Pohyb

1. Pohyb Patrik Cupan IX.B �cinkovali: Tatiana Cupanov� Zaira 2 Sisi 7

2. OBSAH Pohyb �ivoc�chov Pohyb rastl�n Pohyb kona Pohyb slnecnice

3. Pohyb �ivoc�chov Pohyb je z�kladn� prejav existencie �ivoc�chov. Uskutocnuje sa s cielom vyhlad�vat potravu, vhodn� �ivotn� podmienky, unikn�t pred nebezpecenstvom a pod. Zabezpecuje aj dal�ie �ivotne d�le�it� funkcie �ivoc�neho organizmu, ako rozv�dzanie �iv�n, rozmno�ovanie a pod. U �ivoc�chov rozli�ujeme dve formy pohybu: pas�vny pohyb - �ivoc�chy s� un�an� p�soben�m fyzik�lnych faktorov (voda, vzduch) alebo ich pren�aj� in� �ivoc�chy akt�vny pohyb - pohyb viazan� na pohybov� org�ny a umo�novan� pomocou svalov

4. Formy nesvalov�ho pohybu Jednobunkovce (napr. menavky) sa pohybuj� pomocou pan��ok (pseudop�di�) pr�den�m cytoplazmy v bunke, t.j. menavkovit�m pohybom (takto sa v organizme pohybuj� aj niektor� druhy bielych krviniek). Dalej to m��e byt pohyb bic�kmi (bicovka rybia) alebo brvami (crievicka). Osobitnou formou pohybu s� kin�zy a taxie. S� to pohybov� reakcie zn�me pri jednobunkovcoch, ale aj vy���ch organizmoch. Kin�za je zmena r�chlosti pohybovej aktivity vzhladom na nejak� podnet, napr. pohybov� aktivita crievicky vo vztahu k svetlu a teplote. Taxie s�visia so zmenou smeru pohybu vzhladom na podnet, napr. chemotaxia - reakcia na chemick� podnety (pohyb spermi� k vaj�cku), fototaxie - reakcia na sveteln� podnety (pohyb eugl�ny za svetlom alebo �v�bov od svetla) atd. Bunky s brvami alebo bic�kmi s� aj s�castou niektor�ch s�stav, ich pohyb je viazan� na vlhk� prostredie, napr. tvoria v�stelku vn�tornej plochy pl�ta ulitn�kov, s� v bunk�ch vylucovacej s�stavy obr�ckavcov, vo v�stelke tr�viacej dutiny �ivoc�chov a v d�chac�ch cest�ch cicavcov. Pomocou bic�kov sa pohybuj� aj samcie pohlavn� bunky v�c�iny �ivoc�chov. Obrven�m povrchom tela sa pohybuj� aj niektor� ploskavce, larv�lne �t�di� vodn�ch �ivoc�chov a pod.

5. Svalov� pohyb Svalov� pohyb sa vyvinul mnohobunkovcom pocas fylogen�zy ako v�znamn� prvok adapt�cie organizmov na podmienky vonkaj�ieho prostredia. Svaly jednotliv�ch �ivoc�nych skup�n s� rozlicne organizovan� a usporiadan� vzhladom na sp�sob �ivota.Jednoduch� svalov� pohyb sa vyskytuje u� pri prhlivcoch, napr. pohyb zvonovit�ho tela morskej med�zy alebo m�kk��ov (napr. lievikovitej casti s�pie, chobotnice, ktor� s� zn�me reakt�vnym pohybom). Primit�vny pohyb v�c�iny bezstavovcov, umo�nuje ko�nosvalov� vak.Pri pohybe casto pom�ha vylucovanie slizu (napr. slim�k a in� m�kk��e). Pijavice a h�senice piadiviek sa m��u pohybovat tzv. piadiv�m pohybom pomocou pr�saviek.Svalov� s�stava vy���ch �ivoc�chov nadobudla velk� rozmery a rozsiahlu tvarov� a funkcn� diferenci�ciu. Svalovina kruho�stnic, drsnoko�cov a r�b je usporiadan� do segmentov.Najakt�vnej�� je pohyb pomocou koncat�n pri cl�nkono�coch a stavovcoch. Pocet koncat�n sl��iaci na pohyb je r�zny. Sp�sob pohybu je mnohotv�rny, comu sa prisp�sobila aj stavba koncat�n a ich modifik�cie, napr. kr�dla vt�kov, lietacie blany netopierov, plutvy r�b a pod. Skokom sa pohybuj� �ivoc�chy s dlh�mi zadn�mi koncatinami, ktor�mi odr�aj� telo od zeme na urcit� vzdialenost, napr. kobylka, �aba, zajac, a pod.Pri stavovcoch segmentovan� usporiadanie koncat�n postupne zanik� a funkcn� skupiny svalov sa tvoria okolo hlavy, trupu a jednotliv�ch koncat�n.

6. Pohyb rastl�n Pohyby rastl�n plnia in� funkciu ako pohyb �ivoc�chov. �ivoc�chy si pohybom zabezpecuj� potravu, obranu, rozmno�ovanie atd. Pohyby rastl�n s� r�zne a zabezpecuj� rastline napr�klad vhodn� postavenie k Slnku alebo uvolnenie semien. V�c�inou s� to pohyby jednotliv�ch cast� tela, z miesta na miesto sa pohybuj� len jednobunkov� riasy.Pohyby rastl�n sa delia na fyzik�lne a vit�lne. Vit�lne sa dalej delia na Lokomocn� pohyby a Ohybov� pohyby.

7. Fyzik�lne pohyby S� to pohyby, ktor�ch podstatou je fyzik�lna zmena v pletiv�ch. Tieto pohyby m��u vykon�vat aj odumret� casti rastl�n. Napr. �i�ky ihlicnanov s� za vlhka zatvoren� a za sucha otvoren�. Otv�ranie a zatv�ranie �i�iek naz�vame hygroskopick� pohyby. Dal��m typom fyzik�lnych pohybov s� koh�zne pohyby.Pr�kladom koh�znych pohybov je vymr�tovanie v�trusov paprad� z v�trusn�c.

8. Vit�lne pohyby Tieto pohyby vykon�vaj� �iv� casti rastl�n a u niektor�ch jednobunkovcov cel� telo. Delia sa na Lokomocn� pohyby a Ohybov� pohyby. Lokomocn� pohyby s� pohyby z miesta na miesto. Pohybuj� sa tak napr. cervenoock� pomocou bic�kov. Medzi lokomocn� pohyby patria: geotaxie - pohyby vyvolan� gravit�ciou fototaxie - pohyby vyvolan� svetlom termotaxie - pohyby vyvolan� teplom chemotaxie - pohyby vyvolan� chemick�mi podnetmi

9. Ohybov� pohyby (ohyby) s� pohyby jednotliv�ch cast� tela. Rozdeluj� sa na: samovoln� pohyby Samovoln� (auton�mne) pohyby vznikaj� bez priameho vplyvu vonkaj��ch podnetov len z vn�torn�ch pr�cin. S� to napr. rastov� pohyby, kedy sa stonka rast�cej rastliny kr�ti a k�va. T�mito pohybmi sa men� obsah fytohorm�nov na stran�ch rastliny. 2. reakcn� pohyby Ohyby vyvolan� podr�den�m - reakcn� pohyby s� odpoved na nejak� vonkaj�ie podr�denie. Podla toho, ci podr�denie m� nejak� orient�ciu alebo nie, rozli�ujeme:

10. tropizmy - jednosmerne orientovan� podr�denie geotropizmus - ohyb vyvolan� p�soben�m gravit�cie fototropizmus - ohyb vyvolan� svetlom termotropizmus - ohyb vyvolan� teplom chemotropizmus - ohyb vyvolan� chemick�m zlo�en�m vonkaj�ieho prostredia hydrotropizmus - ohyb vyvolan� vodou tigmotropizmus - ohyb vyvolan� jednosmern�m dotykom s nejak�m predmetom - napr. pop�nav� rastliny b. nastie - podr�denie vyvol�vaj�ce ohyb,ktor� nem� smer, je v�estranov�, dif�zne, ci�e je bez orient�cie termonastia - ohyb vyvolan� zmenou teploty fotonastia - ohyb vyvolan� zmenou intenzity osvetlenia (stmievanie sa) seizmonastia - ohyb vyvolan� otrasom tela rastliny

11. Pohyb kona Krok je najprirodzenej��m pohybom kona. Priemern� r�chlost je 6-8 km/h. Je to �tvorf�zov� pohyb, nohosled koncat�n je: prav� zadn�, prav� predn�, lav� zadn�, lav� predn�.

12. Klus je spolocne s krokom a cvalom jedn�m zo z�kladn�ch chodov kona. Priemern� r�chlost v kluse je 14�18 km/h, ale z�vodn� klus�ci v klus�ckych dostihoch prejdu kilometer aj za nieco m�lo cez 1 min. Nohosled je nasleduj�ci: s�castne lav� predn� a prav� zadn� � vznos - s�castne prav� predn� a lav� zadn� noha - vznos.

13. Cval je spolu s krokom a klusom jedn�m zo z�kladn�ch chodov kona. Sklad� sa z radu skokov. Rozli�ujeme cval vlavo , ktor� m� nohosled: prav� zadn� - s�castne lav� zadn� a prav� predn� - lav� predn� - f�za vznosu (kedy sa zeme nedot�ka ani jedna koncatina) a cval vpravo s nohosledom: lav� zadn� - s�castne prav� zadn� a lav� predn� - prav� predn� - f�za vznosu. Cval je najr�chlej�� z�kladn� chod kona - pribli�ne 30 km/h na jazdiarni, 40 km/h v ter�ne. Pri dostihoch aj 50-60 km/h. Pri takto r�chl�m cvale m��e zadn� noha dopadat na zem sk�r ne� predn�, potom sa cval oznacuje ako trysk.

14. Trysk je �tvordob� konsk� chod. V skutocnosti sa tento krok nenaz�va trysk,ale vystupnovan� cval. Trysk(vystupnovan� cval) je najr�chlej�� chod kona, preto sa pou��va pri rovinn�ch z�vodoch alebo na dostihoch. Doporucuje sa tryskovat len zk�sen�m jazdcom a na volnom priestranstve, kde to jazdec dobre pozn� a je si ist�, �e k�n nem��e zakopn�t.

15. Pohyb slnecnice Ot�canie za Slnkom, teda heliotropismus, je zn�my jav, ktor� sa o slnecnici traduje. V skutocnosti sa vyskytuje len u p�cikov, nerozvinut�ch kvetov. Pri v�chodu Slnka sa v�etky slnecnice v tejto �ivotnej f�ze nat�caj� na v�chod a postupne �putuj�� po oblohe na z�pad. V noci sa op�t vracaj� na zaciatocn� poz�ciu. Pohyb sp�sobuj� motorick� bunky v stonke pod kvetom, v casti stonky naz�van� pulvinus. Ked sa kvety zacn� otv�rat, stonka stuhne. Najcastej�ie zost�va v zaciatocnej poz�cii. K Slnki s dokonca urcit�m zp�sobom nat�caj� aj listy.