pr. č. 10 analytická filozofia

1. pr. č. 10 analytická filozofia

2. charakteristika obratk jazyku, logická analýza, „antimetafyzika“, orientácia na prírodnú vedu, úlohou filozofie je objasňovať termíny vedy, vplyv: G. Frege (1848 – 1925) logik , matematik, oddelenie logiky od psychológie Je „úlohou filozofie, aby zlomila nadvládu slova nad ľudským duchom, tým, že odhalí klamy, ktoré vznikajú často takmer nevyhnutne v dôsledku nesprávneho používania slov, ktoré deformuje pojmy a vzťahy medzi nimi, tým že oslobodí myšlienky od týchto klamov, do ktorých je uzatvorená dokonca aj uspôsobenosť jazykového výrazového prostriedku.“ ovplyvnil B. Russella, L. Wittgensteina, R. Carnapa x J. S. Mill

3. analytická filozofia na kontinente G. Frege (1848 – 1925) Cambridge: E. Moore (1873 – 1958) B. Russell (1872 – 1970) L. Wittgenstein (1889 – 1951) Oxford: G. Ryle (1900 – 1976) J. L. Austin P. F. Strawson (1919 – 2006) Viedenský krúžok R. Carnap (1891 – 1970) a fyzik M. Schlick, ekonóm a sociológ O. Neurath, matematici: K. Gödel, H. Hahn, K. Menger, filozofi: F. Weissman, H. Feigl, G. Bergmann K. R. Popper

4. logický atomizmus_1 videnie jazyka, sveta a poznania: slová označujú veci a ľudské poznanie je akýmsi ponímaním vecí do mysle. stavebné kamene sveta: indivíduá (veci) plus vlastnosti a vzťahy (možno ich chápať ako pojmy) všetky možné inštancie vlastností a vzťahov (kombinácie vlastnosť + indivíduum alebo vzťah a príslušný počet indivíduí) tvoria priestor potenciálnych atomických faktov – proto-faktov svet = daný súhrnom všetkých (aktuálnych) atomických faktov (tie fakty ktoré nie sú aktuálne môžu charakterizovať iné možné svety)

5. logický atomizmus_2 elementy jazyka a sveta si navzájom zodpovedajú: jazyk slovo (meno) slovo sloveso, alebo prídavné meno) atomický výrok pravdivý atomický výrok výrok pravdivý výrok svet predmet..................................... vlastnosť, vzťah ........................ atomický proto-fakt.................... (vlastnosť + predmet alebo vzťah + predmety) atomický fakt............................. proto-fakt................................... fakt ........................................... zdroj: Peregrin (1994) základ poznania: pozorovanie ~ zaznamenávanie atomických faktov ich pravdivosť jednoducho nahliadame zložené výroky – verifikujeme tak, že ich verifikáciu redukujeme na verifikáciu ich zožiek

6. logický atomizmus_3 fakt/výrok/pozorovanie obr.1 deskripcia sveta/jazyka/poznania zdroj: Peregrin (1994) logický atomizmus sa tak stáva východiskom logického empirizmu

7. logický atomizmus_4 4 charakteristické rysy logického atomizmu: 1. atomistická povaha jazyka 2. opozícia medzi kontingentnými(zrkadlia fakty) a analytickými výrokmi (vzťahy medzi pojmami) 3. opozícia medzi bezprostredným a vyvodeným poznaním 4. kumulativita skutočného poznania - odmietanie niektorého z týchto bodov, prípadne všetkých, je charakteristickým znakom toho, čo sa nazýva post-analytická filozofia.

8. Willard van Orman Quine (1908 - 2000) vplyv: R. Carnap, B. Russell diela: 1940 – Matematická logika 1950 – Z logického hľadiska 1960 – Svet a predmet 1969 – Ontologická relativita a iné eseje 1974 – Korene denotácie 1990 – Hľadanie pravdy charakteristika: logika, holizmus (holistický empirizmus), ontologický záväzok, ontologická relativita,

9. Quine_dve_dogmy_1 výhrady proti log. empirizmu článok Dve dogmy empirizmu (1951) napadá prvé dve charakteristiky log. atomizmu 1. možnosť rozdelenia právd na analytické a kontingentné 2. každý jednotlivý zmysluplný výrok musí byť kombináciou nejakých pozorovacích výrokov a teda vždy samostatne verifikovateľný pozorovaním - je možné verifikovať jedine celú teóriu, alebo nejakú jej netriviálnu časť nie jednotlivé výroky. pri pokuse neverifikujeme iba hypotézu ale hypotézu + celú teóriu, ktorá k hypotéze viedla, a ktorú vedec momentálne považuje za nediskutovaný základ pr. mineralógovia Celá veda je ako silové pole, ktorého okrajovými podmienkami je skúsenosť. konflikt so skúsenosťou na periférii vyvoláva úpravy vo vnútri poľa ... Žiadne jednotlivé skúsenosti nie sú spojené s jednotlivými výrokmi vo vnútri poľa inak než prostredníctvom úvahy o rovnováhe týkajúcej sa poľa ako celku holistický vzťah jazyka a sveta

10. Quine_dve_dogmy_2 holistický vzťah jazyka a sveta celok jazyka je vo vzťahu k celku sveta človek navrhuje svet ruší (odpovedá však iba áno - nie) nič ako atomické fakty nezávislé na jazyku neexistuje pravdy, tvoriace „sieť našich presvedčení“, nemožno rozdeliť: kontingentné – analytické maximálne možno hovoriť o stupni ich zapletenia do siete. „Brané súhrnne má veda dojitú závislosť na jazyku a skúsenosti; táto dualita však nie je zmysluplne vystopovateľná k výrokom vedy ak ich berieme jeden po druhom.“ To znamená, že „hranica medzi analytickými a syntetickými výrokmi jednoducho nebola stanovená. To, že taký rozdiel vôbec môže byť robený je neempirickou dogmou empirizmu, je to metafyzický článok viery.“ (Quine 1963, s. 37)

11. Quine_ontologické_záväzky kto používa jazyk – zaväzuje sa k ontológii kedy a ku akej ontológii sa zaväzujeme, keď používame jazyk? Ak povieme „Niektoré psy sú biele“, zaväzujeme sa tým k ontológii obsahujúcej indivíduá, v tomto prípade psy. Podobne ak povieme „Niektoré množiny nemajú prvky.“ zaväzujeme sa k ontológii obsahujúcej množiny. Pre možnosť diskusie dvoch ontological commitment

12. s Quineom sa tažisko analytickej filozofie sa presúva do Spojených štátov: Donald Davidson Hillary. Putnam Saul Kripke John R. Searle Nelson Goodman W. Sellars