1 / 31

PATOL GIA, CHOROBA, SMRT

Met

mykelti
Download Presentation

PATOL GIA, CHOROBA, SMRT

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. PATOLÓGIA, CHOROBA, SMRT Patológia (pathos=choroba, logos=náuka) skúma: zmeny funkcie a štruktúry orgánov, tkanív a systémov, ktoré sa prejavujú ako ich choroby, ich príciny (etiológia), zákonitosti ich vývoja (patogenéza) Patológia – základný medicínsky odbor Všeobecná patológia – všeobecné zákonitosti vývoja morfologických zmien chorých tkanív a orgánov. Špeciálna patológia – vznik, vývoj a morfologické prejavy jednotlivých chorôb v rámci systémov ludského tela (kardiovaskulárneho, dýchacieho, tráviaceho, atd....)

    2. Metódy v patológii A. Nekropsia (nekros=mrtvy). Pitva (autopsia, nekropsia, sekcia) Zdravotná pitva – na patologicko-anatomickom oddelení, pacienti, ktorí zomreli na chorobu v zdravotníckom zariadení. Súdno-lekárske – na súdno-lekárskom oddelení, zomretí mimo zdravotníckeho zariadenia, pri náhlych alebo násilných úmrtiach. Súdne – na súdno-lekárskom oddelení, nariaduje ich prokurátor pri podozrení z trestného cinu. Anatomické – na Ústave anatómie LF, výucba medikov.

    3. Ciele zdravotnej pitvy: objasnit základné ochorenie, jeho komplikácie, bezprostrednú prícinu smrti, združené choroby a ostatné nálezy vyjadrit sa k správnosti liecby objasnit prípadné poškodenie pacienta Makroskopické vyšetrenie – volným okom. Poskytuje základné údaje o chorobných zmenách, ich rozsahu a množstve a vzájomných súvislostiach. Velký význam pre urcenie diagnózy, porovnanie s klinickým obrazom. Umožnuje cielený odber materiálu na dalšie vyšetrenia. Mikroskopické vyšetrenie – najhlavnejšia súcast tvorby diagnostického záveru. V svetelnom mikroskope sa skúmajú ofarbené parafínové rezy.

    4. B. Biopsia (bios=živý). Biopsia= histol. vyšetrenie tkanív odobratých od živých pacientov. Viac než 80-90 % výkonov na odd. patológie ! Materiál sa získava: operacne – celý orgán alebo jeho cast, tkanivo excíziou - vyrezaním tkaniva alebo casti nádora. Ak sa má materiál vyhodnotit ešte pocas operácie, ide o tzv. rýchlu biopsiu, používajú sa zmrazené rezy, punkcnou biopsiou tenkou alebo hrubou ihlou (pecen, oblicky, prsník, štítna žlaza, atd....), fibroskopiou (gastroskop, kolonoskop, bronchoskop,atd....), trepanobiopsiou (kostná dren, mozog). kyretហ– výškrab z niektorých telových dutín alebo orgánov (maternica). samovolné vylúcenie – napr. materiál získaný vykašlaním, alebo z mocu, stolice, po krvácaní z rodidiel.

    5. C. Cytológia (cytos=bunka) - mikroskopické skúmanie buniek v sfarbených náteroch z telových tekutín (likvor, výpotok, výplach), zo sterov slizníc, zo spúta. onkocytológia – materiály podozrivé z malignity. Materiál možno získat: punkciou telových tekutín (hrudníkovej, brušnej, perikardiálnej), sterom z povrchu slizníc – pošva, krcok maternice, samovolne vylúcené – moc, spútum, výplachom – mocový mechúr, žalúdok, tenkoihlovou punkciou – prsník, štítna žlaza, odtlackovou metódou – LU.

    6. D. Histochémia – štúdium chemických a fyzikálnych vlastností tkanív – detekcia enzýmov. E. Elektrónová mikroskopia – ultraštruktúru tkanív a buniek F. Imunohistochémia – imunologický dôkaz antigénov prostredníctvom znacených protilátok. Antigény=látky rôzneho pôvodu a zloženia, vyvolávajúce imunitnú odpoved. G. Molekulová patológia – skúma a urcuje poruchy na úrovni génov.

    7. ZÁKLADNÉ POJMY V PATOLÓGII Choroba (nosos) – celková reakcia organizmu na patogénne faktory. Prejavuje sa ako porucha stálosti vnútorného prostredia (homeostázy). Etiológia – náuka o prícinách choroby (urcuje vyvolávatela). V mnohých prípadoch je neznáma. Patogenéza – mechanizmus, podmienky a zákonitosti vzniku a vývoja choroby Etiopatogenéza – vyjadruje ich vzájomnú súvislost Smrt – ireverzibilné zastavenie všetkých funkcií organizmu. Nekróza – intravitálne odumretie tkaniva, okolo ktorého dochádza k reakcii živého tkaniva

    8. Príciny chorôb: vonkajšie a vnútorné Vonkajšie vplyvy Fyzikálne Mechanické vplyvy Zmeny tlaku vzduchu Tepelné vplyvy Pôsobenie elektrického prúdu Žiarenie (ionizujúce, neionizujúce) Chemické Fajcenie Alkohol Drogy Lieky Škodlivé látky v prostredí Poruchy výživy Biologické Prióny Vírusy Mykoplazmy Chlamýdie Riketsie Spirochéty Baktérie Huby Prvoky Cervy Životné prostredie Pracovné prostredie, zátaž, stres

    9. Vnútorné vplyvy Poruchy genetickej informácie Poruchy imunity Imunitná nedostatocnost Zmenené imunitné reakcie a alergie Autoimúnne ochorenia Imunitné reakcie pri transplantáciách Starnutie Dalšie vlastnosti organizmu Adaptabilita Dispozícia Reaktivita a rezistencia Konštitúcia

    10. CHOROBA A JEJ PRÍCINY V o n k a j š i e v p l y v y Fyzikálne Mechanické Poranenie (trauma) – porušenie celistvosti tkaniva. Úcinok poranenia závisí od velkosti pôsobiacej mechanickej energie, lokalizácie a rozsahu poraneného tkaniva. Poranenia – tupé a ostré: Tupé: - stlacenie (compresio) – dekubitus - zmliaždenie (contusio) - otras (commotio) - vyklbenie (luxatio) - zlomenina (fractura) Ostré: - povrchové (odreniny – abrasio, excoriatio) - rezné (vulnus scissum) - bodné (vulnus punctum) - tržné (vulnus lacerum) - secné (vulnus sectum) - tržno-zmliaždené (vulnus lacerocontusum) - strelné (vulnus sclopetarium)

    11. Komplikácie – krvácanie, infekcia, embólia, šok. Vibrácie a otrasy – pôsobenie chvenia (napr. pneumatické kladivo). Zvuk (nad 100 dB). Tlak vzduchu Závislost od velkosti a rýchlosti zmeny tlaku. Tzv. výšková choroba - u horolezcov – nízky tlak kyslíka, jeho nedostatok v tkanivách. Dlhodobo – adaptacné zmeny – zmnoženie erytrocytov (športovci). Náhle zníženie tlaku (u potápacov po predchádzajúcom zvýšení tlaku) – uvolnovanie dusíka rozpusteného v krvnej plazme vo forme bubliniek – vzduchová embólia (efekt „sódovej“ flaše).

    12. Tepelné vplyvy Nadmerná teplota – lokálne alebo celkovo. Lokálne – popálenina (combustio) a omrzlina (congelatio). Stupen poškodenia: od výšky teploty a casu trvania – od zacervenania po odumretie tkaniva a šok. Combustio – popálenina: 4 stupne I.st. – zacervenanie, erytém. II. st. - pluzgiere III.st. - nekróza IV.st. - zuholnatenie Congelatio – omrznutie: 3 stupne I.st. – zmena farby (bledá, cervená) II.st. – pluzgiere III.st. - nekróza Komplikácie: infekcia.

    13. Celkové zvýšenie teploty – hypertermia – zmenená funkcia termoregulacného centra pôsobením látok produkovaných bunkami imunitného systému (interleukín 1) -infekcie, zápaly – horúcka (febris). Hyperpyrexia – nad 41-42 C. Úpal – prehriatie tela, dlhý pobyt v horúcom a vlhkom prostredí. ڞeh – priame pôsobenie slnecných lúcov na celé telo. Celkové zníženie teploty – hypotermia –znížená cinnost mozgu (pri 32 C) až kóma (pod 28 C). (spomaluje sa aj cinnost srdca, co možno využit pri niektorých operáciach –až do 15 C).

    14. Elektrický prúd Závisí od : smeru, intenzity, napätia, odporu tkanív a dlžky pôsobenia. Dva mechanizmy – zásah životne dôležitých orgánov (fibrilácia komôr, zlyhanie vazomotorického alebo dýchacieho centra) - premena el. energie na tepelnú (popáleniny až vyparenie tk. tekutiny – blesk). Tvorba tepla – liecebné úcely –diatermia.

    15. Ionizujúce žiarenie Elektromagnetické vlnenie (žiarenie gama, rôntgenové lúce) alebo prúd castíc (alfa=héliové jadrá, beta=elektróny a pozitróny). Súcastou život. prostredia. Najtažšie poškodenie – jadrová bomba, jadrové elektrárne. Využitie v onkológii. Citlivost tkanív je rôzna: citlivejšie sú tkanivá, ktorých bb. sa rýchlo delia (krvotvorné tkanivo, sliznica creva). Akútna choroba z ožiarenia – celotelové ožiarenie. Lokálne ožiarenie (aj pri rádioterapii) – až odumretie tkaniva (kožné vredy) a akútne zápaly. Neskoré zmeny – atrofia funkcného parenchýmu s rozvojom väziva (skleróza) a vznik nádorov.

    16. Neionizujúce žiarenie Rádiové vlny Len pri velmi vysokej energii (vysielace, radarové stanice). Citliví jedinci problémy aj pod vplyvom elektromagnetického pola v okolí bežných elektrických prístrojov. Mobily ? Elektromagnetické vlny Kmitocet 300-300000 MHz – mikrovlny – neisté úcinky. Infracervené žiarenie V podstate tepelné žiarenie. Viditelné spektrum (svetlo) Príliš intenzívne – poškodzuje zrak. Ultrafialové žiarenie Cast slnecného spektra. Nadmerné pôsobenie – nádory kože (malígny melanóm). Laser Extrémne úzky lúc svetla s vysokou energetickou hustotou – zuholnatenie tkaniva (chirurgia).

    17. Chemické vplyvy Výmena látok – metabolizmus – základna vlastnost živých organizmov. Vplyvy prostredia - množstvo látok, ktoré škodia, alebo ak prospešné chýbajú. Toxikológia, farmakológia, choroby z povolania, atd. Fajcenie U nás najcastejšia prícina smrti, ktorej možno predíst. Najcastejšie ochorenia: ICHS ( infarkt myokardu), rakovina plúc (10x castejšie ako u nefajciarov), Ca jazyka, pery, ústnej dutiny, hrtanu, pažeráka, mocového mechúra, prostaty, chronická obštrukcná choroba plúc. Alkohol Poškodzuje rôzne orgány: srdce –arytmie, alk.kardiomyopatia, kostrové svalstvo – chronická myopatia, endokrinný systém – atrofia semenníkov,feminizácia, gynekomastia, GIT – hypersekrécia žalúdocnej kyseliny (HCL), refluxná ezofagitída, pecen – stukovatenie, cirhóza, pankreas – akútna a chronická pankreatitída, krv – anémia, trombocytopénia, imunitný systém – znížená odolnost, nervový systém – Wernickeho encefalopatia.

    18. Drogy Väcšina drog ovplyvnuje vyššie funkcie mozgu v zmysle zmeny nálady alebo vnímania (psychotropné látky): deriváty ópia (heroín, morfín), depresívne látky (barbituráty, alkohol), stimulacné látky (kokaín, amfetamíny), marihuana, LSD a inhalacné látky (organické rozpúštadlá). Sprievodné javy – infekcie vírusové (HIV, hepatitídy) a bakteriálne (abscesy, flegmóny). Riziko aj pre plody. Lieky Poškodenie liekmi – nepriaznivé následky lekárskej starostlivosti pri nadmernom používaní, ale aj pri adekvátnej aplikácii (napr.: ATB – alergie, poškodenie pecene, antipyretiká – poškodenie sliznice GIT-u, pohlavné hormóny – poškodenie pecene, chemoterapeutiká – poškodenie kostnej drene, creva, atd.).

    19. Škodlivé látky v prostredí Clovek prijíma (vdychuje, konzumuje, pije) množstvo chemických substancií prírodného alebo umelého pôvodu, ktoré sú súcastou ekosystému. Úcinok závisí od: - vstrebávania, distribúcie v org., metabolizmu a vylucovania (napr. látky rozpustné v tukoch sa ukladajú v tukovom tkanive, látky rozpustné vo vode sa rýchlo vylucujú), - dávky a spôsobu užívania (jednorazovo, opakovane). Jedy = chemické látky, ktoré už v malom množstve porušujú chemickú skladbu a funkciu bunky (napr. leptavé, krvné, nervové, parenchymatózne, otravné bojové látky, jedy vznikajúce priamo v organizme – pri urémii, zlyhaní pecene, DM).

    20. Poruchy výživy Nadmerná výživa Energetický príjem vyšší ako výdaj – ukladanie prebytku energie vo forme zásobného tuku = obezita. Obezita – zvyšuje riziko predcasnej smrti, vzniku diabetu, ochorení KVS (ateroskleróza, HT). Genetický podklad – tzv. hyperplastická forma (zvýšenie poctu tukových buniek, periférne rozloženie) – už u detí.

    21. Nedostatocná výživa, nesprávne zloženie potravy SZO – denne 55000 (!) úmrtí od podvýživy na svete. Z tkanív sa strácajú tuky, glycidy a bielkoviny – opuchy, znižuje sa krvný tlak, telesná teplota a imunita – kachexia a marazmus (senilis). Nedostatok vitamínov v tele = hypovitaminóza, avitaminóza. Avitaminóza A – porucha rastu epitelov, šeroslepost Avitaminóza B1 – beri-beri (myokard, nervové tkanivo, krvotvorba) Avitaminóza B2 – pelagra (3D-dermatitis, diarrhoea, dementia) Avitaminóza B3 – koža, tvár, rohovka

    23. Biologické príciny Medzi mikroorganizmami a hostitelským organizmom (clovek) môže vznikat široké spektrum vztahov od symbiózy až po pravý parazitizmus. Tieto vztahy sa môžu pocas života menit: závisí to od meniacich sa vlastností mikroorganizmov (genetické zmeny, mutácie) i hostitela (zmeny imunity – napr. vakcinácie) ale aj použitím ATB, insekticídov atd. Na druhej strane nové kmene mikroorganizmov, rezistencia na ATB, imunosupresívna liecba, cestovanie („exotické“ ochorenia).

    24. Infekcie – podmienky vzniku: zárodok choroby pramen nákazy cesta nákazy vstupná brána nákazy znížená odolnost organizmu Endémia – nákaza je dlhodobo na ohranicenou území. Epidémia – nákaza sa rýchlo šíri na väcšie územie. Pandémia – nákaza sa šíri po viacerých štátoch alebo celom svete. Prióny („proteinaceus infectious agent“ – bielkovinový infekcný cinitel) – Creutzfeldtova-Jakobova choroba, vírusy, mykoplazmy, chlamýdie, riketsie, spirochéty, baktérie, huby, prvoky, cervy.

    25. Životné prostredie Dôležité sú aj stránky života vplývajúce na jeho psychiku: pracovné prostredie (zvýšená pracovná zátaž, nezamestnanost), rodinný život, trávenie volného casu, celkový zdravotný stav (psychosomatické a somatopsychické ochorenia). Psychický stres – rizikový faktor vzniku a rozvoja castých chorôb – vysokého KT, peptického vredu žalúdka.

    26. Vnútorné príciny a podmienky Poruchy genetickej informácie Poruchy genetickej informácie zakódovanej v molekulách DNK – v popredí záujmu. Nové vyšetrovacie metódy – možnost identifikovat jednotlivé gény. Genetický genóm cloveka – jún 2000. Genetický systém cloveka reaguje na nové (škodlivé) podmienky, možnost uplatnenia sa „tichých“ genetických porúch. Predpoklad: identifikácia 4000 genetických porúch, každý clovek asi 5-7 signifikantných genetických mutácií, ako choroba sa však prejavia iba niektoré. Väcšina bežných chorôb má genetickú zložku, ale je multifaktorová, t.j. jedinec má genetickú predispozíciu na urcitú chorobu za predpokladu pôsobenia faktorov prostredia a spôsobu života. Mutácie môžu vznikat pocas života spontánne, v súvislosti so starnutím, spôsobom života a vplyvom prostredia.

    27. Poruchy genetickej informácie sa môžu týkat len jednotlivých génov, alebo môžu postihovat celé chromozómy. Autozómové poruchy – postihnuté sú somatické chromozómy Gonozómové poruchy – postihnuté sú pohlavné chromozómy Recesívne poruchy – klinicky sa prejavia len pri postihnutí oboch génov (od otca aj matky - homozygotne) Dominantné poruchy – klinicky sa prejavia aj pri postihnutí jedného z génov (bud od otca, alebo od matky – heterozygotne) Monogénne, bodové mutácie – porucha sa týka jediného génu (zmena kódovania niektorého enzýmu – porucha látkovej výmeny). Postihnuté môžu byt aj celé chromozómy alebo ich casti – zložité vývinové chyby celých orgánových systémov.

    28. Poruchy imunity Imunitná nedostatocnost (imunodeficiencia) Vrodená alebo získaná, nešpecifická alebo špecifická, bunková alebo humorálna. Zmenené imunitné reakcie a alergie Neadekvátne nadmerná reakcia na zvycajne neškodné alergény – môže nastat uvolnením toxických mediátorov (najmä histamínu). Napr. senná nádcha, bronchiálna astma ci atopický ekzém, až anafylaktický šok (spazmus hladkej svaloviny so zvýšením priepustnosti ciev). Dedicné vlohy na anafylaktickú reakciu – atopie.

    29. Autoimúnne ochorenia Ochorenia spôsobené imunitnou reakciou proti vlastným tkanivám. Postihnuté môže byt ktorékolvek tkanivo v jednom orgáne (štítna žlaza) alebo v celom systéme (reumatizmus, SLE). Imunitné reakcie pri transplantáciách Reakcia príjemcu proti štepu – rejekcia= odmietnutie, odvrhnutie. Reakcia štepu proti príjemcovi („graft versus host disease“) – pri transplantácii kostnej drene.

    30. Starnutie Starnutie – výsledok celého súhrnu prícin (genetický program, vplyv somatických mutácií na podklade vonkajších vplyvov – syntéza chorobných proteínov – poruchy mechanizmu vnútornej reparácie a imunitnej kontroly – signifikantný faktor vývinu nádorov a programovej smrti bunky – apoptózy). Údajne 61 génov zodpovedných za kontrolu kvality novovznikajúcich buniek, ktorých cinnost postupne ochabuje.

More Related