnými hodnotami, konkrétne so slobodou a životom, s ktorými je ťažké nesúhlasiť. (Rathus, 1999, str. 338) Tiež mnohé politické strany sa v priebehu predvolebnej kampane snažia heslá pozitívne zarámovať. Efekt kognitívneho rámca

35. Pamäť je psychický proces, ktorý odráža minulé prežívanie a správanie vo vedomí človeka. Umožňuje utvárať individuálnu skúsenosť a psychický vývin človeka vôbec. Preto má preň mimoriadny význam. Tam, kde je pamäť z akýchkoľvek dôvodov narušená (napr. u debilných detí), individuálna skúsenosť sa utvára iba nepatrne. Duševný vývin takéhoto človeka je veľmi obmedzený. Preto sa pamäť pokladá aj za schopnosť. pamäť

36. Zapamätanie čiže štepenie do pamäti (kódovanie). • Pamätanie čiže podržanie v pamäti (uchovávanie). • Vybavovanie. Fázy pamäti

37. Ebbinghausova krivka zapamätania a zabúdania

38. R. Konrad (1964) vymyslel kľúčový pokus. Pokusným osobám zrakovo prezentoval 6 písmen, jedno písmeno za 0,75 sekundy. V rôznych zostavách využil písmená B, C, F, M, N, P, S, T, V a X. • Ihneď potom, čo museli pokusné osoby napísať zoznam šiestich písmen v určenom poradí, zaujímal Konrada najmä druh chýb, ktorých sa testované osoby dopúšťali pri ich reprodukcii. • Druh chýb bol zrejmý. Bez ohľadu na to, že písmená boli prezentované zrakovo, robili vyšetrované osoby chyby na základe sluchových zámen. • Konradov experiment ukázal význam skôr akustického než zrakového kódovania pre krátkodobú pamäť. Jeho pokus však nevylúčil možnosť, že existujú ďalšie druhy kódovania, napr. sémantické (založené na význame slov). Krátkodobá pamäť

39. Informácia dočasne ukladaná v pracovnej pamäti sa primárne kóduje akusticky. Väčšina informácií ukladaných v dlhodobej pamäti sa zdá primárne kódovaná sémanticky, čiže je kódovaná na základe významu slov. • Výskum doložil, že okrem sémantickej a vizuálnej informácie sa do dlhodobej pamäti môže kódovať aj akustická informácia. Dlhodobá pamäť

40. Presun informácie do dlhodobej pamäte zlepšuje opakovanie informácie (zvlášť tam, kde je informácia usporiadaná zmysluplne), ďalej organizácia informácie (napr. kategorizáciou), ako aj používaním mnemotechnických alebo vonkajších pamäťových pomôcok (napr. písaním zoznamu alebo poznámok). • Ľudia si lepšie pamätajú informácie získané učením rozloženým (distribuovaným) do niekoľkých študijných lekcií, než učením nakopeným dlhodobá pamäť

41. Usporiadanie (zhlukovanie)podľa kategórií • Zoznam položiek sa usporiada do skupín podľa rôznych kategórií. Interaktívne predstavy • Vytvorte si predstavy, ktoré prepoja slová tvoriaci zoznam. Reťazec pomocných slov • Každé nové slovo si spojte so slovom v pomocnom zozname, ktorý viete naspamäť, tak, aby ste vytvorili interaktívnu predstavu. Metóda miest (metóda loci) • Vizualizujte si, ako prechádzate oblasťou s významnými miestami - dominantami, ktoré dobre poznáte, potom si ich spojte s položkami, ktoré si máte zapamätať. Akronyma(skratkové slová) • Vymyslite si slovo alebo výraz, v ktorom každé písmeno zastupuje nejaké iné slovo alebo pojem. Akrostich - počiatočne písmená slov verša (vety) • Pri zapamätávaní nových slov pomôže skôr veta než jednotlivé slovo. Systém napovedajúcich slov • Vytvorte si interaktívnu predstavu, ktorá viaže zvuk a význam neznámeho slova, ktoré poznáte. Pamäťové pomôcky

42. pauza gugova@dti.sk