1 / 49

Úvod do jazyka C

Úvod do jazyka C. Algoritmizácia úloh. Smerníky. Smerník – pointer je premenná, ktorá obsahuje adresu inej premennej. Príklady definícii: int *cislo;  -smerník na int (celé) číslo float *cislo; -smerník na float (reálne) číslo double *cislo;     -smerník na double číslo. Smerníky.

slone
Download Presentation

Úvod do jazyka C

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Úvod do jazyka C Algoritmizácia úloh

  2. Smerníky Smerník – pointer je premenná, ktorá obsahuje adresu inej premennej. Príklady definícii: int *cislo; -smerník na int (celé) číslo float *cislo; -smerník na float (reálne) číslo double *cislo;    -smerník na double číslo

  3. Smerníky 1000 1003 ............... 12 55 47 int a; int *pa; pa = &a; pa

  4. Operátory & referenčný operátor Výraz &a predstavuje adresu premennej a v pamäti * dereferenčný operátor *p je obsah adresy na ktorú ukazuje smerník p.

  5. Deklarácia premennej typu smerník int x=15, *p;    /* inicializácia premennej a deklarácia smerníka */ p = &x;      /* smerník 'p' bude obsahovať adresu premennej ‚x' */ *p = 3;      /* hodnota 3 sa uloží do premennej, na ktorú ukazuje 'p' */

  6. Príklad 1: Bez použitia premennej x priamo pri výpočte zvýšte jej hodnotu o 10. smerník na int alebo smerník typu int int x = 0; int*smernik; smernik = &x; printf("\n hodnota x pred zmenou: %d",x); *smernik = 0; *smernik = *smernik + 10; printf("\n po pripocitani: x = %d \n",x); return 0; • do smerníka sme uložili adresu x Do obsah adresy kde je x ,sme pripočítali 10

  7. Príklad 1

  8. Príklad int main(int argc, char *argv[]) { int x = 15 ; //do x sme vložili hodnotu 15 int *smernik; //deklarácia smernik typu int smernik = &x; // do smerníka sme uložili adresu x printf("\nAdresa kde ukazuje smernik je : %d",smernik); printf("\nAdresa premennej x je : %d",&x); printf("\nHodnota,kde ukazuje smernik: %d",*smernik); printf("\nHodnota premennej x je : %d",x ); system("PAUSE"); return 0; }

  9. smernik = &x;Vďaka znaku & získame adresu premennej x. smerník = x - Nesprávne!!!, do smerníka by sme si uložili namiesto adresy hodnotu premennej. V našom prípade by to bola 0. Takže smerník by nám ukazoval na adresu 0 a nie na adresu, kde je uložená hodnota premennej x. Znak & - referenčný operátor.

  10. *smernik = *smernik + 10;Vďaka znaku * získame obsah na adrese, na ktorú ukazuje. Znak * dereferenčný operátor. Vyššie uvedená verzia je totožná s: x = x + 10;

  11. Príklad chybných príkazov: smernik = &10 ; - chyba 10 je konštanta => nemá adresu smernik = &(x + 10) ; - chyba (x+10) je výraz smernik = 1 ; - smerník by teraz ukazoval niekam na adresu 1

  12. Použitie smerníkov int x = 15 ; int* smernik; smernik = &x; - do smerníka sme uložili adresu x printf("\nAdresa kde ukazuje smernik je : %d",smernik); printf("\nAdresa premennej x je : %d",&x); printf("\nHodnota,kde ukazuje smernik je %d “, *smernik); printf("\nHodnota premennej x je : %d",x ); printf("\n\n\n"); smernik++; x++; printf("\nAdresa kde ukazuje smernik je : %d",smernik); printf("\nAdresa premennej x je : %d\n",&(x)); printf("\nHodnota,kde ukazuje smernik je %d: “, *smernik); printf("\nHodnota premennej x je : %d\n",x );

  13. Použitie smerníkov Priradenie hodnoty z pamäti, ktorá je na adrese, na ktorú ukazuje smerník p_i premennej i i = *p_i;

  14. adresa Použitie pointerov Priradenie adresy premennej i pointeru p_i = &i; *p_i=71

  15. Príklad práce s pointrami int main() { int i = 5, j=6; *p; printf(“\n\r Pred: i=%d j=%d ”, i, j); p = &i; j = *p; printf(“\n\r Po: i=%d j=%d ”, i, j); }

  16. Priradenie Staticky správne: i = 3, j=10, *p_i; p_i = &i; // priradenia hodnôt *p_i = 4; *p_i = j; j=*p_i;

  17. Priradenie - chyby Staticky nesprávne: p_i = 3; do p_i je vložená adresa 3 i = p_i; do i sa dá obsah p_i tzn. adresa namiesto hodnoty i = &p_i; do i sa dá adresa p_i

  18. Príklad Načítať dve celé čísla z klávesnice a vypísať to číslo, ktoré bude väčšie #include <stdio.h> int main() { int i, j, *p_i; scanf("%d %d",&i, &j); p_i = (i > j) ? &i : &j; printf("Vacsie je cislo %d\n", *p_i); }

  19. Veľkosť vyhradeného pamäťového priestoru Veľkosť pamäti vyhradenej pre dáta v spolupráci s pointrami je možné určiť príkazom sizeof Príklad: int main() { int i, j; double *p_i; i = sizeof(p_i); j = sizeof(*p_i); printf("Velkost pam. priestoru pre p_i: %d\n", i); printf("Velkost pam. priestoru pre *p_i: %d", j);}

  20. Platné operácie s pointrami S pointrami je možné vykonávať nasledujúce operácie: • súčet pointra a celého čísla, • rozdiel pointra a celého čísla, • porovnanie pointrov rovnakých typov, • rozdiel dvoch pointrov rovnakých typov.

  21. Pointre a funkcie – volanie odkazom Pointre umožňujú odovzdanie parametrov odkazom. To umožňuje vo funkcii trvalo zmeniť hodnotu skutočného parametra.

  22. Pointre a funkcie – volanie odkazom To dosiahneme, keď neodovzdávame hodnotu premennej, ale adresu tejto premennej. V zásobníku sa vytvorí lokálna premenná, v ktorej je uložená adresa skutočného parametra. Táto premenná po skončení funkcie zaniká, ale prostredníctvom pointra, ktorý v nej bol uložený sa mení skutočná premenná, ktorá je mimo funkcie. Vo funkcii ale musíme pracovať s pointrom. Ide o nepriame volanie odkazom.

  23. Zadanie • Vytvorte funkciu, ktorá vymení 2 čísla

  24. #include <stdio.h> #include "moje.h" void vymen(int x, int y) { int pom; pom = x; x = y; y = pom; } int main() { int i = 21, j = 12; printf(" Hodnota i je: %d\n", i); printf(" Hodnota j je: %d\n", j); vymen(i, j); printf(" Hodnota i je: %d\n", i); printf(" Hodnota j je: %d\n", j); } Použitie funkcie, ktorá zabezpečí zámenu dvoch premenných Táto verzia fungovať nebude, lebo do funkcie vymen() sú vložené len hodnoty

  25. #include <stdio.h> #include "moje.h" void vymen(int *p_x, int *p_y) { int pom; pom = *p_x; *p_x = *p_y; *p_y = pom; } int main() { int i = 21, j = 12; printf(" Hodnota i je: %d\n", i); printf(" Hodnota j je: %d\n", j); vymen(&i, &j); printf(" Hodnota i je: %d\n", i); printf(" Hodnota j je: %d\n", j); } Použitie funkcie, ktorá zabezpečí zámenu dvoch premenných 43

  26. Zadanie • Vytvorte funkciu, ktorá vypíše znaky reťazca • Použite FOR

  27. Práca s reťazcami #include <stdio.h> #include <string.h> void fcia(char *str) { int i; for(i=0; i<(strlen(str)+1); i++) { printf("\n\r Znak %d je %c ", i, *(str+i) ); } return; } main() { char text1[]="Nejaky text"; fcia((char*)&text1); while(1); }

  28. Zadanie • Vytvorte funkciu, ktorá vypíše znaky reťazca • Použite WHILE a inkrementáciu ukazovateľa

  29. Práca s reťazcami #include <stdio.h> #include <string.h> void fcia(char *str) { int i; while(*str!=0) { printf("\n\r Znak %d je %c (str=%d)", i, *str, str ); str++; i++; } return; } main() { char text1[]="Nejaky text"; fcia((char*)&text1); while(1); }

  30. Zadanie • Vytvorte funkciu, ktorá na ukázanú adresu prekopíruje nejaký reťazec

  31. Práca s reťazcami #include <stdio.h> #include <string.h> void fcia(char *str) { int i=0; strcpy(str,"Iny text"); return; } main() { char text1[50]="Text1111111"; printf("\n\r Pred: '%s' ", text1); fcia((char*)&text1); printf("\n\r Pod: '%s' ", text1); while(1); }

  32. Dynamické prideľovanie pamäti Na prideľovanie pamäte sa používa funkcia malloc() Ako argument prijíma veľkosť pamäte, ktorá sa má alokovať. Napr. char *p_str; int *p_int; p_str = (char*) malloc( sizeof(char) * 1000); p_int = (int*) malloc( sizeof(int) * 1000);

  33. Uvoľnenie pamäti Pre uvoľnenie pamäti sa používa príkaz free() int *p_i; p_i = (int *) malloc(1000); free(p_i);

  34. Príklad – kostra programu #include <stdio.h> #include <stdlib.h> #include <string.h> int SIZE=20; main() { int i,*p_a; p_a=(int*) malloc(sizeof(int) * SIZE); if(p_a==NULL) { printf("\n\r CHYBA: Malo pamate"); return 1; } // ........ nejake operacie; free(p_a); }

  35. Zadanie • Dynamicky alokujte miesto pre 20 čísel (pole) • Naplňte toto pole náhodnými hodnotami • Vypíšte toto pole vo funkcii a následne aj priamo v main()

  36. #include <stdio.h> #include <stdlib.h> #include <string.h> #include <time.h> int SIZE=20; void generuj_cisla(int *cisla) { int i; for(i=0; i<SIZE; i++) *(cisla+i)=rand()%10; for(i=0; i<SIZE; i++) printf("\n\r generuj_cisla(): Prvok %d je %d ", i, *(cisla+i)); } main() { int i,*p_a; srand(time(NULL)); p_a=(int*)malloc(sizeof(int)*SIZE); generuj_cisla(p_a); for(i=0; i<SIZE; i++) printf("\n\r main(): Prvok %d je %d ", i, *(p_a+i)); free(p_a); while(1); }

  37. Zadanie • Naplňte pole hodnotami, pričom každá hodnota sa bude vypočítavať ako i*2

  38. Normálne naplnenie poľa a jeho výpis #include <stdio.h> main() { int i, a[5]; for(i=0; i<5; i++) { a[i]=i*2; } for(i=0; i<5; i++) { printf("\n\r a[%d] = %d ",i,a[i]); } return 0; }

  39. Zadanie • Naplňte pole hodnotami, pričom každá hodnota sa bude vypočítavať ako i*2 • Použite smerníky

  40. Naplnenie poľa a jeho výpis pomocou smerníkov #include <stdio.h> main() { int i, a[5]; ptr=(int*)&a; for(i=0; i<5; i++) { a[i] = i*2; } for(i=0; i<5; i++) { printf("\n\r"); printf("\n\r %d. smernik ptr ukazuje na adresu 0x%x, ", i, (ptr+i)); printf("\n\r %d. je tam hodnota %d ", i, *(ptr+i)); //ptr++; } return 0; }

  41. Zadanie • Naplňte maticu 3x3 hodnotami, pričom každá hodnota sa bude načítať z klávesnice

  42. Matica – načítanie #include<stdio.h> int main(void){    int i,j;     int pole[3][3];     for(i = 0;i<3;i++) // indexácia od 0 !!!    {        printf(“\n Zadajte 3 cisla do %d.riadku",i+1); for(j = 0;j<3;j++) // indexácia od 0!!!        {             printf("nZadajde %d.cislo.",j+1);            scanf("%d",&pole[i][j]); }}; >>>>> tu program pokračuje 61

  43. Matica – výpis     printf("Vytvorena matica ");    for(i = 0;i<3;i++)    {        for(j = 0;j<3;j++)        {             printf("%d ",pole[i][j]); //jednoduchý výpis         };        printf("n");    }; 62

  44. Zadanie • Naplňte maticu 3x3 hodnotami, pričom každá hodnota sa bude načítať z klávesnice • Použite smerníky

  45. Matica – načítanie(použitie smerníkov) #include<stdio.h> int main(void){    int i,j;     int pole[3][3];     for(i = 0;i<3;i++)    {        printf(“\n Zadajte 3 cisla do %d.riadku",i+1);        for(j = 0;j<3;j++)        {             printf("nZadajte %d.cislo.",j+1);            scanf("%d",(pole[i] + j) );         }    }; 64

  46. Matica – výpis(použitie smerníkov) printf(“\nVytvorena matica pole");    for(i = 0;i<3;i++)    {        for(j = 0;j<3;j++)        {             printf("%d ",*(pole[i] + j));        };        printf("n");    }; 65

  47. &pole[j][i] = pole[j] + i = *(pole + j) + ipole[j][i] = *(pole[j] + i) = *((*(pole+j))+i)Meno poľa je symbolická konštanta, ktorej hodnota je smerník na umiestnenie prvého prvku poľa. Preto pre názov poľa môžeme využiť „kúzla“ so smerníkmi. Chcem zvýrazniť, že je to konštanta a tak sa k nej treba aj správať! 66

More Related