170 likes | 406 Views
Analytická časť práce. 2. Analytická časť práce 2.1. Cieľ práce – vyjadruje zámer práce, vyjadrenie skúmanej problematiky; má korešpondovať s názvom práce 2.2. Úlohy práce – z cieľa práce vymedzíme základné teoretické úlohy, postupy, zhrnutie zásad.
E N D
2. Analytická časť práce 2.1. Cieľ práce – vyjadruje zámer práce, vyjadrenie skúmanej problematiky; má korešpondovať s názvom práce 2.2. Úlohy práce – z cieľa práce vymedzíme základné teoretické úlohy, postupy, zhrnutie zásad
2.3. Metodika práce – predstavuje postupy spracovanie informácií, ktoré sme použili v práci – empirické, teoretické (kvalitatívne, kvantitatívne) metódy Jadrom tejto kapitoly je analýza a syntéza vedúca k riešeniu problému. Časť metodika práce a metódy skúmania spravidla obsahuje: • charakteristiku objektu skúmania (stanovenie výskumnej vzorky-s.6) • Subjekt skúmania – vek respondentov, pohlavie, počet, kde sa konal daný výskum, kedy, z akých podmienok • pracovné postupy – spôsob získavania údajov a ich zdroje (kvalitatívne, kvantitatívne metódy-viď ďalej) • použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov – spracovanie pomocou štatistických metód, frekvenčnej analýzy, percentuálnej analýzy.
Kvalitatívne metódy • Kazuistika – štúdium prípadu (opis a rozbor jednotlivých prípadov,napr. liečebných, právnických, pedagogických • Anamnéza, katamnéza, diagnóza, prognóza
Kvantitatívne metódy • Meranie a škály • Pozorovanie - štrukturované, - neštrukturované • Prieskum – dotazník,anketa • Obsahová analýza • Sociometria • Experiment • Prognostické metódy
Ad 1) stanovenie výskumnej vzorky: • Náhodný výber – vhodný pre dotazníkovej metóde, pri ankete, Náhodný sa tu chápe v zmysle matematickej teórie pravdepodobnosti, jeho osoby dobre reprezentujú základný súbor. Preto ho považujeme za reprezentatívny súbor. • Stratifikovaný výber – je špecifickým typom náhodného výberu. Používa sa vtedy, keď nie je vhodné alebo možné zostaviť náhodný výber zo základného súboru a preto sa základný súbor rozloží podľa niektorého podstatného znaku (napr.veľkosť sídla, cvičiace osoby, ), z každej z týchto kategórií sa vyberá náhodným spôsobom osoby. • Mechanický výber – skúmateľ vyberá každú n-tú osobu (napr.každý 10-ty žiak, každý 5-ty učiteľ...) pri takomto výbere sa vychádza z presne určeného základného súboru (zoznam žiakov) • Zámerný výber – vyberá sa v prípade, ak skúmateľ nemôže uskutočniť náhodný výber. Zámerný výber nevychádza zo zákonitostí náhodných javov, ale uskutočňuje sa na základe určenia typických znakov. V druhom prípade ide o dostupný výber (skúmateľ vyberá napr. školu, kt.je v susedstve) – nevýhoda – silné skreslenie.
Dotazník-kvantitatívna metóda Štruktúra dotaznílka: - Oslovenie respondenta, vyjadrenie zámeru realizovaného prieskumu - Inštrukcie ako dotazník vypĺňať
Druhy položiek v dotazníku: • Otvorené – neštruktúrované • Uzavreté – štrukturované • Priame • Nepriame
Typy položiek: • Dischotomické: (jednoznačná odpoveď) • muž - žena • Polytomické: (možnosť vyhnúť sa priamej odpovedi) • Áno, nie, neviem
Typy položiek v dotazníku: • Polootvorené/polouzavreté: - kto vám najviac pomáha pri riešení problémov súvisiacich s chorobou? • Rodina • Priatelia • Lekár • Iní .....
Najčastejšie chyby: • Obsahová a jazyková nezrozumiteľnosť • Nejednoznačnosť • Strohé, alebo naopak, dlhé otázky • Sugestívne otázky • Nepýtať sa na dve rôzne veci súčasne v jednej otázke
anketa • Hromadné zisťovanie názorov respondentov - 3 – 5 otázok - limitom je menšia návratnosť
pozorovanie • Neštruktúrované, štruktúrované • „protokol“ pozorovaných javov: • Informácie o predmete , čase,mieste pozorovania • Informácie o tom, kto vykonával pozorovanie • Informácie o neočakávaných faktoroch a udalostiach
rozhovor • Štandardizovaný • Neštandardizovaný • Individuálny • skupinový
rozhovor • Štruktúra rozhovoru: • Predstaviť sa a oznámiť cieľ rozhovoru • Vykonať zápis: • Čas rozhovoru (začiatok a koniec rozhovoru) • Dĺžka trvania odpovedí • Označiť zrozumiteľnosť otázky pre respondenta • Po ukončení uvádzať svoje poznámky, pripomienky, návrhy.
štúdium dokumentov • Využívame ak nie je je možný bezprostredný kontakt s respondentmi, pri štúdiu historických javov • Štatistické výkazy • Zdravotnícke dokumenty
Interpretácia zistení • Štatistické spracovanie údajov prináša skúmateľovi iba holé údaje. Je preto potrebné im vdýchnuť život – vyhodnotiť ich, vysvetliť ich, interpretovať. Celkove sa používajú tieto interpretačné postupy: • Interpretácia zistení tak, aby úplne jasne vyplynulo, čo a nakoľko sa dokázalo, • Diskusia k danej téme, komentovanie získaných poznatkov, • Komparácia získaných výsledkov so zisteniami iných autorov k danej problematike, • Zhrnutie záverov o tom, aké poznanie priniesol daný výskum, • Zaradenie novozískaných poznatkov do praxe a vymedzenie ich reálnej použiteľnosti.