Projekt z fyziky

1. Projekt z fyziky Pluto

2. Pluto Pluto v číslach: Rovníkový priemer:2 360 km Hmotnosť (Zem=1):0,0022 Dĺžka dňa:6 d 9 h Dĺžka roka:248,59 r Pluto je väčšinou najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Dráha Pluta však zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu (bez toho aby sa pretínali - nemôže dôjsť k ich zrážke) a preto kým je Pluto k Slnku najbližšie, je najvzdialenejšou planétou Neptún. Takáto výmena polôh sa naposledy odohrala v rokoch 1979-1999. Pluto je aj ďaleko najmenšou planétou slnečnej sústavy, je dokonca menší ako sedem najväčších mesiacov.

3. V antickej mytológii je Pluto (grécky Hádes) bohom podsvetia. Planéta pravdepodobne dostala svoje meno podľa toho, že je na samom okraji slnečnej sústavy a nachádza sa v trvalom šere. Objaviteľom Pluta bol Clyde WiliamTombaugh, ktorý ho zaznamenal na fotografickej platni v roku 1930 pri systematickom snímkovaní oblohy. Vytýčil si úlohu objaviť deviatu planétu, ktorej existencia bola predpovedaná na základe nepravidelností v pohybe Neptúnu. Podobne bol podľa predpovede nájdený Neptún na základe pozorovaní nepravidelností v dráhe Urána v roku 1846. Neskôr sa ukázalo, že výpočty predpokladajúce existenciu takejto planéty boli chybné a Pluto bol objavený ibanáhodou, pretože je príliš drobný a nemôže spôsobovať merateľné výchylky v dráhe Neptúnu.

4. O 48 rokov neskôr (1978) bol objavený mesiac Charón. Pomenovaný je podľa prievozníka cez posvätnú rieku Stix, ktorý prevážal duše mŕtvych do Podsvetia. Charón je natoľko hmotný v porovnaní so samotnou planétou, že môžeme hovoriť o dvojplanéte.Šťastnou náhodou nastalo krátko po objave Charóna niekoľko vzájomných zákrytov týchto dvoch telies, takže mohli byť zostrojené svetelné krivky a z nich určené mapy svetlých a tmavých oblastí oboch telies, rovnako ako boli zistené údaje o veľmi riedkej spoločnej atmosfére. Táto atmosféra sa periodicky vytvára a stráca sa, podľa toho či je planéta v príslní, alebo odslní. V súčasnosti sa stále viac presadzuje názor, že Pluto s Charonom nie je regulárnou planétou, ale najväčším zástupcom transneptúnskych objektov z Kuiperovho pásuplanétok. Ide o kusy skál a ľadu, ktoré obiehajú okolo Slnka za Neptúnom (tzv. transneptúnske objekty). Podľa vedcov ide o zvyšok materiálu, z ktorého sa pred piatimi miliardami rokov tvorila Slnečná sústava. V Kuiperovom páse sa podľa astronómov nachádzajú státisíce rôznych objektov. Vedci sú presvedčení, že medzi nimi je aj veľa takých, ktoré sú veľké ako samotné Pluto.

5. Dnes je známych niekoľko stoviek transneptúnskych objektov a ich počet stále rastie. Priebežne sú v posledných rokoch objavované stále ďalšie telesá s rozmermi blížiacimi sa rozmerom Pluta. Keby bolo Pluto objavené dnes, len ťažko by mohlo byť zaradené medzi planéty. No z historických dôvodov zrejme zostane Pluto zaradené v rodine planét aj v blízkej budúcnosti. "Keby sme začínali odznova, bezpochyby by Pluto nebolo nazvané planétou," povedal profesor Iwan Williams zInternational Astronomy Union, "no máme tu takmer 100 ročnú históriu nazývania Pluta planétou. Preto IAU vytvorí pracovnú skupinu aby uvážila všetko možné i nemožné."

6. Charon Pluto

7. Podľa jednej teórie bolo Pluto pôvodne Neptúnovýmmesiacom, ktorý sa odpútal od jeho obežnej dráhy po katastrofálnej zrážke s mesiacom Tritónom. Keďže planéta je tak vzdialená od Slnka, že ju v dohľadnej budúcnosti nenavštívi žiadna kozmická sonda ,je jedinou planétou slnečnej sústavy, ktorá ešte nebola navštívená žiadnou pozemskou sondou. Jediné pozorovania ktoré máme, sú pozemské, prípadne z Hubblovho vesmírnehoďalekohľadu (HST). Na základe snímok HST bola zostavená aj veľmi hrubá mapa povrchu planéty. V prípravnom štádiu je sonda k Plutu s názvom Pluto Express, zatiaľ je ale veľa problémov s jej financovaním.

8. O jeho fyzikálnych charakteristikách toho vieme veľmi málo. Vieme, že je to veľmi chladná planéta a že jeho teplota v lete len málokedy prekročí –220°C . Planéta má kamenné jadro, na povrchu sa vyskytuje aj metán v podobe ľadu a námrazy. Napriek nízkej gravitácií bola objavená aj tenká atmosféra z metanovej pary . Má atmosféru a na jeho povrchu sa nachádza voda, metán a čpavok vo forme ľadu. Pluto (spolu so svojím mesiacom Charonom) obieha okolo Slnka po veľmi excentrickej dráhe raz za 248 rokov. V súčasnosti sa Pluto od Slnka vzďaľuje a teplota na jeho povrchu sa stále znižuje. To vedie k zamŕzaniu atmosféry. Ak by sa podarilo v roku 2006 vyslať sondu k Plutu, tá by tam dorazila niekedy okolo roku 2016 a mohla by ešte čo-to z atmosféry pozorovať. Ak sa však štart sondy do tohto dátumu nepodarí, ďalší vhodný termín bude v roku 2030 (kvôli pozícii Jupitera, ktorého gravitácia sa využíva na „pohon“ sondy), vtedy však bude Pluto spoľahlivo úplne zamrznuté. K Slnku sa opäť priblíži až v roku 2237.

11. Informácie čerpané z: internetu Obrázky: internet Doba tvorenia: cca 5-6 hod Autor: Inga Longauerová 1.C 2005