Prof. MUDr. Peter KRIŠTÚFEK, CSc.

Fajčenie a rakovina Prof. MUDr. Peter KRIŠTÚFEK, CSc. Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb Bratislava - Podunajské Biskupice

FAJČENIE A RAKOVINA Fajčenie je najvýznamnejšou príčinou smrti, ktorej možno predísť. Cigarety sú jediným, bežne dostupným spotrebným tovarom, ktorý bol vyrobený, aby privodil svojím zákazníkom smrť.

FAJČENIE A RAKOVINA Na následky fajčenia ročne umierajú 3 milióny osôb V priemere každých desať sekúnd vyhasína na zemeguli jeden ľudský život následkom fajčenia Vďaka svojej zhubnej záľube stráca priemerný fajčiar až 8 rokov svojho života v porovnaní s nefajčiarom Rizikový fajčiar, ktorý svojej fajčiarskej vášni podľahne, stráca až 25 rokov očakávanej dĺžky života Pri súčasnom stúpajúcom trende spotreby cigariet môžeme za 20 rokov očakávať až 10 miliónov úmrtí zapríčinených fajčením ročne. Pre porovnanie, rovnaký počet osôb zahynul v priebehu 1. svetovej vojny

FAJČENIE A RAKOVINA Aktívne fajčenie sa podieľa na vzniku viac ako 24 chorôb, ktoré môžeme rozdeliť do troch skupín. Spôsobuje : 75 % chronických pľúcnych chorôb, z ktorých najčastejšia je chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) 30 % nádorových chorôb s najvýraznejším podielom rakoviny pľúc (90%), ale aj nádorových chorôb pankreasu, hrubého čreva, konečníka, pečene, močového mechúra, úst, hrtanu, pažeráku, žalúdku a dokonca aj prsníka a čípku maternice a penisu 20 % kardiovaskulárnych chorôb, z ktorých najvýznamnejšie sú ischemická choroba srdca, ateroskleróza a ischémia ciev dolných končatín

FAJČENIE A RAKOVINA Pasívne fajčenie okrem výrazného subjektívneho diskomfortu (nepríjemný čuchový vnem, dráždenie slizníc, bolesti hlavy, prejavy bronchiálnej hyperreaktivity) prispieva v závislosti od dĺžky expozície k väčšine chorôb uvedených pri aktívnom fajčení. Najhroznejšie sú účinky na plod fajčiacej matky, ktoré vedú k redukcii pôrodnej váhy a k následkom na ďalší rozvoj bezbranného dieťaťa. Majú príčinnú súvislosť so syndrómom náhlej smrti kojencov, s redukciou pľúcnych funkcií u detí, so zvýšeným výskytom zápalov horných a dolných dýchacích ciest, stredného ucha a recidív prieduškovej astmy.

FAJČENIE A RAKOVINA Environmental Tobacco Smoke (ETS) Inhalácia cigaretového dymu v prostredí – Pasívne fajčenie je na treťom mieste preventabilných (odstrániteľných) príčin úmrtí, (osoby, ktoré nikdy nefajčili sú často vo väčšom riziku !) AKTÍVNE FAJČENIE 1 ETS ALKOHOL 2 3 ! K pasívnemu fajčeniu by sme sa nemali chovať pasívne !

FAJČENIE A RAKOVINA Aké škodliviny obsahuje tabakový dym ? Tabakový dym je komplexom viac ako 4 000 látok. Z nich najškodlivejšie sú dokázané karcinogény, ktorých je až 43 druhov. Ďalších 60 chemikálií predstavujú suspektné karcinogény, prekurzory karcinogénov, látky spôsobujúce mutácie a v tabakovom dyme sú zastúpené aj alergény a toxické látky

FAJČENIE A RAKOVINA Vsúvislosti so srdcovo-cievnymi chorobami je významnou škodlivinou oxid uhoľnatý(CO). Fajčiari majú až o 10 % svojho hemoglobínu znehodnoteného vo forme karboxyhemoglobínu (COHb). Následkom je znížená schopnosť transportu kyslíka krvou, znížená schopnosť srdcového svalu využiť kyslík, väčší rozsah ischemického postihnutia. Nepomáhajú ani rôzne vylepšenia tabakových firiem. Cigarety s nižším obsahom dehtu môžu znížiť riziko pľúcnych chorôb (rakoviny, CHOCHP), ale riziko srdcovo-pľúcnych chorôb vďaka prítomnosti CO v dyme zostáva.

FAJČENIE A RAKOVINA Najzaujímavejšou zložkou tabakového dymu je nikotín. Menšie dávky nikotínu zlepšujú sústredenie, väčšie dávky zasa skôr upokojenie, ale účinky sú individuálne. Najhoršia je návykovosť nikotínu, ktorá spôsobuje, že fajčenie sa postupne stáva drogou. Účinky nikotínu na organizmus sú jemné, ale okamžité a dávka tejto drogy je kedykoľvek dostupná. Na svete neexistuje iná droga, ktorú by bolo možné tak často beztrestne používať.

FAJČENIE A RAKOVINA Je fajčenie zlozvykom, alebo závislosťou? Fajčenie je naučené automatické chovanie, ktoré si fajčiar nacvičuje niekoľko mesiacov až rokov. Spočiatku mu možno ani nespôsobuje veľa potešenia, ale na negatívne účinky fajčenia, ako sú nauzea a gastrointestinálne ťažkosti, vzniká veľmi skoro tolerancia. Vtedy fajčenie prestáva byť zlozvykom, porovnateľným s okusovaním nechtov.

FAJČENIE A RAKOVINA Väčšina fajčiarov fajčí hlavne v spoločnosti a s určitými osobami. Najskôr preto lebo sa to patrí a bolo by ponižujúce, keby sa odlišovali. Dôležitú rolu hrá rituál ponúkania cigarety, jej zapaľovania a spoločného fajčenia. Vedie k menej problémovému zoznamovaniu, k pocitu pohody a spolupatričnosti. Pri opakujúcich sa príležitostiach a situáciách, kedy fajčiar siaha po cigarete sa nenápadne vyvíja závislosť psychická.

FAJČENIE A RAKOVINA Typická je cigareta pri káve, po jedle, pri telefonovaní, pri čakaní na niečo dôležité, alebo po niečom príjemnom. U niekoho je fajčenie podmienkou sústredenia a „tvorivej“ práce. Fixuje sa závislosť od cigarety ako predmetu, bez ohľadu na jej zloženie. Vzniká potreba v určitých situáciách s cigaretou manipulovať, držať ju, pozorovať dym, hľadať popolník, atď. Všetky fajčiarske algoritmy, mechanizmy a rituály fajčiara tak zamestnávajú, že im nevdojak začína venovať stále viac času. U niektorých sa vraj jedná o viac ako tretinu pracovného času, alebo času, ktorý si pôvodne vyhradili na niečo produktívne.

FAJČENIE A RAKOVINA Fyzická, čiže drogová závislosť od nikotínu sa vyvinie po určitom čase, ktorý je individuálny, ale v priemere sa jedná o obdobie 2 rokov od začiatku fajčenia. Výnimku tvorí malá skupina príležitostných fajčiarov, ktorá predstavuje asi 15% zo všetkých fajčiarov. Podľa údajov WHO je od nikotínu závislých až 85% fajčiarov.

Nikotínová závislosť je chronickou chorobou : F17, 2 ( v MKN-10 ) Nikotín Acetylcholínové receptory v CNS Brána k iným drogám znížená hladina monoaminooxydázy B receptorov zvyšovanie počtu menšie dávky zvýšená sústredivosť vyššie dávky upokojenie uvoľňovanie dopamínu zmeny nálady a chovania fajčiara zvýšená sekrécia katecholamínov, serotonínu, kortikosteroidov pituitárnych hormónov, beta - endorfínu FAJČENIE A RAKOVINA

je naučené chovanie, ktoré si fajčiar zafixoval mesiace až roky nie je zlozvyk, ale závislosť( u niektorých až fyzická = drogová ) Fajčenie Fajčenie od fajčenia neexistujú žiadne zaručené recepty Pri odvykaní fajčiara nefajčiť Jediné, na čom záleží, je rozhodnutie Moderná koncepcia liečby fajčenia : ovplyvnenie sociálno – psychologických väzieb 1 medikamentózna liečba drogovej závislosti 2 FAJČENIE A RAKOVINA

FAJČENIE A RAKOVINA Ako najlepšie zistíme závislosť od nikotínu ? Jednoducho. Čím skôr si fajčiar ráno po prebudení musí zapáliť cigaretu, tým závislejší. Veľmi vysokú závislosť signalizuje podľa Fagerstroema nutkanie zapáliť si do 5 minút po prebudení, neschopnosť zdržať sa fajčenia tam, kde to nie je dovolené, fajčenie 31 a viac cigariet denne, nemožnosť vynechať fajčenie pri chorobe.

Fagerströmov test závislosti od Nikotínu (1991): do 5 min 3 body do 30 min 2 body do 60 min 1 bod 1. KEDY PO PREBUDENÍ SI ZAPÁLITE PRVÚ CIGARETU ? 2. JE PRE VÁS ŤAŽKÉ NEFAJČIŤ NA ZAKÁZANOM MIESTE ? ano 1 bod • VIETE SA VZDAŤ SKÔR RANNEJ 1 bod , • alebo KTOREJKOĽVEK INEJ CIGARETY? 4. KOĽKO CIGARIET DENNE VYFAJČÍTE ? 31 a viac 3 body , 21 – 30 2 body 11 – 20 1 bod 5. FAJČÍTE PO PREBUDENÍ 1 bod , alebo PO ZBYTOK DŇA ? 6. FAJČÍTE, AJ KEĎ KVÔLI CHOROBE MUSÍTE LEŽAŤ NA LÔŽKU ? ano 1 bod 5 bodov stredná závislosť 8 – 10 bodov veľmi vysoká závislosť 6 – 7 bodov vysoká závislosť 2 - 4 bodov nízka závislosť FAJČENIE A RAKOVINA

FAJČENIE A RAKOVINA Závislosť od nikotínu je ale u fajčiara prítomná aj vtedy, keď musí fajčiť cigaretu do 60 minút od prebudenia. Táto závislosť je vo všetkých aspektoch podobná závislosti od kokaínu, alebood heroínu. Špecifické nikotínové receptory sa u dlhoročného fajčiara rozmnožia a ich ranné neuspokojenie je príčinou neprekonateľnej túžby po cigarete.

FAJČENIE A RAKOVINA Aké sú abstinenčné príznaky u fajčiara ? U viac ako poloviny fajčiarov je to neschopnosť koncentrácie, neschopnosť odpočívať,depresia, alebo naopak podráždenosť ažagresivita, nutkavá túžba po cigarete, zvýšená chuť k jedlu, budenie v priebehu noci, ľahké bolesti hlavy. Jedná sa o fyzické a duševné zmeny v dôsledku obmedzenia, alebo prerušenia príjmu drogy, ktoré sú výsledkom adaptácie na jej dlhodobý príjem.

AKO PRESTAŤ ? spolu s pacientom stanoviť DEŇ D večer pred DŇOM D odstrániť všetko, čo súvisí s F. pripraviť na prekonanie situácií, pri ktorých sa F. požiadať, aby v jeho prítomnosti nikto NEF. zmeniť stereotyp dňa, zvýšiť telesnú aktivitu kontrolovať hmotnosť, jesť vlákniny, ovocie nájsť niekoho, kto ho bude podporovať hovoriť o problémoch, vynechať krízové situácie PRESTAŤ FAJČIŤ ZNAMENÁ ZMENIŤ ŽIVOTNÝ ŠTÝL FAJČENIE A RAKOVINA

Lekári I. kontaktu by pri prvej návšteve pacienta mali položiť pacientovi otázku týkajúcu sa fajčenia (u detí fajčenia rodičov) 1. 2. Ak pacient fajčí metóda 4P 1P Pýtať sa na vek začatia fajčenia, roky fajčenia, denný počet 2P Poradiť, aby prestal fajčiť, informovať o škodlivosti a svoje rady opakovať pri každom vyšetrení, alebo návšteve Ak súhlasí s odvykaním, potom 3P : 3P Pomôcť v úsilí o nefajčenie, dať informácie o postupoch 4P Pochváliť za snahu, abstinenčné príznaky liečiť náhradnou liečbou FAJČENIE A RAKOVINA

FAJČENIE A RAKOVINA Svidník Čadca Dolný Kubín Poprad Lipt. Mikuláš Humenné Prešov Martin Trenčín Banská Bystrica Sp. Nová Ves Košice Rožňava Zvolen Senica Žiar n. H. Levice Bratislava Dunajská Streda Komárno Poradne na odvykanie od fajčenia

Dynamika zmien pľúcnej funkcie pri fajčení 5 4 Nefajčiar, alebo osoba nereagujúca na fajčenie Pravidelný fajčiar, alebo pasívny fajčiar reagujúci na fajčenie 3 FEV1 (L) Prestal fajčiť 2 Začiatok fajčenia 1 0 10 15 20 25 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 Vek (roky)

FAJČENIE A RAKOVINA 20. storočie = storočie rakoviny (hlavne pľúcnej) Tabak užívali už pôvodní obyvatelia Ameriky pred Kolumbom, ale k jeho významnému rozšíreniu došlo od začiatku 20. storočia (až 10-násobný vzostup výskytu) ALARMUJÚCE ÚDAJE : Fajčenie zvyšuje riziko pľúcnej rakoviny 8 – 12 krát Fajčenie spôsobuje 85 – 90% zo všetkých úmrtí na pľúcnu rakovinu Čím skôr začne mladý človek fajčiť, tým vyššie riziko pľúcnej rakoviny Zanechanie fajčenia vedie už po 1 roku k 50% -nej redukcii kardiovaskulárneho rizika ale k 50% -nej redukcii rizika pľúcneho karcinómu vedie až po 10 rokoch !

FAJČENIE A RAKOVINA Trend spotreby cigariet 12 10 celková spotreba 8 dlhé cigarety miliardy 6 4 krátke 2 0 1950 1955 1960 1965 1970 1975 1980 1985 1990 1995 rok

FAJČENIE A RAKOVINA V závislosti od množstva vyfajčených cigariet vykazujú ženy vyššiu citlivosť k pľúcnej rakovine (výsledky 7 štúdií) Dobiehajú mužov v spotrebe cigariet a už u nich začal stúpať výskyt pľúcnej rakoviny Incidencia / 100 000 Trend Muži – vyvinuté krajiny 71,4 mierny pokles vývojové krajiny 14,1 výrazný vzostup Ženy – vyvinuté krajiny 21,2 vzostup až o 17% / 5 rokov vývojové krajiny 5,1 vzostup

FAJČENIE A RAKOVINA 43 druhov rakovinotvorných látok 60 druhov potenciálnych rakovinotvorných látok látky spôsobujúce mutácie alergény toxické látky

Prof. MUDr. Peter KRIŠTÚFEK, CSc.